Stálo to za to?
Starší David F. Evans
Sedemdesiatnik
Práca na prirodzenom a bežnom zdieľaní evanjelia s tými, ktorých máme radi a o ktorých sa staráme sa stane prácou a radosťou nášho života.
Počas tejto konferencie a na ďalších nedávnych zhromaždeniach1 som spolu s ostatnými premýšľal, ako môžem pomôcť budovať Pánovu Cirkev a vidieť skutočný rast tam, kde žijem.
V tomto a v ktoromkoľvek inom dôležitom úsilí sa naša najdôležitejšia práca odohráva vždy v našom domove a v rodine.2 Cirkev je budovaná v rodinách a v nich tiež nastáva skutočný rast.3 Svoje deti máme učiť zásady a náuky evanjelia. Musíme im pomáhať mať vieru v Ježiša Krista a pripravovať ich na krst, keď majú osem rokov.4 My sami musíme byť verní, aby mohli vidieť príklad našej lásky k Pánovi a k Jeho Cirkvi. Deťom to pomáha cítiť radosť z dodržiavania prikázaní, pomáha to udržiavať šťastie v rodinách a vďačnosť zo služby druhým. Vo svojich domovoch máme nasledovať vzor, ktorý nám dal Nefi, keď povedal:
Lebo pracujeme usilovne … aby sme presvedčili deti naše, … aby verili v Krista a aby boli zmierení s Bohom. …
… A my hovoríme o Kristovi, radujeme sa v Kristovi, kážeme o Kristovi, prorokujeme o Kristovi a píšeme podľa proroctiev svojich, aby deti naše mohli vedieť, k akému prameňu majú hľadieť pre odpustenie hriechov svojich.5
Usilovne sa snažíme priniesť tieto požehnania svojim deťom tým, že s nimi navštevujeme zhromaždenia, robíme domáce rodinné večery a čítame spoločne písma. Každý deň sa s rodinou modlíme, prijímame povolania, navštevujeme chorých a osamelých a robíme ďalšie veci, ktoré deťom ukazujú, že máme radi ich, ale tiež aj Nebeského Otca, Jeho Syna a Ich Cirkev.
O Kristovi hovoríme a prorokujeme vtedy, keď učíme na rodinnom domácom večeri alebo keď s dieťaťom hovoríme a prejavujeme mu lásku a vydávame svedectvo o znovuzriadenom evanjeliu.
O Kristovi môžeme písať, keď píšeme list tým, ktorí sú ďaleko. Slúžiaci misionári, synovia a dcéry v armáde a všetci, ktorých máme radi, sú našimi listami požehnaní. Listy z domova nie sú len rýchle správy zaslané emailom. Klasické listy sú niečo, čo môžu držať, o čom môžu premýšľať a čo si môžu vážiť.
Pomáhame deťom spoliehať sa na Spasiteľove uzmierenie a poznať odpustenie milujúceho Nebeského Otca tým, že im sami pri výchove prejavujeme lásku a odpustenie. Naša láska a odpustenie nás priblíži k našim deťom, ale tiež posilní ich vieru v poznanie, že Nebeský Otec ich má rad a že im odpustí, keď sa snažia činiť pokánie a robiť všetko lepšie a byť lepšími. Oni tejto pravde veria, pretože to isté zažívajú u svojich pozemských rodičov.
Nefi nás učil, že okrem práce, ktorú vykonávame vo svojej vlastnej rodine, sa máme usilovne snažiť presvedčiť … bratov našich, aby verili v Krista a aby boli zmierení s Bohom.6 Ako členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní máme požehnania a zodpovednosť zdieľať evanjelium. Niektorí z tých, ktorí v živote potrebujú evanjelium, ešte členmi Cirkvi nie sú. Ďalší kedysi boli medzi nami, ale potrebujú znova pocítiť radosť, ktorú cítili, keď v minulosti prijali evanjelium do svojho života. Pán miluje toho, kto nikdy evanjelium nemal, a aj toho, kto sa k Nemu znova vracia.7 Jemu ani nám na tom nezáleží. Ide o jedno dielo. Tým dôležitým pre Nebeského Otca, Jeho Syna a pre nás je cena duší, nech už sú v akomkoľvek stave.8 Dielom Nebeského Otca a Jeho Syna je uskutočniť nesmrteľnosť a večný život9 všetkých Jeho detí, bez ohľadu na ich súčasnú situáciu. Naším požehnaním je, že s týmto úžasným dielom môžeme pomáhať.
Prezident Thomas S. Monson vysvetlil, ako môžeme pomáhať, keď povedal: „Naše misionárske skúsenosti musia byť súčasné. Nestačí pohodlne sa usadiť a premýšľať o skúsenostiach minulých. Aby ste pocítili uspokojenie, musíte sa naďalej prirodzene a bežne deliť o evanjelium.“10
Práca na prirodzenom a bežnom zdieľaní evanjelia s tými, ktorých máme radi a o ktorých sa staráme sa stane prácou a radosťou nášho života. Dovoľte, aby som sa podelil o dve takéto skúsenosti.
Dave Orchard vyrastal v Salt Lake City, kde väčšina jeho priateľov boli členovia Cirkvi. Významne ho ovplyvnili. Cirkevní vedúci z jeho susedstva ho navyše neustále pozývali na činnosti a akcie. To isté robili aj jeho priatelia. Napriek tomu, že sa v tej dobe nestal členom Cirkvi, jeho roky dospievania boli požehnané vplyvom dobrých priateľov SND a Cirkvou sponzorovaných činností. Po prijatí na vysokú školu sa odsťahoval z domu a väčšina jeho priateľov odišla na misiu. Vplyv priateľov mu v živote chýbal.
Jeden jeho priateľ zo strednej školy bol ešte doma. Tento priateľ sa každý deň schádzal s biskupom v snahe uviesť svoj život do poriadku, aby bol schopný slúžiť ako misionár. On a Dave spolu bývali na internáte, a tak bolo prirodzené a normálne, že sa spolu rozprávali o tom, prečo v tej dobe neslúžil na misii a prečo sa často stretával s biskupom. Priateľ vyjadril svoju vďačnosť za biskupa, svoju úctu k nemu a vďačnosť za príležitosť činiť pokánie a slúžiť. Potom sa Davea opýtal, či by s ním nechcel ísť na ďalší pohovor. Aké to pozvanie! Ale s ohľadom na ich priateľstvo a okolnosti to bolo prirodzené a bežné.
Dave súhlasil a čoskoro sa s biskupom začal stretávať sám. To Davea priviedlo k rozhodnutiu stretnúť sa s misionármi. Obdržal svedectvo, že evanjelium je pravdivé a bol určený dátum jeho krstu. Biskup Davea pokrstil a o rok neskôr bol Dave Orchard zosobášený v chráme s Katherine Evansovou. Majú päť krásnych detí. Katherine je moja mladšia sestra. Budem naveky vďačný tomu dobrému priateľovi, ktorý spolu s biskupom priviedol Davea do Cirkvi.
Keď Dave hovoril o svojom obrátení a vydával o týchto udalostiach svedectvo, položil túto otázku: „Stálo to za to? Stálo všetko to úsilie mojich priateľov, vedúcich mládeže a biskupa, po celé tie roky, za to, aby bol pokrstený jeden chlapec?“ Potom ukázal na Katherine a svojich päť detí a povedal: „Teda aspoň pre mňa, moju manželku a našich päť detí odpoveď znie, áno.“
Kedykoľvek sa delíme o evanjelium, nikdy nejde „len o jedného chlapca“. Kedykoľvek u niekoho dôjde k obráteniu alebo k návratu späť k Pánovi, je tým zachránená nejaká rodina. Keď deti Davea a Katherine vyrastali, všetky prijali evanjelium. Jedna dcéra a dvaja synovia už slúžili na misii a ďalší syn práve obdržal povolanie slúžiť v nemecky hovoriacej misii Alpine. Dve najstaršie deti mali svadby v chráme a najmladšie dieťa teraz študuje na strednej škole a je v každom ohľade verné. Stálo to za to? Ó áno, stálo to za to.
Sestra Eileen Waiteová sa zúčastnila na tej kolovej konferencii, kde Dave Orchard hovoril o svojom obrátení. Počas konferencie dokázala myslieť len na svoju rodinu, a obzvlášť na svoju sestru Michelle, ktorá bola už dlhú dobu mimo Cirkev. Michelle bola rozvedená a sama vychovávala štyri deti. Eileen pocítila nutkanie poslať jej výtlačok knihy Staršieho M. Russella Ballarda Our Search for Happiness, spolu so svojím svedectvom, čo aj urobila. Hneď na druhý týždeň jedna kamarátka Eileen povedala, že aj ona mala pocit, že by sa s Michelle mala spojiť. Aj táto kamarátka napísala Michelle list, v ktorom sa podelila o svoje svedectvo a vyjadrila jej svoju lásku. Nie je to zaujímavé, ako Duch často ovplyvňuje niekoľko ľudí zároveň, aby pomohol jednému človeku v núdzi?
Čas plynul. Michelle zatelefonovala Eileen a poďakovala jej za knihu. Povedala, že v živote začína cítiť duchovnú prázdnotu. Eileen jej povedala, že vie, že pokoj, ktorý hľadá, môže nájsť v evanjeliu. Povedala jej, že ju má rada a že chce, aby bola šťastná. Michelle vo svojom živote začala robiť zmeny. Čoskoro na to stretla úžasného muža, ktorý bol aktívny v Cirkvi. O rok neskôr boli spečatení v chráme Ogden v Utahu. Nedávno bol pokrstený aj jej 24-ročný syn.
Ostatných členom Michellinej rodiny a všetkých ostatných, ktorí ešte nevedia, že Cirkev je pravdivá, vyzývam, aby v modlitbe zvážili, či by pravdivá nemohla byť. Dovoľte svojej rodine, priateľom a misionárom, aby vám pomohli. Keď poznáte, že je pravdivá a ona pravdivá je, pridajte sa k nám tým, že podniknete rovnaký krok.
Koniec tohto príbehu ešte nebol napísaný, ale táto nádherná žena a jej rodina obdržala požehnanie vďaka tomu, že tí, ktorí ju mali radi, konali podľa nabádania a prirodzeným a normálnym spôsobom sa s ňou podelili o svoje svedectvo a pozvali ju, aby prišla späť.
Veľa som o tých dvoch skúsenostiach premýšľal. Jeden mladý muž, ktorý si dával život do poriadku, pomohol ďalšiemu mladému mužovi, ktorý hľadal pravdu. Jedna žena sa podelila o svedectvo a vieru so svojou sestrou, ktorá bola 20 rokov mimo Cirkev. Keď sa budeme modliť a opýtame sa Nebeského Otca, komu môžeme pomôcť a sľúbime, že budeme konať podľa nabádaní, ktoré nám dá, On na naše modlitby odpovie a my sa staneme nástrojmi v Jeho rukách a budeme konať Jeho dielo. Láskavé jednanie podľa nabádaní daných Duchom sa stáva katalyzátorom.11
Vypočuli sme si skúsenosti s prirodzeným a normálnym delením sa s tými, ktorých máme radi, a mnohí z vás pocítili to isté, čo Eileen Waiteová. Mysleli ste na niekoho, komu máte ponúknuť pomocnú ruku a pozvať ho, aby sa vrátil, alebo sa s ním podelil o svoje pocity ohľadom evanjelia Ježiša Krista. Je mojou výzvou, aby ste podľa tohto nabádania bezodkladne jednali. Pohovorte si s priateľom alebo členom rodiny. Urobte to prirodzene a normálne. Povedzte im o láske, ktorú k nim a Pánovi cítite. Misionári môžu pomôcť. Dám vám tú istú radu, ktorú už veľakrát od tohto rečníckeho pultu udelil prezident Monson: „Nikdy neodkladajte nabádanie.“12 Keď budete podľa tohto nabádania s láskou konať, sledujte, ako Nebeský Otec použije vašu ochotu konať k tomu, aby spôsobil zázrak vo vašom živote a v živote toho, koho máte radi.13
Moji drahí bratia a sestry, keď pracujeme na prinášaní požehnaní evanjelia našej rodine a tým, ktorých máme radi, môžeme budovať Jeho Cirkev a vidieť skutočný rast. Toto je dielo Nebeského Otca a Jeho Syna. Viem, že žijú a odpovedajú na modlitby. Keď budeme podľa týchto nabádaní konať s vierou v Ich schopnosť spôsobovať zázraky, zázraky sa stanú a životy sa zmenia. V mene Ježiša Krista, amen.