2010–2019
“Eguata Chendive ”
Abril de 2017


“Eguata Chendive”

Ñañe’ordenávo ko sacerdocio-pe ha’e Ñandejára invitación jaguata haĝua Hendive, jajapo haĝua Ha’e ojapóva, jaservi Ha’e oservi háicha.

Che hermanokuéra ahayhúva sacerdocio pegua, che propósito ko árape ha’e a’reafirma ha avei poromokyre’ỹ pende servicio sacerdocio-pe. En cierta forma, ojogua pe propósito añe imaghiná pe Salvador orekovaekue ojotopavo peteĩ mitãrusu iplata hetáva ndi oporandúvo chupe: “¿Mba’e porãpa ikatu ajapo aganá haĝua vida eterna?”. (Mateo 19:16). Ikatu pejú ko conferencia-pe, pe mitãrusu oúvaekue Salvador rendápe, oporanduvo Chupe nde servicio pa oje’acepta vaekue, ha péicha avei peñandu oĩha heta mba’e ikatuva pejapo, ¡ikatu oĩ hetaiterei mba’e ofaltava! Ajerure ikatunepa pehendu pe amorosa aprobación del Señor umi mba’e pejapovaekuere, ha avei ame’ẽ peẽme peteĩ vistazo alentador, Ipytyvõ rupive, ikatutava pe’consegui como poseedor de Su santo sacerdocio.

Pe mitã rusu iplata hetávape ojejerure ovende haĝua opa mba’e ha’e orekóva ha tome’ẽ umi imboriahúvape ha toseguí Salvador-pe; pende progreso futuro ikatu ndoikoteveĩ péicha pejapo, aunque tekotevẽta michimi sacrificio. De cualquier modo, hi’ã chéve ko che mensajhe napende mombyasýi, oiko hagueícha ko mitãrusure “[ohovo] ñembyasýpe,”. (Pehecha Mateo 19:20–22.) Más bien, aguerovia pehotaha “vy’ape [hapere]” (D&C 84:105) porque ikatu peikuaa ikatutaha ha peiko porãseveta rupi.

Aun así, oĩ porã ñañandu ndañaiméi preparado jajapo haĝua jahechavo mba’érepa Ñandejára ñanerenói ñamba’apo haĝua. De hecho, pejéramo chéve peñeñandu porãiterei pe cumpli haĝua pende deber del sacerdocio, che py’apyta ha ha’eta nape’entende porãiha. Por otro lado, pejeramo chéve peñandu peheja ko mba’apo porque la tarea ohasa pende habilidad ári, upevére che poipytyvõse peikuaa mba’éichapa Ñandejára omagnificá ha omombarete Isacerdocio poseedorkuérape ojapo haĝua umi mba’e araka’eve ikatu’ỹva pejapo pende añó.

Kóva ha’e añetegua chéveguarã che llamamiento-pe ha’ehaícha avei peẽmeguarã pende llamamiento-pe. Ni peteĩ ñande apytépe ikatu ojapo obra sacerdocio pegua, ha ojapo porã, ña confiavo ñande arandúre ha talento añó rehe. Kóva ha’e péicha porque ndaha’ei ñande obra, sino Ñandejára obra, la única manera jareko haĝua éxito ha’e ña’confiá Hese, taha’e jepe peteĩ diácono oñeme’ẽramóva chupe omba’apo ome’ẽvo espiritualidad pe ordenanza de la Santa Cena; peteĩ maestro orientador imitãva Ñandejára o’asigna ohayhu ha oministra peteĩ familia ndereikuaáiva ha ha’etevaicha ndoipotaiva nde mborayhu ni nde ministerio; terã peteĩ túva oikuaava odirighi va’erã hóga con rectitud, jepe ikatu oñeñandu inseguro mba’éichapa ojapota ha ndorekóiva tiempo ita’yrakuéra peguarã pya’ete okakuaava ha ko mundo ohóvaívéva ha iñañava.

Eñeñandu ramo ipohýi pende carga, econsidera ha’eha peteĩ señal porã, kóva he’ise ikatuha peñandu ko confianza tuichaitéva Ñandejára omoĩ vaekue pende akã ári. Kóva he’ise peikuaa’imi mba’épa he’ise pe sacerdocio.

Sa’i oĩ umi persona ko mundope orekóva ko entendimiento. Oiméramo jepe ikatuva orrecita ko definición completo ikatu ndoikuaa porãi mba’epa he’ise. Oĩ Escritura kuéra, pe Espíritu pu’aka rupive orekóva, ikatuva omo mba’e guasu ñande sentimiento de asombro pe santo sacerdocio rehe. Ko’ãva ha’e alguno umi escritura kuéra rehegua:

“Ko Sacerdocio de Melquisedec,… pu’aka ha autoridad ha’e opa llavekuéra ha bendiciónkuéra espiritual tupao pegua—

“Peguereko privilegio pe’recibi haĝua misteriokuéra rreino yvagapegua rehegua, ehecha pe yvaga ojeipe’a, peñe comunica pe asamblea general ha iglesia del Primogénito ndi, ha evy’a eimévo en comunión Ñandejára Ñande Rú ha Jesús, pe mediador del nuevo convenio presénciape.

“Pe Sacerdocio… poder ha autoridad Aarónpegua, ha’e ereko opa llave kuéra del ministerio de ángeles” (D&C 107:18–20).

“Ordenanzakuéra [del sacerdocio] rupi jahecha pe divinidad poder. …

“Porque pe sacerdocio’ỹre, ndaipóri kuimba’e ikatuva ohecha Ñandejára rová, heẽ, Ñane Rú, ha oikove uperire” (D&C 84:20, 22).

“Ko sumo sacerdocio [ha’e] [Ita’ýra] ordenpeguáicha, orden oĩva’ekue yvóra ñepyrũmby guive; térã ambue ñe’ẽme, ndoguerekóiva ára ñepyrũmby ni ary paha, oñembosako’íva ára apyra’ỹgui ára apyra’ỹ meve, opa mba’e ha’e oikuaaháicha” (Alma 13:7).

“Opa umi oñe ordená vaekue ko orden ha llamamiento oreko poder, ijerovia rupive, oipe’a haĝua montaña kuéra, omboja’o yguazú mbytépe, omboséco ý, ha ombojere haĝua hapégui;

“Ombohovái haĝua ejército kuéra opa umi nación pegua, omboja’o yvý, ojorá haĝua ñeñapytĩmby, oike haĝua Ñandejára presencia-pe; ojapo haĝua opa mba’e ivoluntad rupive, oipota háicha, oñapytĩ opa umi principado ha potestad kuéra; ha kóva upe voluntad del Hijo de Dios rupive oikovéva ko fundación del mundo mboyve” (Traducción de José Smith, Génesis 14:30–31 [en el apéndice de la Biblia]).

Peteĩ manera ñambohovái ko’ã descripción asombrosa ko poder del sacerdocio rehegua ja’e ñande py’apýpe kóva ndaha’éi chéve guarã. Ambue manera ha’e ñambohovái mba’e ñeporandu, osẽva ñande py’aite guive, ha’éva kóichagua: ¿Alguna vez añandu pe yvága ojeipe’a chéveguarã? ¿Oĩpa alguno odescribíva che servicio ko sacerdocio-pe ha’éva “ministerio de ángeles”? ¿Agueraha ko “poder de la divinidad” umi aservíva rekovépe? ¿Alguna vez aitý montaña kuéra, ambohovái peteĩ ejército, ajorá ñeñapytĩmby terã añapytĩ potestad-kuéra mundo pegua—taha’e jepe gua’uhápe — acumpli haĝua Tupã voluntad?

Ko’ãichagua introspección katuete oguerúta sensación ikatuha hetave mba’e jajapo al servicio del Señor. Aha’arõ avei peguereko penendive ko sentimiento peipota ha pejaposevéva—opa mba’e: upe kyre’ỹ ñamba’apo porãve haĝua ko milagrosa obra del Señor. Ko’ã mba’e ñandu ha’e paso ñepyrũ oiko haĝua peteĩ kuimba’e omba’apo porãva, ojapova servicio en el sacerdocio.

Siguiente jatopa ko ñemongeta Jehová ha Enoc-ndi. Jaikuaa Enoc ha’e vaekue peteĩ profeta ipoderosova omopu’ã vaekue Sión tuicha mba’e vaí apytepe, pero ha’e mboyve peteĩ poderoso profeta, ojehecha avei peteĩ “mitãrusu… apenami oñe’ẽva” ha heta oĩ ndocha’éiva hese (Moisés 6:31). Pehendumi Ñandejára ñe’ẽ he’iva’ekue chupe omokyre’ỹ haĝua chupe, ha’éva avei Iñe’ẽ peẽme guarã peñehenóiva peministra haĝua ambue persona-pe como poseedor del sacerdocio:

“Ha Ñandejára he’i Enoc-pe: Ehó ha ejapo ko’ã mba’e amandáva’ekue ndéve, ha ni peteĩ kuimba’e opokota nde rehe. E’abri nde jurú ha henyhẽta, ha che ame’ẽta ndéve poder eñe’ẽ haĝua, porque opavave to’o oĩ che póguype, ha che ajapóta chéve guarã oĩporãháicha….

“Péina ape, che Espíritu oĩ ne akã ári; upévare, ajhustificáta ne ñe’ẽ; ha umi montaña kuéra ojeíta nde raperãgui, ha umi río kuéra odesviata isyrý; ha nde reiméta chendive, ha che nendive; upévare, eguata chendive” (Moisés 6:32, 34).

Che hermanokuéra, ñande ordenación ko sacerdocio-pe ha’e peteĩ Ñandejára invitación jaguata haĝua Hendive. ¿Mba’e he’ise jaguata Ñandejára ndi? Péa he’ise jajapo pe Ha’e ojapóva, jaserví Ha’e oservi háicha. Ha’e osacrifica Icomodidad obendecí haĝua umi oikotevẽvape ha péva ha’e pe mba’e ñañeha’ãva’erã jajapo. Ha’etévaicha omañáva umi ojehejareívare avei umi oje rechazava por la sociedad; péicha avei ñañeha’ã jajapo ñande. Otestifica con audacia, jepe mborayhúpe, upe doctrina verdadera ome’ẽ vaekue Chupe Itúva, ndaha’éiramo jepe ipopulárva, ha péicha avei ñañeha’ã jajapo. Ha’e he’i opavavépe: “Peju che rendápe” (Mateo 11:28), ha ñande ja’e opavavépe: “Peju Hendápe”. Jareko rupi ko sacerdocio, ñande ha’e Irrepresentante. Ndaja’actuái ñande jehegui, sino Hese rupi. Ndaja’éi ñande ñe’ẽ sino Iñe’ẽ. Gente kuéra jaservívape oikuaa porãve Chupe ñande servicio rupive.

Ja’aceptavo Ñandejára invitación —“eiko chendive”—, ocambia ñande servicio naturaleza ko sacerdocio-pe, sapy’aitepe iporã ha tuichave, ha avei ikatuva jajapo, jaikuaarupi nañaimeiha ñande añó. Kova che añandu porã Presidente Thomas S. Monsonomoĩ ramo guare che akã ári ipo ojapomava nueve año ha che bendeci añepyrũ ramo guare che servicio ko che llamamiento actual-pe. Upe bendición-pe, ha’e orrecita ko’ã Salvador ñe’ẽ: “Ha umi nde recibíva-pe, upepe ahĩta che avei, porque ahata nde renonderãme. Aiméta pende akatúa ha pende asúa gotyo, ha che Espíritu oĩta pende korasõme, che ángel kuéra pende jerere, pende pyta jokó haĝua” (D&C 84:88).

Ajerovia ko promesa-re ha heta vece ahecha pe icumplimiento opa háicha ko 72 año pukukue jave aservíva ko sacerdocio-pe. Oiko avei che mitãrusurõ guare como poseedor del Sacerdocio Aarónico arekojave pe asignación a’reparti haĝua la Santa Cena. Akyhyje rupi ajavý tuichaiterõ, asẽ capilla-gui oñepyrũ mboyve ko reunión ha añembo’e desesperadamente Ñandejára che pytyvõ haĝua. Oú la respuesta ha Añandu Ñandejára oĩ hague chendive. Añandu Iconfianza, ha añandu kuri confianza ajapovo che parte Hi obra-pe.

Ha kóva ojehu jey chéve aservi aja como obispo. Arrecibí peteĩ llamada peteĩ kuñataĩ tuichaite oje’equivoca vaekue ha ko’agã oreko peteĩ decisión ijetu’uva, ocambiátava hekove. Avisita jave chupe, añandu aikuaa la respuesta iproblema rehegua, ha avei añandu porã I nda me’ẽi va’erã chupe che respuesta—ha’e oikotevẽgui orrecibi irespuesta ijehegui. Che ha’e chupe: “Chéve ramo Ñandejára he’íta ndéve eporandurõ chupe”. Ohasa rire un tiempo ha’e oporandu ha Ha’e ombohovái chupe.

Ambue ocasiónpe, arrecibi peteĩ llamada, che ha’erõ guare obispo—policia kuéragui. Oñemombe’u chéve peteĩ conductor ochoká hague ka’ure ojokapávo pe banco oficina vidrio. Ñemondýipe ko conductor ohechávo pe seguridad onohẽ imboká, osapukái: “¡Ani edispara! ¡Che ha’e mormón!”

O’averigua hikuái ko conductor oka’uvaekue ha’eha peteĩ miembro pyahu che barrio-pegua. Aha’arõ jave chupe añe’ẽ haĝua hendive obispo oficina-pe, acalcula mba’épa ha’éta chupe ombyasy haĝua oquebranta gui ikonvénio ha omotĩ rupi ko Tupaoguápe. Pero aguapývo hendive, ahendu peteĩ ñe’ẽ che akãme ahendu porã ha’etévaicha oĩvaekue oñe’ẽva chéve, “Ahechukáta ndeve ehecha mba’éichapa ahecha chupe”. Uperire, sapy’aitemi, hóva ocambiate cheve guarã. Ndahechái peteĩ mitãrusu okañyva, sino Ñandejára ra’y, omimbi ha inóbleva. Upépe añandu Ñandejára mborayhu hese. Ko visión ocambia ore conversación. Ha avei che cambia chéve.

A’aprende lección importante ko che experiencia rupi aguatagui Ñandejára ndi ajapo jave Hi obra. Acompartise ko’ã mbohapy lección penendive. Peteĩha ha’e Ñandejára oikuaa ha oipytyvõta aún pe diácono ipyahu ha imitãrusúvape. Ani peñandu pende michĩ terã ndapevaléiha mba’eve, Ha’e omañagui pende rehe ha servicio pejapóva Hérape.

Pe mokoĩha lección ha’e ko Ñandejára obra ndaha’ei ja resolve pe problema añónte, sino ñamo pu’ã umi personakuérape. Peguatávo Hendive sacerdocio servicio-pe, ikatu petopa a vece upe solución ojoguáva oĩ porãvéva ndaha’éi pe mba’e Ha’e oipotáva porque ndohejái gente kuérape okakuaá. Pejapysaka porãrõ, Ha’e ohechuka peẽme Hape. Pende mandu’ake ko Ñandejára gloria ha obra ndaha’éi pe administra ko organización eficazmente, sino “llevar a cabo la inmortalidad y la vida eterna del hombre” (Moisés 1:39).Después de todo, kóva ha’e la razón Ha’e ome’ẽ autoridad del sacerdocio ñande yvypórape jarekóva defecto ha’éva peẽ ha che, ha ñane invita ñamba’apo Hi obra-pe. ¡Ñande progreso ha’eHi’obra!

\Ko’ãga, mbohapyha lección: Jaguatávo Salvador-ndi jaservívo pe sacerdocio-pe ocambiáta mba’éichapa jahecha ambue tapichápe. Ha’e pende mbo’éta pemaña hesekuéra Hesa rupive, kóva he’iséva ñamaña pe apariencia externa mboypýri ha japoko ikorasõre (pehecha 1 Samuel 16:7). Péicha ñande Salvador ohecha Simón-pe, ndohechái chupe como un pescador impulsivo, sino como a Pedro, Tupao pegua futuro líder rrócaicha ipyenda porãva (pehecha Lucas 5:1–11). Péicha ohecha Zaqueo-pe ndohechái chupe como recaudador de impuestos corrupto ambuekuéra ohechaháicha chupe, sino Abraham ra’ý honrado ha integro-icha (pehecha Lucas 19:1–9). Peguatávo Salvador ndi tiempo suficiente, pehechakuaáta opavavépe Ñandejára ra’ýicha orekóva poder ilimitado, jareko’ỹre en cuenta hekove hasakue. Peguata ramo Salvador ndi, pedesarrolláta otro don Ha’e orekóva: peguerekóta capacidad peipytyvõ haĝua gentekuérape ohecha haĝua ipotencial orekóva ha oñe’arrepenti haĝua.

Che hermano kuéra sacerdocio pegua ahayhúva, de muchas maneras, jajogua umi mokoĩ discípulo-pe oguatavaekue Emaús rapére upe primer domingo de Pascua. Péva ha’ékuri pe Resurrección ko’ẽme, ha katu ha’ékuéra noĩri seguro gueteri oikohague peteĩ resurrección ni ndoikuaái mba’épa he’ise upéva. Ha’ekuéra oha’arõ “[Jesús de Nazaret] orredimítaha Israel-pe”, pero ha’ekuéra “oreko korasõ mbegue oguerovia haĝua” opa umi escritura kuéra ombo’eva resurrección rehegua. Ha’ekuéra oguata aja ha oñeha’ã orrazona oñondive, “Jesús mismo oñemboja ha oguata hendive kuéra. Pero hesakuéra oĩ nublado, aní haĝua oikuaa Chupe hikuái.” (Pehecha Lucas 24:13–32)

Atestifica jaiko ramo ko servicio sacerdocio rapére, el Salvador Jesucristo oguatáta ñanendive, kóva ha’égui Hape. Hesapé omimbiva ñande resapéta, Hi ángelkuéra oĩta ñande jerere. Ikatu ofalta ña’entende porã mba’e he’ise ko sacerdocio terã mba’éichapa jajapóta Ha’e ojapo haguéicha. Pero ñañatende porã ramo ko’ãva momento-re ñande korasõme ñañandúta mba’e “hakú’asýva” (Lucas 24:32) kóva ikatúta ñande resá pe’a, ha jahecháta Ipo ñande rekovépe ha ñande servicio-pe. Atestifica ikatuha jaikuaa porãve ñamba’apo jave Hendive ha jaservívo ko gran obra jaguerahávo la salvación Ñandejára ra’ýkuérape. “Mba’ére ¿mba’eícha piko oikuaáta peteĩ kuimba’e ipatrón ndoservírivape, ha’étava peteĩ extraño chupe guarã, ha oĩva mombyry ipensamiento ha intención oĩva ikorasõme?” (Mosíah 5:13). Jesucristo ha’e ñande Maestro. Kóva ha’e Itupao. Ajerure’asy cada uno to’decidi oguata Hendive ha ñarreconoce mba’éichapa Ha’e oguata ñanendive.

Acomparti penendive che solemne testimonio Jesús ha’eha Cristo, Ñanenjára resucitado. Che ame’ẽ testimonio ko sacerdocio oñeme’ẽva ñandéve ha’e poder ñañe’ẽ ha ja’actúa haĝua Hérape. Ñande ha’e peteĩ Padre Celestial amoroso ra’ý o’contestáva ñane ñembo’e ha omboú Espíritu Santo ñanepytyvõ haĝua cada responsabilidad del sacerdocio jarekóvape bendición jarrecibí. José Smith ohecha Túva ha Ta’ýrape. Orrecibí ko’ã llaves del sacerdocio oñembohasáva Presidente Thomas S. Monson-pe, ha’e orekóva ko árapeve. Ko’ã mba’ére atestifika, Ñandejára Jesucristo rérape. Amén.

Toñeimprimi