Na záver tejto konferencie
Prezident Thomas S. Monson
Kiež premýšľate o pravdách, ktoré ste počuli a kiež vám tieto pravdy pomôžu sa stať ešte lepšími, než akými ste boli, keď táto konferencia začala.
Ako sa blížime k záveru tejto úžasnej konferencie, moje srdce preteká dojatím. Sme nesmierne požehnaní vďaka tomu, že sme počúvali rady a svedectvá tých, ktorí k nám hovorili. Myslím, že so mnou budete súhlasiť, že sme cítili Ducha Pánovho, ktorý sa dotýkal nášho srdca a posilňoval naše svedectvá.
Znova sme mali to potešenie počuť nádherný spev, ktorý povznáša a obohacuje každé zasadanie konferencie. Ďakujem všetkým, ktorí sa s nami v tomto ohľade podelili o svoje talenty.
Moja srdečná vďaka patrí každému, kto k nám hovoril, a tým, ktorí predniesli modlitby na jednotlivých zasadaniach.
Každú konferenciu pracuje v zákulisí alebo na menej viditeľných miestach nespočetne veľa jednotlivcov. Bez ich asistencie by nebolo možné tieto zasadania konať. Moja vďaka patrí aj každému z nich.
Viem, že sa pripájate ku mne vo vyjadrení vďačnosti tým bratom a sestrám, ktorí boli uvoľnení počas tejto konferencie. Budú nám chýbať. Prispeli k dielu Pánovmu ohromným spôsobom a tým budú ovplyvnené mnohé generácie, ktoré ešte len prídu.
Tiež sme pozdvihnutím ruky podporili bratov a sestry, ktorí boli povolaní slúžiť na nových postoch počas tejto konferencie. Vítame ich a chceme, aby vedeli, že sa tešíme na to, ako budeme spoločne s nimi pracovať na diele Majstra. Boli povolaní inšpiráciou zhora.
Vysielanie tejto konferencie malo nebývalý rozsah naprieč kontinentmi a oceánmi k ľuďom po celej zemi. Napriek tomu, že sme od vás veľmi ďaleko, cítime vášho ducha a vašu oddanosť a posielame vám pozdravy a vyjadrujeme vám vďačnosť, nech už ste kdekoľvek.
Sme nesmierne požehnaní, bratia a sestry, že máme vo svojom živote a v srdci znovuzriadené evanjelium Ježiša Krista. Dáva nám odpovede na najväčšie otázky tohto života. Dáva nášmu životu zmysel, účel a nádej.
Žijeme v dobe, ktorá je plná problémov. Uisťujem vás, že náš Nebeský Otec má na pamäti výzvy, ktorým čelíme. Miluje každého z nás a praje si žehnať nám a pomáhať nám. Kiež k Nemu voláme v modlitbe, ako nás nabádal, keď povedal: Modli sa vždy, a ja vylejem Ducha svojho na teba a veľké bude požehnanie tvoje, áno, dokonca väčšie než keby si obdržal poklady zeme.1
Drahí bratia a sestry, kiež je váš domov naplnený láskou, ohľaduplnosťou a Duchom Pána. Majte radi svoju rodinu. Ak sú medzi vami nejaké nezhody alebo spory, naliehavo vás žiadam, aby ste ich urovnali. Spasiteľ povedal:
Medzi vami nemajú byť žiadne spory. …
Lebo popravde nám Boh hovorí, že kto má ducha rozbroja nie je odo mňa, ale je od diabla, ktorý je otcom rozbroja a podnecuje srdcia ľudí, aby sa navzájom hnevali.
Ale hľa, toto nie je náukou mojou …; ale náukou mojou je to, že takéto veci majú skončiť.2
Ako váš pokorný služobník opakujem slová kráľa Benjamína, ktorý vo svojom kázaní k svojmu ľudu povedal:
Neprikázal som vám … aby ste si mysleli, že ja sám som viac než človek smrteľný.
Veď ja som ako vy sami, podliehajúci všelijakým slabostiam tela a mysle; ale bol som vyvolený ľudom týmto …, a [rukou Pána] … a bol som udržiavaný, a zachovávaný nesmiernou mocou jeho, aby som vám slúžil s celou svojou mocou, mysľou a silou, ktorú mi Pán udelil.3
Milovaní bratia a sestry, z celého srdca si prajem konať Božiu vôľu a slúžiť Jemu a slúžiť vám.
Keď budeme odchádzať z tejto konferencie, prosím o to, aby na každom z vás spočinuli požehnania nebies. Kiež sa vy, ktorí ste ďaleko od domova, vrátite domov v bezpečí. Kiež premýšľate o pravdách, ktoré ste počuli a kiež vám tieto pravdy pomôžu sa stať ešte lepšími, než akými ste boli, keď táto konferencia pred dvoma dňami začala.
Než sa opäť zídeme za šesť mesiacov, prosím o to, aby na nás všetkých spočinuli požehnania Pána, a to činím v Jeho svätom mene, dokonca v mene Ježiša Krista, nášho Pána a Spasiteľa, amen.