Moci nebies

Starší David A. Bednar

Kvórum dvanástich apoštolov

Držitelia kňazstva, bez ohľadu na to či sú mladí alebo starší, potrebujú právomoc a moc ‒ potrebné oprávnenie a duchovnú schopnosť zastupovať Boha v diele spásy.

Moji milovaní bratia, som vďačný za to, že môžeme spoločne uctievať ako veľká skupina držiteľov kňazstva. Milujem vás a obdivujem vás pre vašu hodnosť a pre dobrý vplyv po celom svete.

Vyzývam každého z vás, aby sa zamyslel nad tým, ako by odpovedal na nasledujúcu otázku, ktorú pred mnohými rokmi položil členom Cirkvi prezident David O. McKay: „Keby teraz každého z vás niekto požiadal o to, aby ste v jednej vete či v jednom hesle vyjadrili tú najcharakteristickejšiu črtu Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, ktorá by to bola?“ („The Mission of the Church and Its Members“, Improvement Era, november 1956, 781.)

Prezidentovou odpoveďou na jeho vlastnú otázku bola „božská právomoc“ kňazstva. Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní sa líši od iných cirkví, ktoré tvrdia, že majú svoju právomoc, lebo ju zdedili z minulosti alebo vďaka písmam či teologickému vzdelaniu. Dôrazne prehlasujeme, že právomoc kňazstva bola udelená Josephovi Smithovi vkladaním rúk priamo od nebeských poslov.

Moje posolstvo sa zameriava na božské kňazstvo a moci nebies. Úprimne sa modlím o pomoc od Ducha Pána, keď sa budeme spoločne učiť o týchto dôležitých pravdách.

Kňazská právomoc a moc

Kňazstvo je právomoc Božia delegovaná mužom na tejto zemi, aby konali vo všetkých veciach za spasenie ľudstva (pozri Spencer W. Kimball, „The Example of Abraham,‟ Ensign, jún 1975, 3). Kňazstvo je prostriedkom, pomocou ktorého Pán pôsobí na ľudí tak, aby zachraňoval ľudské duše. Jednou z hlavných čŕt Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, ako v dávnych dobách tak i dnes, je Jeho právomoc. Pravá Cirkev nemôže existovať bez božskej právomoci.

Právomoc kňazstva dostávajú obyčajní muži. Kvalifikáciami pre vysvätenie do kňazstva nie sú skúsenosti, odbornosť a vzdelanie ale spôsobilosť a ochota.

Vzor na obdržanie právomoci kňazstva je opísaný v piatom článku viery: „Veríme, že k tomu, aby človek kázal evanjelium a v jeho nariadeniach úradoval, musí byť povolaný od Boha zjavením a kladením rúk tých, ktorí majú plnú moc.“ A tak chlapec alebo muž obdrží kňazskú právomoc a je vysvätený do konkrétneho úradu niekým, kto už kňazstvo drží a ktorého k tomu oprávnenil vedúci, ktorý drží potrebné kňazské kľúče.

Od držiteľa kňazstva sa očakáva, že bude používať svoju posvätnú právomoc v súlade so svätou Božou mysľou, vôľou a účelmi. Nič, čo sa týka kňazstva nie je zamerané na seba. Kňazstvo sa používa vždy na to, aby slúžilo, požehnávalo a posilňovalo ľudí.

Vyššie kňazstvo je obdržané posvätným obradom, ktorý v sebe zahŕňa povinnosť konať s právomocou (pozri NaZ 68:8) a v úrade (pozri NaZ 107:99), ktorý bol obdržaný. Ako držitelia svätej Božej právomoci, sme tými, ktorí jednajú sami za seba, a nie tými, za ktorých sa jedná (pozri 2. Nefi 2:26). Kňazstvo je odjakživa aktívne, a nie pasívne.

Prezident Ezra Taft Benson učil:

„Nestačí kňazstvo obdržať, a potom iba pasívne sedieť a čakať, kým nás niekto „dokope“ do toho, aby sme boli aktívni. Keď obdržíme kňazstvo, máme povinnosť stať sa aktívne a horlivo zamestnanými v podporovaní spravodlivých cieľov na zemi, pretože Pán hovorí, že

ten, kto nerobí nič dokiaľ mu nie je niečo prikázané a prijíma prikázania s pochybujúcim srdcom a zachováva ich s lenivosťou, ten je zatratený [pozri NaZ 58:29] (So Shall Ye Reap [1960], 21).

Prezident Spencer W. Kimball tiež zámerne zdôraznil aktívnu podstatu kňazstva: „Človek porušuje kňazskú zmluvu prestupovaním prikázaní, ale tiež tým, keď necháva nedokončené svoje povinnosti. Preto stačí,keď človek nerobí nič a porušuje tak zmluvu“ (The Miracle of Forgiveness [1969], 96).

Keď sa snažíme čo najlepšie dodržiavať svoje kňazské povinnosti, sme požehnaní s mocou kňazstva. Moc kňazstva je Božou mocou, ktorá pôsobí vďaka mužom a chlapcom ako sme my a je výsledkom osobnej spravodlivosti, vernosti, poslušnosti a usilovnosti. Chlapec alebo muž môže prijať kňazskú právomoc vkladaním rúk, ale nebude mať žiadnu kňazskú moc, ak je neposlušný, nespôsobilý a neochotný slúžiť.

Práva kňazstva sú neoddeliteľne spojené s mocou nebies, a... moci nebies sa môžu ovládať a používať iba na zásadách spravodlivosti.

Práva kňazstva nám môžu byt udelené, to je pravda, ale ak sa snažíme zakrývať svoje hriechy; uspokojiť svoju pýchu a márnivú ctižiadosť; alebo uplatniť vplyv, nadvládu alebo nátlak na ľudské duše v akejkoľvek miere nespravodlivosti, hľa, nebesá sa samé odvrátia a Duch Pána bude zarmútený. A keď sa odvráti Duch, je koniec s kňazstvom alebo právomocou toho muža (pozri NaZ 121:36, 37; zvýraznenie pridané).

Bratia, pre Pána je neprijateľné, aby chlapec alebo muž obdržal kňazskú právomoc a zanedbával to, čo je potrebné preto, aby sa mohol kvalifikovať na (obdržanie) kňazskej moci. Držitelia kňazstva, bez ohľadu na to či sú mladí alebo starší, potrebujú právomoc a moc, potrebné oprávnenie a duchovnú schopnosť zastupovať Boha v diele spásy.

Lekcia od môjho otca

Vyrastal som v dome s vernou matkou a s úžasným otcom. Moja mama bola potomkom pionierov, ktorí obetovali všetko pre Cirkev a pre kráľovstvo Božie. Môj otec nebol členom našej Cirkvi a keď bol mladým mužom, chcel sa stať katolíckym kňazom. Nakoniec sa však rozhodol nezapísať sa do teologického seminára a namiesto toho si vybral remeslo výrobcu náradia a matíc.

Odkedy sa môj otec oženil, strávil veľkú časť svojho života so svojou rodinou návštevami zhromaždení v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Vlastne, množstvo ľudí v našom zbore nemalo ani najmenšie tušenie, že môj otec nie je členom Cirkvi. Hral v softbalovom tíme nášho zboru a bol i jeho trénerom, pomáhal so skautskými aktivitami a podporoval moju mamu v jej rôznych povolaniach a zodpovednostiach. Chcem vám povedať o jednej z najdôležitejších lekcií týkajúcej sa kňazskej právomoci a moci, ktorú som sa naučil od svojho otca.

Keď som bol chlapec, zvykol som sa otca niekoľkokrát v týždni spýtať, kedy sa dá pokrstiť. Vždy, keď som ho otravoval, odpovedal mi láskavo, ale pevne: „David, nevstúpim do Cirkvi kvôli tvojej mame, kvôli tebe ani kvôli nikomu inému. Do Cirkvi vstúpim, keď budem vedieť, že je to tak správne.“

Zdá sa mi, že tento rozhovor s otcom sa odohral v období mojej ranej puberty. Práve sme sa vrátili domov z nedeľného zhromaždenia a ja som sa spýtal otca, kedy sa dá pokrstiť. On sa usmial a povedal: „Ty sa ma vždy spytuješ, kedy sa dám pokrstiť. Dnes mám pre teba otázku ja.“ Rýchlo a s nadšením som prišiel k záveru, že nastal pokrok!

Otec pokračoval: „David, tvoja cirkev učí, že v dávnych dobách bolo zo zeme vzaté kňazstvo, a že ho nebeskí poslovia znovuzriadili a odovzdali Josephovi Smithovi. Je to tak?“ Povedal som mu, že to tak je. Potom mi povedal: „Tu je moja otázka. Každý týždeň na kňazských zhromaždeniach počúvam biskupa a iných kňazských vedúcich ako chlapom pripomínajú, prosia ich a prehovárajú, aby si plnili svoje úlohy domácich učiteľov a iné kňazské povinnosti. Ak má tvoja cirkev naozaj znovuzriadené Božie kňazstvo, prečo sa potom toľkí chlapi v cirkvi správajú rovnako voči svojim cirkevným povinnostiam ako chlapi v mojej cirkvi?“ Moja mladá myseľ zostala úplne prázdna. Nemal som pre neho žiadnu vhodnú odpoveď.

Nemyslím, že môj otec mal súdiť pravosť cirkevného tvrdenia o božskej právomoci podľa toho, že chlapi, s ktorými sa stretával v našom zbore, mali nedostatky. Ale v jeho otázke bol vložený správny predpoklad, že muži, ktorí nosia sväté kňazstvo Božie, majú byť iní ako ostatní muži. Muži, ktorí držia kňazstvo nie sú neodmysliteľne lepší ako iní muži, ale mali by sa inak správať. Muži, ktorí sú držiteľmi kňazstva by nemali iba prijať kňazskú právomoc, ale tiež sa stať spôsobilými a vernými sprostredkovateľmi Božej moci. Buďte čistí, vy, ktorí nosíte nádoby Pána (pozri NaZ 38:42).

Nikdy som nezabudol na lekcie o kňazskej právomoci a moci, ktoré som sa naučil od svojho otca, dobrého muža, ktorý nie je našej viery a ktorý očakával od mužov, ktorí nosia Božie kňazstvo niečo viac. Ten rozhovor v nedeľné popoludnie s mojím otcom pred mnohými rokmi vo mne vyvolal túžbu stať sa „dobrým chlapcom“. Nechcel som byť zlým príkladom a kameňom úrazu v pokroku môjho otca v učení sa o znovuzriadenom evanjeliu. Skrátka som chcel byť dobrým chlapcom. Pán potrebuje, aby sme my všetci, ako držitelia Jeho právomoci, boli čestnými, cnostnými a dobrými chlapcami vo všetkých časoch a na všetkých miestach.

Možno vás zaujme fakt, že môj otec sa dal o niekoľko rokov neskôr pokrstiť. A vo vhodnom čase som mal príležitosť udeliť mu Áronovo a Melchisedekovo kňazstvo. Jedným z najúžasnejších zážitkov môjho života bolo sledovať ako môj otec prijal právomoc a v konečnom dôsledku i moc kňazstva.

Delím sa s vami o túto konkrétnu lekciu, ktorú ma naučil môj otec, aby som zdôraznil jednoduchú pravdu. Obdržanie právomoci kňazstva vkladaním rúk je dôležitým začiatkom, ale to nestačí. Vysvätenie prináša právomoc, ale na to, aby sme konali s mocou, keď sa snažíme pozdvihnúť duše, učiť a svedčiť, požehnávať a radiť a robiť pokroky v diele spásy, je potrebná spravodlivosť.

V tomto významnom období zemskej histórie potrebujeme byť my, držitelia kňazstva, spravodlivými mužmi a efektívnymi nástrojmi v rukách Božích. Musíme povstať ako muži Boží. Urobili by sme dobre, keby sme nasledovali príklad Nefiho, ktorý bol vnukom Helamana a prvý z dvanástich učeníkov, ktorých Spasiteľ povolal na začiatku Svojej služby medzi Nefitmi. Nefi im slúžil v mnohých veciach. A slúžil im s mocou a s veľkou právomocou (3. Nefi 7:17).

„Prosím, pomôžte môjmu manželovi pochopiť...‟

Na záver pohovorov pre chrámové odporučenie, ktoré som viedol ako biskup a ako prezident chrámu, som sa často pýtal vydatých sestier, čo by som mohol urobiť, aby som im a ich rodinám lepšie slúžil. To ako sa odpovede, ktoré som od týchto verných žien dostával, podobali jedna na druhú bolo poučné a alarmujúce. Sestry sa málokedy sťažovali a málokedy kritizovali, ale často odpovedali nasledovne: „Prosím, pomôžte môjmu manželovi pochopiť zodpovednosť, ktorú doma má ako kňazský vedúci. Nemám problém ujať sa vedenia v štúdiu písiem, v rodinnej modlitbe a počas rodinného domáceho večera a budem tak robiť aj naďalej. Ale chcela by som, aby bol môj manžel rovnocenným partnerom a poskytoval silné vedenie kňazstva, ktoré nám môže dať len on. Prosím, pomôžte môjmu manželovi naučiť sa ako sa môže doma stať patriarchom a kňazským vedúcim, ktorý vedie a ochraňuje.“

Často si spomínam na úprimnosť a prosby týchto sestier. Kňazskí vedúci počúvajú podobné obavy i dnes. Mnohé ženy prosia o manželov, ktorí nemajú iba kňazskú právomoc, ale tiež kňazskú moc. Túžia po tom, aby boli v diele budovania domova, ktorý je zameraný na Krista a evanjelium, rovnocenne zaťažené so svojím verným manželom a kňazským spoločníkom.

Bratia, sľubujem vám, že ak sa budeme s modlitbou zamýšľať nad túžbami týchto sestier, Duch Svätý nám pomôže, aby sme sa videli takí, akí naozaj sme (pozri NaZ 93:24) a aby nám pomohol rozpoznať veci, ktoré potrebujeme zmeniť a vylepšiť. A ten čas je už tu!

Buďte príkladmi spravodlivosti

Dnes večer chcem znovu zopakovať učenia prezidenta Thomasa S. Monsona, ktorý vyzval nás, držiteľov kňazstva, aby sme boli „príkladmi spravodlivosti“. Niekoľkokrát nám pripomenul, že sme v Pánovej službe a že si zaslúžime Jeho pomoc, ktorá je závislá od našej spôsobilosti (pozri „Príklady spravodlivosti,“ Správa z konferencie, máj 2008, 86 ‒ 89). My sme držiteľmi kňazskej právomoci, ktorú v tejto dispenzácii vrátili na zem nebeskí poslovia, dokonca samotný Ján Krstiteľ a Peter, Jakub a Ján. A preto si každý muž, ktorý je držiteľom Melchisedekovho kňazstva môže vysledovať líniu svojej právomoci priamo až k Pánovi Ježišovi Kristovi. Dúfam, že sme vďační za toto úžasné požehnanie. Modlím sa o to, aby sme mohli byť čistými a spôsobilými zástupcami Pána pri používaní Jeho posvätnej právomoci. Dúfam, že sa nám všetkým podarí kvalifikovať sa na obdržanie kňazskej moci.

Svedčím o tom, že kňazská právomoc bola znovuzriadená na zemi v týchto neskorších dňoch a nachádza sa v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Tiež svedčím, že prezident Thomas S. Monson je predsedajúcim vysokým kňazom v Cirkvi (pozri NaZ 107:9, 22, 65 – 66, 91 – 92) a jedinou osobou na svete, ktorá drží všetky kľúče kňazstva a ktorá má právomoc ich používať. O týchto pravdách svedčím v posvätnom mene Pána Ježiša Krista, amen.