Viera, odvaha, naplnenie: Posolstvo osamelým rodičom
Starší David S. Baxter
Sedemdesiatnik
Snažíte sa vychovávať deti v spravodlivosti a pravde vediac, že aj keď nemôžete zmeniť minulosť, môžete formovať budúcnosť.
Moje posolstvo je venované osamelým rodičom v Cirkvi, z ktorých väčšina sú slobodné matky – ste statočnými ženami, ktoré sa vďaka rôznym okolnostiam v živote ocitli pri výchove detí a vedení domácnosti osamotené. Možno ste ovdoveli alebo ste sa rozviedli. Možno sa boríte s výzvami osamelého rodičovstva, ktoré sú výsledkom pochybenia mimo manželstva, ale teraz žijete v medziach evanjelia a váš život sa zmenil. Kiež ste požehnané za to, že sa vyhýbate takým vzťahom, ktoré by ste mali na úkor evanjelia a nasledovníctva. Tým by ste zaplatili privysokú cenu.
Napriek tomu, že ste sa možno nespočetne krát pýtali: „Prečo ja?“, skrze útrapy života rastieme smerom k božstvu, keď je náš charakter formovaný skúškami, keď udalosti v živote plynú a Boh rešpektuje slobodnú vôľu človeka. Ako povedal Starší Neal A. Maxwell, nemôžeme vyčísliť konečnú sumu či niečo pridať, pretože „nemáme všetky podklady“.1
Nech už sú vaše okolnosti či ich dôvody akékoľvek, ste úžasné. Deň za dňom čelíte útrapám života a konáte prácu, ktorá bola vždy zamýšľaná pre dvoch, ale vy ju robíte prevažne sami. Musíte byť zároveň otcom aj matkou. Vediete domácnosť, staráte sa o svoju rodinu, občas máte problém vyjsť s peniazmi a zázračne si dokonca nájdete prostriedky, aby ste významným spôsobom slúžili v Cirkvi. Vychovávate svoje deti. Plačete a modlíte sa s nimi a pre ne. Chcete pre ne to najlepšie a celé noci sa trápite kvôli tomu, že to vaše najlepšie nikdy nebude dosť dobré.
Nechcem byť príliš osobný, ale aj ja pochádzam z takejto domácnosti. Po väčšinu môjho detstva a tínedžerských rokov nás naša matka vychovávala sama v chudobných podmienkach. Peniaze boli starostlivo rozdeľované. Zápasila s vnútornou osamelosťou a zúfalstvom v časoch, keď potrebovala podporu a spoločníka. Napriek tomu všetkému bola matkina dôstojnosť obrovským zdrojom odhodlania a škótskej pevnej vôle.
Som rád, že neskôr bol jej život požehnaný viac ako na začiatku. Vydala sa za nového obráteného, vdovca, boli spečatení v chráme v Londýne v Anglicku a neskôr krátko slúžili ako chrámoví pracovníci. Boli spolu skoro štvrťstoročie – šťastní, naplnení a vďační, kým ich nezastihla smrteľnosť.
Je mnoho vás, dobrých žien v Cirkvi po celom svete, ktoré čelíte podobným okolnostiam, ktoré dokazujete rovnakú húževnatosť rok po roku.
Toto nie je presne to, v čo ste dúfali či plánovali, modlili sa či očakávali, keď ste pred rokmi začínali. Vaša cesta životom bola hrboľatá, s obchádzkami, zákrutami a zmenami smeru, čo bolo výsledkom života v padlom svete, ktorý je zamýšľaný ako miesto overovania a skúšok.
Zatiaľ čo sa snažíte vychovávať deti v spravodlivosti a pravde vediac, že nemôžete zmeniť minulosť, môžete formovať budúcnosť. Počas života obdržíte na renvanš požehnania, dokonca aj keď nie sú okamžite zrejmé.
S Božou pomocou sa nemusíte obávať budúcnosti. Deti vyrastú a budú vás volať požehnanou a každý jeden z ich mnohých úspechov bude braný ako pocta práve vám.
Prosím, nikdy nemajte pocit, že ste nejakou druhoradou, podkategóriou členov Cirkvi s akýmisi menšími právami na Pánove požehnania než druhí. V kráľovstve Božom nie sú druhoradí občania.
Dúfame, že keď chodíte na zhromaždenia a vidíte zdanlivo kompletné a šťastné rodiny alebo počúvate ako sa hovorí o ideálnych rodinách, cítite šťastie, že patríte do takej cirkvi, ktorá sa zameriava na rodiny a učí o ich ústrednej úlohe v pláne Nebeského Otca pre šťastie Jeho detí; že uprostred sveta katastrof a rozpadania sa rodín my máme náuku, právomoc, obrady a zmluvy, ktoré držia nad vodou tie najlepšie nádeje pre svet, zahŕňajúce budúce šťastie vašich detí a rodín, ktoré vytvoria.
Na generálnej konferencii Združenia pomoci v septembri 2006 prezident Gordon B. Hinckley hovoril o skúsenosti, o ktorú sa s ním podelila rozvedená osamelá matka siedmich detí vo veku od 7 do 16 rokov. Odišla na druhú stranu ulice, aby odniesla niečo k susedom. Povedala:
„Ako som sa obrátila a kráčala späť domov, mohla som vidieť svetlo v mojom dome. Mohla som počuť ozvenu hlasov mojich detí, keď som pred pár minútami vychádzala dvermi. Pýtali sa:, Mama, čo budeme mať na večeru?‘, Môžeš ma vziať do knižnice?‘, Mohol by som dostať dnes nejaký baliaci papier?‘ Unavená a vyčerpaná, pozrela som na dom a videla svetlo v každej z izieb. Pomyslela som si na tie deti, ktoré doma čakajú na to, že prídem a uspokojím ich potreby. Moje bremeno bolo ťažšie než som mohla uniesť.
Pamätám si, že som pozerala cez slzy na nebo a povedala:, Drahý Otec, ja to dnes už nezvládnem. Som príliš ustatá. Nemôžem už tomu čeliť. Nemôžem ísť domov a starať sa o tie deti iba sama. Mohla by som prísť k Tebe a zostať s Tebou aspoň jednu noc? …‘
Nepočula som naozaj slová odpovede, ale počula som ich v mojej mysli. Odpoveď bola:, Nie, moja malá, nemôžeš ku Mne dnes prísť. ... Ale Ja môžem prísť za tebou.‘“2
Ďakujem vám, sestry, za všetko čo robíte, aby ste vychovali rodinu a udržali láskyplný domov, kde je dobro, pokoj a príležitosť.
Napriek tomu, že sa často cítite osamelé, pravdou je, že nikdy nie ste úplne osamelé. Keď pôjdete s trpezlivosťou a vo viere, prozreteľnosť pôjde s vami; nebo vám dopraje potrebné požehnania.
Vaša perspektíva a pohľad na svet sa zmenia, ak budete radšej pozerať hore ako dole.
Mnohé ste už objavili tú úžasnú, pretvárajúcu pravdu, že keď žijete, aby ste uľahčili bremená druhým, vaše vlastné bremená sa stanú ľahšími. Aj keď sa vaše podmienky nezmenia, zmení sa váš postoj. Ste schopné čeliť svojim vlastným výzvam s väčším prijatím, s väčším porozumením v srdci a hlbšou vďačnosťou za to, čo máte, než aby ste neustále hynuli túžbou po tom, čo vám chýba.
Objavili ste, že ak sme prehĺbili nádej kladného zostatku tým, ktorých životné účty sa zdali byť prázdne, spoznali sme svoju vlastnú útechu a sme obohatení a naplnení; náš pohár je naozaj „preplnený“ (Žalmy 23:5).
Prostredníctvom spravodlivého života sa môžete vy a vaše deti jedného dňa radovať z požehnaní toho, že ste súčasťou úplnej, večnej rodiny.
Členovia a vedúci, je niečo viac, čo by ste mohli urobiť pre podporu osamelých rodičov, aby ste predchádzali odsudzovaniu či ohováraniu? Môžete pomáhať mladým ľuďom v týchto rodinách, obzvlášť tak, že zabezpečíte pre mladých mužov vhodné vzory, aby vedeli, čo má robiť dobrý muž a ako má žiť dobrý muž? V prípade, že chýba otec, zabezpečujete vzory správania sa hodné nasledovania?
Samozrejme, že sú aj rodiny, v ktorých je to otec, ktorý je tým osamelým rodičom. Bratia, rovnako sa modlíme aj za vás a vzdávame vám hold. Toto posolstvo je aj pre vás.
Slobodní rodičia, svedčím, že keď urobíte to najlepšie čo viete aj v tých pre ľudí najťažších výzvach, nebesia sa na vás budú usmievať. Skutočne nie ste osamelí. Nechajte vykupiteľskú, milujúcu moc Krista rozjasniť váš život a naplniť vás nádejou vo večné zasľúbenia. Naberte odvahu. Majte vieru a nádej. Zvážte súčasnosť so statočnosťou a pozerajte sa do budúcnosti so sebadôverou. V mene Ježiša Krista, amen.