Moc k vyslobodeniu
Starší L. Tom Perry
Kvórum dvanástich apoštolov
Môžeme sa vyslobodiť od ciest zla a zlovoľnosti tým, že sa obrátime k učeniu obsiahnutému v svätých písmach.
Jeden môj veľmi dobrý priateľ mi pred každou generálnou konferenciou posiela novú kravatu, ktorú si mám uviazať na zasadanie, na ktorom hovorím. Má vynikajúci vkus, čo poviete?
Môj mladý priateľ má určité ťažkosti. Istým spôsobom ho obmedzujú, ale inak je výnimočný. Napríklad, jeho odvaha v misionárskej práci sa vyrovná odvahe Mosiášových synov. Vďaka jeho prostej viere je jeho presvedčenie pevné a neochvejné. Som presvedčený, že pre Scotta je nepochopiteľné, že ešte všetci nie sú členmi Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní a že ešte všetci nečítali Knihu Mormonovu a nemajú svedectvo o jej pravdivosti.
Dovoľte mi porozprávať vám o tom, ako Scott po prvýkrát letel sám lietadlom, aby navštívil svojho brata. Pasažier, ktorý sedel neďaleko, započul Scottov rozhovor s človekom, ktorý sedel vedľa neho:
„Ahoj, volám sa Scott. Ako sa voláš ty?“
Sused mu povedal svoje meno.
„Čo robíš?“
„Som inžinier.“
„To je super. Odkiaľ si?“
„Z Las Vegas.“
„Tam máme chrám. Vieš kde je mormonský chrám?“
„Áno. Je to krásna budova.“
„Si mormon?“
„Nie.“
„Škoda, mal by si byť. Je to skvelé náboženstvo. Čítal si už Knihu Mormonovu?“
„Nie.“
„Škoda, mal by si. Je to skvelá kniha.“
Z celého srdca so Scottom súhlasím, Kniha Mormonova je skvelá kniha. Vždy na mňa silno zapôsobia slová proroka Josepha Smitha napísané na úvodnej strane Knihy Mormonovej: Povedal som bratom, že Kniha Mormonova je najsprávnejšia zo všetkých kníh na zemi a že je záverným kameňom nášho náboženstva, a že sa človek dodržiavaním jej predpisov priblíži Bohu viac než prostredníctvom akejkoľvek inej knihy.
Tento rok študujeme Knihu Mormonovu na Nedeľnej škole. Keď sa pripravujeme a keď sa zapájame do výučby, kiež by sme boli motivovaní k tomu, aby sme nasledovali Scottov príklad a delili sa o svoju lásku k tejto výnimočnej knihe písiem s tými, ktorí nie sú našej viery.
Hlavná téma Knihy Mormonovej je vyjadrená v poslednom verši prvej kapitoly 1. Nefiho. Nefi píše: Ale hľa, ja, Nefi, vám ukážem, že láskyplné milosrdenstvá Pána sú nad všetkými tými, ktorých si on vyvolil pre ich vieru, aby ich učinil mocnými, dokonca až k moci vyslobodenia (pozri 1. Nefi 1:20).
Chcel by som hovoriť o tom, ako nás Kniha Mormonova, ktorá je láskyplné milosrdenstvo Pána zachované pre tieto neskoršie dni, vyslobodzuje tým, že nás učí čistým a tým najsprávnejším spôsobom náuku Kristovu.
Mnohé príbehy v Knihe Mormonovej sú príbehmi o vyslobodení. Lehiho odchod s rodinou do pustatiny bol o ich vyslobodení pred zničením Jeruzalema. Príbeh o Jareditoch je príbehom o vyslobodení, rovnako ako príbeh o Mulekitoch. Alma mladší bol vyslobodený z hriechov. Helamanovi mladí bojovníci boli vyslobodení v boji. Nefi a Lehi boli vyslobodení z väzenia. Téma vyslobodenia je zrejmá v celej Knihe Mormonovej.
V Knihe Mormonovej sú dva príbehy, ktoré sú veľmi podobné a ktoré učia jednu dôležitú zásadu. Prvá je z knihy Mosiášovej a začína v kapitole 19. Tu sa dozvedáme o kráľovi Limhim, ktorý žil v krajine Nefi. Lamaniti viedli proti Limhiho ľudu vojnu. Po vojne Lamaniti dovolili kráľovi Limhimu, aby vládol svojmu ľudu, ale s tým, že im budú podrobení. Bol to veľmi nepríjemný mier. (Pozri Mosiáš 19 – 20.)
Keď Limhiho ľudia mali už dosť toho, ako ich Lamaniti trápili, presvedčili kráľa, aby proti nim išli bojovať. Trikrát boli Limhiho ľudia porazení. Boli na nich vložené ťažké bremená. Nakoniec sa pokorili a volali silno k Pánovi, aby ich vyslobodil. (Pozri Mosiáš 21:1 – 14.) Vo verši 15 v 21. kapitole sa dočítame o Pánovej reakcii: A teraz, Pán bol pomalý v tom, aby vypočul ich volanie pre ich neprávosti; avšak, Pán ich volania vypočul a začal obmäkčovať srdcia Lamanitov, takže im začali uľahčovať ich bremená; ale Pán nepokladal za vhodné vyslobodiť ich z poroby.
Čoskoro na to prišli do Zarahemly Ammon a malá skupina mužov, a s Gideonom, jedným z vodcov Limhiho ľudu, vymysleli plán, ktorý bol úspešný, a oni sa z lamanitského týrania vyslobodili. Pán bol pomalý v tom, aby vypočul ich volania. Prečo? Kvôli ich neprávostiam.
Druhý príbeh je v mnohých smeroch podobný, ale tiež odlišný. Je zaznamenaný v Mosiášovi 24.
Keď sa Alma a jeho ľud usadili v krajine Helam, prišlo na hranice tejto krajiny lamanitské vojsko. Stretli sa a vypracovali mierové riešenie. (Pozri Mosiáš 23:25 – 29.) Čoskoro však lamanitskí vodcovia začali Almovmu ľudu vnucovať svoju vôľu a nakladali na nich ťažké bremená (pozri Mosiáš 24:8). Vo verši 13 čítame: A stalo sa, že hlas Pánov k nim prišiel v ich strastiach, hovoriac: Pozdvihnite hlavy svoje a buďte dobrej mysle, lebo ja viem o zmluve, ktorú ste so mnou učinili; a ja učiním zmluvu s ľudom svojím a vyslobodím ich z poroby.
Almov ľud bol vyslobodený z rúk Lamanitov a v bezpečí sa vrátili a spojili sa s ľudom v Zarahemle.
Aký bol rozdiel medzi ľudom Almovým a ľudom kráľa Limhiho? Je zrejmé, že tam bolo niekoľko rozdielov: Almov ľud bol pokojný a spravodlivejší; boli už pokrstení a uzavreli s Pánom zmluvu; pokorili sa pred Pánom, dokonca ešte skôr, než sa začalo ich súženie. Vďaka všetkým týmto rozdielom bolo správne a spravodlivé, aby ich Pán rýchlo a zázračne vyslobodil z rúk tých, ktorí ich držali v porobe. Tieto verše nás učia o Pánovej moci k vyslobodeniu.
Proroctvá predpovedajúce život a poslanie Ježiša Krista nám sľubujú vyslobodenie, ktoré Kristus poskytne. Jeho uzmierenie a vzkriesenie nám všetkým poskytujú únik z telesnej smrti a ak činíme pokánie, tiež únik zo smrti duchovnej, čo so sebou prináša požehnania večného života. Boh oznámil Mojžišovi zasľúbenia týkajúce sa uzmierenia a vzkriesenia a zasľúbenia týkajúce sa vyslobodenia z telesnej a duchovnej smrti, keď povedal: Lebo hľa, toto je dielo moje a sláva moja uskutočniť nesmrteľnosť a večný život človeka (pozri Mojžiš 1:39).
V protiklade k týmto nádherne zostaveným náukám, ktoré máme vo svätých písmach, nachádzame protichodné sily svetskosti, ktoré sa snažia spochybňovať dávne náuky vo svätých záznamoch, v záznamoch, ktoré nám už mnoho storočí poskytujú vedenie tým, že určujú večné hodnoty a normy nášho správania sa v živote. Tieto sily prehlasujú, že náuky nachádzajúce sa v Biblii sú falošné a že náuky Majstra sú už zastarané. Ich hlasy rozhlasujú, že každý človek musí mať slobodu stanoviť si svoje vlastné normy; snažia sa zmeniť práva veriacich tak, aby to bolo v rozpore s tým, čo sa učia v písmach a v slovách prorokov.
Mať záznam o pôsobení nášho Pána a Spasiteľa, ktorý sa nachádza v Knihe Mormonovej, ktorá pridáva druhé svedectvo k náuke uvedenej v Biblii, je veľkým požehnaním. Prečo je dôležité, aby mal svet Bibliu aj Knihu Mormonovu? Myslím, že odpoveď sa nachádza v 13. kapitole 1. Nefi. Nefi píše: A anjel prehovoril ku mne, hovoriac: Tieto posledné záznamy, ktoré si videl medzi pohanmi, potvrdia pravdu tých prvých, ktoré sú od dvanástich apoštolov Baránkových, a oznámia oné prosté a drahocenné veci, ktoré z nich boli vyňaté; a oznámia všetkým pokoleniam, jazykom a ľuďom, že Baránok Boží je Syn Večného Otca a Spasiteľ sveta; a že všetci ľudia musia prísť k nemu, inak nemôžu byť spasení (verš 40).
Ani Biblia ani Kniha Mormonova sami o sebe nestačia. Obe sú potrebné na to, aby sme sa mohli učiť úplnú náuku Kristovu a poznávať ju. Potrebnosť druhej knihy neznižuje význam ani jednej z nich. Obe, Biblia aj Kniha Mormonova, sú nutné pre našu spásu a povýšenie. Prezident Ezra Taft Benson mocne učil: „Keď sa Biblia a Kniha Mormonova používajú spoločne, zahanbujú falošné náuky“ („A New Witness for Christ“, Ensign, november 1984, 8).
Chcel by som zakončiť tým, že sa zmienim o dvoch príbehoch – jeden je zo Starého zákona a druhý z Knihy Mormonovej, aby som ukázal, ako sa tieto knihy harmonicky doplňujú.
Príbeh o Abrahámovi začína jeho vyslobodením od Chaldejcov, ktorí uctievali modly (pozri Genesis 11:27 – 31; Abrahám 2:1 – 4). On a aj jeho manželka Sáraj boli neskôr vyslobodení zo svojho zármutku a bolo im sľúbené, že skrze ich potomstvo budú požehnané všetky národy zeme (pozri Genesis 18:18).
Starý zákon obsahuje správu o tom, ako Abrahám vzal so sebou do Egypta svojho synovca Lóta. Keď ho nechal, aby si ako prvý vybral svoju krajinu, Lót si vybral Okolie Jordánu a postavil si stan tak, že vchod smeroval k Sodome, k veľmi hriešnemu mestu (pozri Genesis 13:1 – 12). Príčinu väčšiny problémov, ktoré Lóta neskôr v živote stretli a bolo ich veľa, možno vysledovať až k jeho počiatočnému rozhodnutiu nasmerovať vchod do stanu tak, že vzhliadal smerom k Sodome.
Abrahám, otec verných, prežil život inak. Určite mal veľa prekážok, ale bol to požehnaný život. Nevieme, akým smerom bol otočený vchod Abrahámovho stanu, ale v poslednom verši 13. kapitoly Genesis je určitý návod. Píše sa tam: „Nato posunul Abrám [alebo Abrahám] stany, prišiel a ostal bývať v dubine Mamreho, ktorá je v Chebróne; i postavil tam oltár Hospodinovi“(Genesis 13:18).
Aj keď to neviem, osobne verím tomu, že vchod do Abrahámovho stanu smeroval k oltáru, ktorý postavil Pánovi. Ako som prišiel k tomuto záveru? Je to vďaka tomu, že poznám príbeh z Knihy Mormonovej o tom, ako kráľ Benjamín učil svoj ľud, keď sa zhromaždili, aby si vypočuli jeho záverečné posolstvo. Kráľ Benjamín im povedal, aby vchody svojich stanov otočili smerom k chrámu (pozri Mosiáš 2:1 – 6).
Môžeme sa vyslobodiť od ciest zla a zlovoľnosti tým, že sa obrátime k učeniu obsiahnutému v svätých písmach. Spasiteľ je oným veľkým Vysloboditeľom, lebo nás vyslobodzuje zo smrti a z hriechu (pozri Rímskym 11:26; 2. Nefi 9:12).
Prehlasujem, že Ježiš je Kristus a že k Nemu môžeme priľnúť tým, že budeme čítať Knihu Mormonovu. Kniha Mormonova je ďalším svedectvom o Ježišovi Kristovi. Prvými svedectvami o Ježišovi Kristovi sú Starý a Nový zákon, teda Biblia.
Znova opakujem, pamätajme na to, ako Knihu Mormonovu opísal môj priateľ Scott: „Je to skvelá kniha.“ Vydávam vám svedectvo o tom, že veľkosť Knihy Mormonovej do značnej miery pramení z jej súladu so Svätou Bibliou, v mene Ježiša Krista, amen.