Obeť
Starší Dallin H. Oaks
Kvórum dvanástich apoštolov
Naše životy plné služby a obete sú tým najlepším vyjadrením nášho záväzku slúžiť Majstrovi a nášmu blížnemu.
Zmierna obeť Ježiša Krista sa nazýva „vrcholnou udalosťou zo všetkých udalostí od úsvitu stvorenia až po nekonečné veky večnosti“1. Táto obeť je ústredným posolstvom všetkých prorokov. Bola predznamenaná zvieracími obeťami vyžadovanými zákonom Mojžišovým. Prorok prehlásil, že celý zmysel zákona Mojžišovho ukazoval na veľkú a poslednú obeť Syna Božieho, nekonečnú a večnú (pozri Alma 34:14). Ježiš Kristus podstúpil nepochopiteľné utrpenie, aby dal Seba ako obeť za hriechy všetkých. Takáto obeť obetovala najvyššie dobro – bezchybného Baránka – za najvyššiu mieru zla – hriechy celého sveta. Pamätnými slovami Elizy R. Snowovej:
Takáto obeť – zmierna obeť Ježiša Krista – je stredobodom plánu spásy.
Nepochopiteľné utrpenie Ježiša Krista ukončilo obetovanie prelievaním krvi, ale neznamená to koniec dôležitosti obete v pláne evanjelia. Náš Spasiteľ od nás požaduje, aby sme neustále prinášali obete, ale obeťami, ktoré nám teraz prikazuje prinášať, sú zlomené srdce a skrúšený duch (pozri 3. Nefi 9:20). Taktiež prikázal každému z nás, aby sme si navzájom slúžili a milovali sa – v podstate, prinášali malú napodobeninu Jeho vlastnej obete tým, že obetujeme svoj vlastný čas a sebecké priority. V inšpirujúcej piesni spievame: „Obetavosť nesie plody nebeské.“3
Budem hovoriť o tých obetiach v smrteľnosti, o ktoré nás náš Spasiteľ žiada, aby sme prinášali. Toto nezahŕňa obete, ktoré sme nútení prinášať alebo skutky, ktoré môžu byť motivované skôr osobnými výhodami než myslené ako služba či obeť (pozri 2. Nefi 26:29).
I.
Kresťanstvo má históriu obete, vrátane najvyššej obete. V ranom období kresťanskej éry umučili Rimania tisícky za ich vieru v Ježiša Krista. V ďalších storočiach, keď náukové spory rozdelili kresťanov, niektoré skupiny prenasledovali a dokonca zabíjali členov iných skupín. Kresťania, ktorých zabíjali iní kresťania sú najtragickejšími mučeníkmi kresťanstva.
Mnohí kresťania, motivovaní vierou v Krista a túžbou slúžiť Mu, prinášali obete dobrovoľne. Niektorí sa rozhodli zasvätiť celý svoj život v dospelosti službe Majstrovi. Táto ušľachtilá skupina zahŕňa tých v rádoch Katolíckej cirkvi a tých, ktorí slúžia ako celoživotní misionári z rôznych protestantských náboženstiev. Ich príklady sú podnetné a inšpirujúce, ale väčšina veriacich v Krista neočakáva ani nie je ochotná zasvätiť celý svoj život náboženskej službe.
II.
Pre väčšinu Kristových nasledovníkov zahŕňajú obete to, čo môžeme robiť každý deň vo svojom bežnom osobnom živote. Z tejto praxe nepoznám žiadnu inú skupinu, ktorej členovia by prinášali viac obetí ako Svätí neskorších dní. Ich obete – vaše obete, moji bratia a sestry – sú v kontraste s tým, čo svet považuje za osobné zasvätenie.
Môj prvý príklad sú naši mormonskí pionieri. Impozantná obeť ich životov, rodinných vzťahov, domovov a pohodlia je základom znovuzriadeného evanjelia. Sarah Richová hovorila o tom, čo motivovalo týchto pionierov, keď opisovala ako bol jej manžel Charles povolaný na misiu: „Toto bolo vskutku ťažké obdobie pre mňa i môjho manžela, ale povinnosť nás volala na čas odísť a my sme vedeli, že poslúchame Pánovu vôľu, cítili sme potrebu odložiť bokom svoje pocity a pomáhať vybudovať dielo … ktoré pomôže založiť kráľovstvo Božie na zemi.“4
Nesebecká služba a obeť členov Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní je v dnešnej dobe tou najviditeľnejšou silou. Pred opätovným zasvätením jedného z našich chrámov sa kresťanský duchovný spýtal prezidenta Gordona B. Hinckleyho, prečo sa v ňom nenachádza žiadny kríž, najbežnejší symbol kresťanstva. Prezident Hinckley odpovedal, že symbolmi nášho kresťanstva sú „životy našich ľudí“5. Naozaj, naše životy plné služby a obete sú tým najlepším vyjadrením nášho záväzku slúžiť Majstrovi a nášmu blížnemu.
III.
V Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní nemáme profesionálne školené a platené duchovenstvo. Dôsledkom toho je, že na pleciach členov, ktorí sú povolaní viesť naše kongregácie a slúžiť im, leží celé bremeno početných cirkevných zhromaždení, programov a aktivít. Len v Spojených štátoch a Kanade tak činia vo viac ako 14 000 kongregáciách. Samozrejme, že nie sme jediní, ktorých členovia slúžia vo svojich kongregáciách ako učitelia a laickí vedúci. Ale čas, ktorí venujú naši členovia tomu, aby sa navzájom učili a slúžili si je mimoriadne veľký. Naše úsilie o to, aby každú rodinu v kongregácii raz za mesiac navštívili domáci učitelia a každú dospelú ženu navštevujúce učiteľky Združenia pomoci je toho príkladom. Nevieme o žiadnej porovnateľnej službe v žiadnej organizácii na celom svete.
Najlepším príkladom jedinečnej služby a obete SND je práca našich misionárov. Momentálne slúži viac ako 50 000 mladých mužov a žien a viac ako 5 000 dospelých mužov a žien. Zasväcujú šesť mesiacov až dva roky svojho života učeniu evanjelia Ježiša Krista a poskytovaniu humanitárnej služby vo viac ako 160 krajinách sveta. Ich práca vždy zahŕňa obeť, vrátane rokov, ktoré venujú práci Pána, a tiež obetujú finančné prostriedky na svoju podporu.
Tí, ktorí zostávajú doma – rodičia a ostatní členovia rodiny – tiež činia obete tým, že sa ich na čas vzdajú a slúžia tým, ktorí odišli na misiu. Napríklad, mladý Brazílčan obdržal povolanie na misiu v tej dobe, keď pracoval, aby podporoval svojich bratov a sestry po otcovej a maminej smrti. Generálna autorita opísala, ako sa tieto deti stretli, aby sa poradili a pripomenuli si, že ich zosnulí rodičia ich učili, že majú byť vždy pripravení slúžiť Pánovi. Mladý muž prijal svoje povolanie na misiu a jeho 16 ročný brat prevzal zodpovednosť za uživenie rodiny.6 Mnohí z nás vedia o mnohých iných príkladoch obetovania, aby mohli slúžiť na misii alebo podporovať misionára. Nevieme o žiadnej inej podobnej dobrovoľníckej službe a s tým spojenej obete v žiadnej organizácii na celom svete.
Často sa nás pýtajú: „Ako presvedčíte mladých ľudí a svojich starších členov, aby odišli zo školy alebo si prestali užívať dôchodok a takto sa obetovali?“ Počul som, ako mnohí poskytli toto vysvetlenie: „Keď viem, čo pre mňa učinil môj Spasiteľ – Jeho milosrdenstvo, keď trpel za moje hriechy a keď prekonal smrť, aby som mohol opäť žiť – je to moja výsada, poskytnúť túto malú obeť, ktorá je po mne požadovaná, a slúžiť Mu. Chcem sa deliť o porozumenie, ktoré som od Neho dostal.“ Ako teda presviedčame týchto Kristových nasledovníkov, aby slúžili? Ako vysvetlil prorok: „Proste ich požiadame.“7
Ostatné obete vyplývajúce z misionárskej služby sú obete tých, ktorých misionári učia a ktorí sa stanú členmi Cirkvi. Pre mnohých obrátených sú to veľmi významné obete, vrátane straty priateľov a vzťahov s rodinnými príslušníkmi.
Pred mnohými rokmi sme sa na takejto konferencii dopočuli o mladom mužovi, ktorí našiel znovuzriadené evanjelium počas svojho štúdia v Spojených štátoch. Keď sa mal tento muž vrátiť do svojej rodnej krajiny, prezident Hinckley sa ho spýtal, čo sa s ním stane, keď sa vráti domov ako kresťan. Mladý muž odpovedal: „Moja rodina bude sklamaná. Možno ma vyženú a budú ma pokladať za mŕtveho. A čo sa týka mojej budúcnosti a mojej kariéry, všetky príležitosti budú možno vopred stratené.“
Prezident Hinckley sa opýtal: „Ste ochotný zaplatiť tak veľkú cenu za evanjelium?“
Mladý muž so slzami v očiach odpovedal: „Je to pravda, však?“ Po uistení, že je to tak, odpovedal: „Potom na čom inom záleží?“8 Toto je duch obete mnohých našich nových členov.
Iné príklady služby a obete sú zrejmé v životoch verných členov, ktorí slúžia v našich chrámoch. Chrámová práca je jedinečná pre Svätých neskorších dní, ale význam takejto obete by mal byť pochopiteľný všetkým kresťanom. Svätí neskorších dní nemajú žiadnu tradíciu služby v kláštoroch, ale napriek tomu rozumieme obeti tých, ktorých kresťanstvo motivuje k tomu, aby zasvätili svoj život takejto náboženskej aktivite, a vážime si ich.
Na konferencii pred rokom sa prezident Thomas S. Monson podelil o príklad obete v súvislosti s chrámovou prácou. Verný otec Svätých neskorších dní na odľahlom ostrove v Tichomorí vykonával šesť rokov ťažkú fyzickú prácu ďaleko od domova, aby ušetril peniaze potrebné na to, aby mohol vziať svoju ženu a 10 detí do chrámu na Novom Zélande, aby tam mohli byť zosobášení a spečatení na večnosť. Prezident Monson vysvetlil: „Tí, ktorí rozumejú večným požehnaniam, ktoré vyplývajú z chrámu vedia, že žiadna obeť nie je príliš veľká, žiadna cena príliš vysoká a žiadne úsilie príliš ťažké, aby tieto požehnania dosiahli.“9
Som vďačný za úžasné príklady kresťanskej lásky, služby a obete, ktoré vidím medzi Svätými neskorších dní. Vidím vás, ako vykonávate svoje cirkevné povolania, často spojené s obetovaním množstva času a prostriedkov. Vidím vás, ako slúžite na misii na svoje vlastné náklady. Vidím vás, ako s radosťou poskytujete svoje profesionálne zručnosti v službe svojmu blížnemu. Vidím vás, ako sa staráte o chudobných, či už svojimi vlastnými prostriedkami alebo za pomoci príspevkov z cirkevného humanitárneho programu a programu sociálneho blaha.10 Toto všetko bolo potvrdené v celonárodnej štúdii, ktorá dospela k záveru, že aktívni členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní „dobrovoľne odpracujú a darujú podstatne viac než priemerný Američan a sú dokonca štedrejší v poskytovaní času a finančných prostriedkov než horných 20 percent veriacich ľudí v Amerike“11.
Takéto príklady dávania iným posilňujú nás všetkých. Pripomínajú nám Spasiteľovo učenie:
„Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého. …
Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho“ (Matúš 16:24 – 25).
IV.
Tie najbežnejšie a najdôležitejšie príklady nesebeckej služby a obete sú vykonávané v našich rodinách. Matky obetujú samé seba, aby privádzali na svet deti a vychovávali ich. Manželia obetujú samých seba, aby podporovali svoje manželky a deti. Obetí, ktoré sa týkajú dôležitej večnej služby našim rodinám je príliš veľa na to, aby som sa o nich zmienil, a sú príliš známe na to, aby bolo potrebné sa o nich zmieniť.
Tiež vidím nesebeckých Svätých neskorších dní, ktorí si adoptujú deti, vrátane tých so zvláštnymi potrebami, a poskytujú pestúnsku starostlivosť deťom, aby im poskytli nádej a príležitosti, ktoré im boli predtým z rôznych príčin odoprené. Vidím vás, ako sa staráte o členov rodiny a o svojich blížnych, ktorí trpia vrodenými chybami, duševnými a fyzickými chorobami a ťažkosťami, ktoré prináša staroba. Pán na vás tiež pamätá, a dal, aby Jeho proroci vyhlásili, že „keď sa obetujete pre ostatných a pre svoje deti, Pán vás požehná“12.
Verím, že Svätí neskorších dní, ktorí poskytujú nesebeckú službu a obete v úctivom napodobnení nášho Spasiteľa, sa primknú k večným hodnotám vo väčšej miere než ktorákoľvek iná skupina ľudí. Svätí neskorších dní sa na to, že obetujú svoj čas a prostriedky pozerajú ako na časť svojho vzdelávania a prípravy na večnosť. Toto je oná pravda zjavená v Lectures on Faith, ktorá učí, že „náboženstvo, ktoré nevyžaduje obetovanie všetkých vecí nemá nikdy dostatočnú silu vyvinúť vieru potrebnú na život a spásu. … Boh stanovil, že iba a len skrze takúto obeť sa môže človek tešiť z večného života“13.
Tak ako je zmierna obeť Ježiša Krista stredobodom plánu spásy, my, Kristovi nasledovníci, musíme priniesť svoje vlastné obete, aby sme sa pripravili na účel, za ktorým nám bol oný plán poskytnutý.
Ja viem, že Ježiš Kristus je Jednorodený Syn Boha, Večného Otca. Ja viem, že vďaka Jeho zmiernej obeti máme uistenie nesmrteľnosti a príležitosť na večný život. On je náš Pán, náš Spasiteľ a náš Vykupiteľ, a svedčím o Ňom v mene Ježiša Krista, amen.