Aby stratení mohli byť nájdení

Starší M. Russell Ballard

Kvórum dvanástich apoštolov

Keď sa budete snažiť žiť podľa evanjelia a náuky Kristovej, Duch Svätý povedie vás aj vašu rodinu.

Bratia a sestry, Liahona bola podľa písiem guľa nezvyčajného vypracovania, v ktorej boli dve vretená, z ktorých jedno ukazovalo smer, kadiaľ mala rodina otca Lehiho v pustatine ísť (pozri 1. Nefi 16:10).

Myslím, že rozumiem tomu, prečo bol Lehi taký prekvapený, keď ju po prvýkrát uvidel, pretože si spomínam, ako som reagoval ja, keď som po prvýkrát videl, ako funguje GPS navigácia. Vnímal som ju ako moderný prístroj „nezvyčajného vypracovania“. Nejakým pre mňa nepredstaviteľným spôsobom dokáže tento maličký prístroj vo vnútri malého telefónu presne určiť, kde som, a presne mi povedať, ako sa dostanem tam, kam chcem.

Pre mňa a moju manželku Barbaru je GPS požehnaním. Pre Barbaru to znamená, že mi nemusí hovoriť, aby som zastavil a pýtal sa na cestu; a pre mňa to znamená, že mám pravdu, keď hovorím: „Ja sa nepotrebujem nikoho pýtať. Viem presne, kam idem.“

Bratia a sestry, my máme k dispozícii ešte pozoruhodnejší nástroj, než je aj tá najlepšia navigácia. Každý niekedy v určitom okamihu a určitým spôsobom zablúdi. Späť na správnu cestu môžeme byť bezpečne privedení skrze nabádania Ducha Svätého; a len vďaka Spasiteľovej zmiernej obeti sa môžeme vrátiť domov.

Zablúdiť môžu celé spoločnosti a rovnako aj jednotlivci. Dnes žijeme v dobe, kedy blúdi veľká časť sveta, obzvlášť pokiaľ ide o hodnoty a priority v našich rodinách.

Pred sto rokmi hovoril prezident Joseph F. Smith o priamom spojení šťastia a rodiny a nabádal nás, aby sme práve na to zamerali svoje úsilie. Povedal: „Žiadne pravé šťastie nemôže byť oddelené a odlúčené od domova. … Neexistuje šťastie bez služby, a neexistuje väčšia služba než tá, ktorá mení domov na božskú inštitúciu a ktorá podporuje a zachováva rodinný život. … Domov je tým, čo potrebuje nápravu“ (Teachings of Presidents of the Church: Joseph F. Smith [1998], 382, 384).

To, čo v tomto čoraz viac materialistickom a povrchnom svete potrebuje nápravu, sú naše domovy a rodiny. Šokujúcim príkladom je tu v Spojených štátoch narastajúca ľahostajnosť voči manželstvu. Časopis New York Times začiatkom roka uviedol, že „počet detí narodených slobodným ženám dosiahol rekordnú výšku – viac než polovica detí amerických žien mladších ako 30 rokov sa narodí mimo manželstva“ (Jason DeParle and Sabrina Tavernise, „Unwed Mothers Now a Majority Before Age of 30“, New York Times, 18. februára 2012, A1).

Tiež vidíme, že z amerických párov, ktoré uzatvoria manželstvo, sa skoro polovica rozvedie. Často však zablúdia aj tí, ktorí sa rozvedú, pretože dovolia iným veciam, aby zasahovali do ich rodinných vzťahov.

Rovnako znepokojujúci je aj neustále zväčšujúci sa rozdiel medzi bohatými a chudobnými a medzi tými, ktorí sa snažia o zachovanie rodinných hodnôt a záväzkov a tými, ktorí to už vzdali. Štatisticky je u ľudí s nižším vzdelaním, a tým aj s menším príjmom, menej pravdepodobné, že uzatvoria manželstvo a budú chodiť na cirkevné zhromaždenia a je omnoho pravdepodobnejšie, že sa zapoja do kriminálnej činnosti a že budú mať nemanželské deti. A tieto znepokojujúce trendy sú zjavné aj vo väčšine ostatných krajín sveta. (Pozri W. Bradford Wilcox a spol., „No Money, No Honey, No Church: The Deinstitutionalization of Religious Life among the White Working Class“, dostupné na www.virginia.edu/marriageproject/pdfs/Religion_WorkingPaper.pdf.)

Navzdory očakávaniu mnohých sa zdá, že u bohatších a vzdelanejších je väčšia pravdepodobnosť, že budú vyznávať tradičnú rodinu a hodnoty.

Skutočnou otázkou sú samozrejme príčiny a dôsledky. Majú niektoré spoločenské vrstvy stabilnejšie hodnoty a silnejšie rodiny, pretože sú vzdelanejšie a bohatšie, alebo sú vzdelanejší a bohatší, pretože majú hodnoty a silné rodiny? V tejto celosvetovej Cirkvi vieme, že je to to druhé. Keď ľudia prijmú rodinné a náboženské záväzky voči zásadám evanjelia, začne sa im dariť lepšie v duchovnej a veľakrát aj v časnej oblasti.

A každá spoločnosť je samozrejme celkovo posilnená, keď má pevnejšie rodiny. Záväzky voči rodine a hodnotám sú základnou príčinou. Skoro všetko ostatné je dôsledok. Keď muž a žena uzatvoria manželstvo a učinia voči sebe záväzky, výrazne zvyšujú svoje šance na finančný blahobyt. Keď sa deti narodia v manželskom zväzku a majú matku a aj otca, ich príležitosti a pravdepodobnosť profesijného úspechu prudko stúpajú. A keď spolu členovia rodiny pracujú a hrajú sa, obce a mestá prekvitajú, zlepšuje sa ekonomika a je potrebné menej nákladných štátnych podporných sociálnych programov.

Zlou správou je teda to, že úpadok rodiny spôsobuje mnohé spoločenské a ekonomické problémy. Dobrou správou je ale to, že tieto problémy, rovnako ako každý dôsledok, môžu byť odstránené, pokiaľ sa zmení to, čo ich spôsobuje. Nerovnováha môže byť napravená životom podľa správnych zásad a hodnôt. Bratia a sestry, tou najdôležitejšou vecou v našom živote je naša rodina. Pokiaľ sa tejto veci zasvätíme, zlepšíme všetky ostatné stránky svojho života, a ako ľudia a aj Cirkev budeme príkladom a majákom pre všetky národy zeme.

To však vo svete, kde sa srdcia obracajú rôznymi smermi a kde sa zdá, že sa celá planéta neustále pohybuje a mení omnoho väčšou rýchlosťou, než sme si kedy mysleli, nie je ľahké. Nič nezostáva rovnaké nadlho. Štýly, trendy, módne výstrelky, politická korektnosť a dokonca aj vnímanie toho, čo je správne a čo je nesprávne, sa posúvajú a menia. Ako to predpovedal prorok Izaiáš, nesprávne je prezentované ako správne a správne ako nesprávne (pozri Izaiáš 5:20).

Duchovný rozkol sa stále prehlbuje, lebo zlo je čím ďalej tým klamlivejšie a rafinovanejšie a sťahuje ľudí k sebe ako temný magnet – dokonca aj napriek tomu, že evanjelium pravdy a svetla priťahuje čestných v srdci a úctyhodných ľudí zeme, ktorí sa snažia o to, čo je morálne a dobré.

Možno že je nás relatívne málo, ale ako členovia tejto Cirkvi môžeme túto rozostupujúcu sa priepasť prekročiť. Poznáme moc kresťanskej služby, ktorá spája Božie deti bez ohľadu na ich duchovné či ekonomické postavenie. Pred rokom nás Prvé predsedníctvo vyzvalo k účasti na dni služby pri príležitosti osláv 75. výročia programu sociálnej starostlivosti, ktorý pomáha ľuďom stať sa sebestačnejšími. Naši členovia po celom svete venovali milióny hodín času.

Cirkev je v tomto rozbúrenom mori kotvišťom, kotvou v rozvírených vodách zmien a rozkolov a majákom pre tých, ktorí si vážia spravodlivosti a usilujú sa o ňu. Pán používa túto Cirkev ako nástroj k privádzaniu Svojich detí po celom svete pod ochrannú ruku Svojho evanjelia.

Tiež duch Eliáša, ktorý pôsobí bez obmedzenia, je mocnou silou v Pánových zámeroch týkajúcich sa večného určenia Jeho detí. Ako povedal Malachiáš, podstata Ducha Svätého obracia „srdce otcov k synom a srdce synov k otcom“ (Malachiáš 3:24).

Cirkev stojí vo svete ako príklad v obracaní srdca a ako katalyzátor dobra. Miera rozvodovosti je medzi členmi Cirkvi, ktorí uzatvorili manželstvo v chráme a pravidelne chodia na zhromaždenia, výrazne nižšia, než vo svete, a členovia rodiny sú zomknutejší a častejšie sa spolu rozprávajú. Členovia v našich rodinách sú zdravší, a žijeme o niekoľko rokov dlhšie, než je populačný priemer. V prepočte na osobu poskytujeme viac finančných prostriedkov a služby núdznym, a je u nás väčšia pravdepodobnosť, že sa budeme snažiť o vyššie vzdelanie. Toto všetko nezdôrazňujem preto, že sa chcem vychvaľovať, ale preto, že chcem dosvedčiť, že život je plnší (a omnoho šťastnejší), keď sa srdcia obracajú k rodine a keď rodiny žijú vo svetle Kristovho evanjelia.

Čo teda môžeme urobiť pre to, aby sme sa nestratili? Po prvé, rád by som navrhol stanovenie priorít. Všetko, čo robíte mimo domov, podriaďujte tomu, čo sa deje u vás doma, a to podporujte. Pamätajte na radu prezidenta Harolda B. Leeho, že „najdôležitejšie … dielo, ktoré kedy vykonáte, bude medzi stenami vášho vlastného domova“ (Teachings of Presidents of the Church: Harold B. Lee [2000], 134); a na nadčasové slová prezidenta Davida O. McKaya, že „žiadny iný úspech nemôže vynahradiť zlyhanie v rodine“ (citované v J. E. McCulloch, Home: The Savior of Civilization [1924], 42; v Conference Report, apríl 1935, 116).

Usporiadajte si osobný život tak, aby ste mali čas na modlitbu, štúdium písiem a na rodinné činnosti. Dávajte deťom doma také zodpovednosti, ktoré ich naučia ako pracovať. Učte ich, že život podľa evanjelia ich povedie preč od špiny, promiskuity a násilia na internete, v médiách a videohrách. Nestratia sa a budú pripravené ujať sa svojich zodpovedností, keď budú na ne vložené.

Po druhé, je potrebné, aby sme všetko robili v správnom poradí! Najskôr manželstvo, a potom rodina. Príliš mnoho ľudí na svete na toto prirodzené pravidlo zabúda a myslia si, že to môžu zmeniť či dokonca obrátiť. Vierou sa zbavte všetkého strachu. Dôverujte Božej moci a nechajte sa ňou viesť.

Vy, ktorí ste manželstvo ešte neuzatvorili, pozorne hľadajte svojho večného spoločníka. Mladí muži, pamätajte ešte na niečo, čo povedal prezident Joseph F. Smith: „Staromládenectvo ... [vnáša] do povrchnej mysle myšlienku, že [je] žiaduce, pretože so sebou [prináša] minimum zodpovednosti. … Vina je v skutočnosti na strane mladých mužov. Roztopašnosť ich veku ich odvádza od cesty povinnosti a zodpovednosti. … Obeťami sú ich sestry …, ktoré by sa vydali, keby mohli, a s radosťou by sa ujali zodpovednosti rodinného života“ (Gospel Doctrine, 5. vyd. [1939], 281).

A rád by som dodal, že ani mladé ženy nesmú túto zodpovednosť strácať zo zreteľa. Žiadna kariéra vám nedokáže poskytnúť toľko zmysluplných pocitov ako budovanie rodiny. A keď budete v mojom veku, budete si to uvedomovať ešte viac.

Po tretie, manželia a manželky, vo svojom manželstve máte byť rovnocennými partnermi. Často si čítajte prehlásenie o rodine, premýšľajte o ňom a riaďte sa ním. Vyhýbajte sa nespravodlivému panstvu v akejkoľvek podobe. Nikto nevlastní manželského partnera či deti; Boh je Otcom nás všetkých a poskytuje nám výsadu mať vlastnú rodinu, ktorá bola predtým iba Jeho, aby nám pomohol sa stať viac takými, ako je On. Ako Jeho deti sa máme doma učiť lásku k Bohu a to, že Ho môžeme požiadať o pomoc, ktorú potrebujeme. Každý, slobodný alebo ženatý či vydatá, môže byť šťastný a môže byť vo svojej rodine prínosom, nech už je akákoľvek.

A nakoniec, využívajte zdroje pre rodiny, ktoré ponúka Cirkev. Rodiny môžu pri výchove detí využívať pomoc zboru. Podporujte vedúcich kňazstva a pomocných organizácií, pracujte s nimi ako tím a využívajte naplno cirkevné programy pre mládež a rodiny. Pamätajte na ďalšiu prenikavú radu prezidenta Leeho, že Cirkev je lešením, pomocou ktorého budujeme večné rodiny (pozri Teachings of Presidents of the Church: Harold B. Lee [2000], 148).

Teraz, ak ste jednotlivec či ako rodina z akéhokoľvek dôvodu zblúdili, je potrebné len to, aby ste uplatnili Spasiteľove učenia z 15. kapitoly Lukáša, ktoré vám pomôžu napraviť smer. Tu Spasiteľ hovorí o tom, ako pastier usilovne hľadal svoju stratenú ovcu, o žene, ktorá hľadala mincu a o privítaní, ktorého sa dostalo márnotratnému synovi potom, čo sa vrátil domov. Prečo Ježiš učil tieto podobenstvá? Chcel, aby sme vedeli, že nikto z nás nikdy nebude natoľko stratený, aby nedokázal nájsť cestu späť prostredníctvom Jeho uzmierenia a Jeho učení.

Keď sa budete snažiť žiť podľa evanjelia a náuky Kristovej, Duch Svätý povedie vás aj vašu rodinu. Budete mať duchovnú navigáciu, ktorá vám vždy bude hovoriť, kde ste a akým smerom idete. Vydávam svedectvo o tom, že vzkriesený Vykupiteľ ľudstva nás všetkých miluje, a sľubuje, že pokiaľ Ho budeme nasledovať, dovedie nás bezpečne do prítomnosti nášho Nebeského Otca, a o tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.