Nádej víťazí
Nádej je žijúcim darom, darom, ktorý bude rásť tak, ako bude rásť naša viera v Ježiša Krista.
Moji drahí bratia a sestry z celého sveta, na začiatku tohto mimoriadneho obdobia, akým je generálna konferencia, budú na nás určite upreté oči nebies. Skrze Pánových služobníkov si vypočujeme hlas Pána, pocítime vedenie Ducha Svätého, ktoré nás „povedie a bude [nás] riadiť a utešovať“ a naša viera sa posilní.
Prezident Russell M. Nelson začal pred troma rokmi konferenciu týmito slovami: „Čisté zjavenie ohľadom otázok vo vašom srdci urobí túto konferenciu obohacujúcou a nezabudnuteľnou. Ak ste ešte nevyhľadali inšpirovanú službu Ducha Svätého, ktorá by vám pomohla počuť, čo by Pán chcel, aby ste počuli počas týchto dvoch dní, pozývam vás, aby ste tak urobili teraz. Urobte, prosím, z tejto konferencie čas hodovania na posolstvách od Pána prostredníctvom Jeho služobníkov.“
Písma spájajú mocným spôsobom tri slová: vieru, nádej a pravú lásku. Dar nádeje je neoceniteľným obdarovaním od Boha.
Slovo nádej sa používa na mnohé veci, ktoré chceme, aby sa stali. Napríklad: „Nádejam sa, že nebude pršať“, alebo „Nádejam sa, že náš tím vyhrá.“ Mojím zámerom je hovoriť o našich posvätných a večných nádejach, ktoré sa sústreďujú na Ježiša Krista a znovuzriadené evanjelium, a o našich „dôverných očakávaniach … prisľúbených požehnaní spravodlivosti“.
Naša nádej na večný život
Naša nádej na večný život je zabezpečená Kristovou milosťou a našimi vlastnými rozhodnutiami, ktoré nám prinášajú pozoruhodné požehnanie návratu do nášho nebeského domova a večný život v pokoji a šťastí s naším Nebeským Otcom, Jeho milovaným Synom, našou vernou rodinou a vzácnymi priateľmi a spravodlivými mužmi a ženami zo všetkých kontinentov a storočí.
Keď sme na zemi skúšaní a preverovaní, zažívame radosť a smútok. Naše víťazstvo prichádza skrze vieru v Ježiša Krista, keď víťazíme nad našimi hriechmi, ťažkosťami, pokušeniami, nespravodlivosťou a výzvami tohto smrteľného života.
Keď posilňujeme svoju vieru v Ježiša Krista, vidíme za hranice našich ťažkostí a k našim požehnaniam a zasľúbeniam večnosti. Ako svetlo, ktorého jas rastie, nádej rozjasňuje zatemnený svet a my vidíme svoju slávnu budúcnosť.
Nádej prichádza od Boha
Náš Nebeský Otec a Jeho milovaný Syn od počiatku horlivo požehnávali spravodlivých vzácnym darom nádeje.
Potom, ako Adam a Eva opustili záhradu, učil ich anjel o zasľúbení Ježiša Krista. Dar nádeje osvecoval ich život. Adam vyhlásil: „Oči moje [sú] otvorené a v tomto živote budem mať radosť.“ Eva hovorila o radosti ich vykúpenia, a večnom živote, „ktorý Boh dáva všetkým poslušným“.
Tak ako Duch Svätý priniesol nádej Adamovi, moc Pánovho Ducha osvecuje verných v dnešnej dobe a vrhá svetlo na to, že večný život je skutočný.
Spasiteľ nám prináša Utešiteľa, Ducha Svätého, spoločníka, ktorý prináša vieru, nádej a pokoj, „nie ako svet dáva“.
„Na svete,“ povedal Spasiteľ, „máte súženie, ale dúfajte [udržte si dokonalý jas nádeje], ja som premohol svet.“
V ťažkých časoch sa rozhodujeme, že budeme dôverovať Pánovi s vierou. Potichu sa modlíme: „Nech sa stane nie moja vôľa ale Tvoja.“ Cítime, že Pán schvaľuje našu krotkú ochotu a čakáme na zasľúbený pokoj, ktorý Pán pošle v Jeho vlastnom príhodnom čase.
Apoštol Pavol učil: „Boh nádeje … vás naplní … radosťou a pokojom … aby ste hojneli v nádeji“, „v nádeji sa radujúci, v súžení trpezliví“, „mocou Ducha Svätého“.
Lekcia, ktorá prináša nádej
Prorok Moroni na vlastnej koži spoznal, čo predstavuje nádej v Krista počas súženia. Svoju strastiplnú situáciu vysvetlil:
„Som sám. … nemám, ani kam ísť.“
„… O sebe nedávam vedieť, aby ma nezničili.“
Je pozoruhodné, že práve v tejto temnej a osamelej hodine Moroni zaznamenáva slová nádeje svojho otca:
„Ak má človek vieru, musí nevyhnutne mať nádej; lebo bez viery nemôže byť žiadnej nádeje.“
„A v čo budete dúfať? … Budete mať nádej skrze uzmierenie Krista a skrze moc jeho vzkriesenia, aby ste boli pozdvihnutí k životu večnému.“
Moji bratia a sestry, nádej je žijúcim darom, darom, ktorý bude rásť tak, ako bude rásť naša viera v Ježiša Krista. Viera je podstatou vecí, v ktoré ľudia dúfajú. Túto podstatu – kúsky dôkazov našej viery – budujeme pomocou modlitby, chrámových zmlúv a dodržiavaním prikázaní, neustálym hodovaním na písmach a slovách novodobých prorokov, prijímaním sviatosti, službou druhým a každotýždenným uctievaním s ostatnými Svätými.
Dom nádeje
Aby Pán posilnil našu nádej v čase narastajúcej zloby, nariadil Svojmu prorokovi, aby posial zem Jeho chrámami.
Keď vstupujeme do domu Pána, pociťujeme Ducha Božieho, čo našu nádej utvrdzuje.
Chrám svedčí o prázdnom hrobe a o tom, že život za závojom pokračuje pre všetkých.
Pre tých, ktorí nemajú večného spoločníka, obrady mocne potvrdzujú, že každý spravodlivý človek dostane každé prisľúbené požehnanie.
Keď mladý pár pokľakne pred oltárom, aby bol spečatený nielen na čas, ale aj na večnosť, je tam prítomná vznešená nádej.
Nesmiernu nádej pre nás predstavujú zasľúbenia dané našim potomkom bez ohľadu na ich súčasnú situáciu.
Neexistuje bolesť, choroba, nespravodlivosť, utrpenie, nič, čo by mohlo zatemniť našu nádej, keď veríme zmluvám s Bohom v dome Pána a keď sa ich pevne držíme. Je to dom svetla, dom nádeje.
Keď zavrhneme nádej
Keď vidíme smútok a zúfalstvo tých, ktorí nemajú nádej v Krista, prelievame slzy žiaľu.
Nedávno som z diaľky pozoroval pár, ktorý kedysi veril v Krista, ale potom sa rozhodol svoju vieru zavrhnúť. Boli úspešní vo svete a našli potešenie vo svojom intelekte a odmietnutí svojej viery.
Všetko sa zdalo byť v poriadku, až kým manžel, stále mladý a energický, náhle neochorel a nezomrel. Oni svetlo Syna zatienili tak, ako to robí zatmenie slnka a výsledkom bolo zatmenie nádeje. Manželka sa teraz vo svojej neviere cítila dezorientovaná, bolestne nepripravená, neschopná utešiť svoje deti. Jej intelekt jej hovoril, že jej život je v dokonalom poriadku, až kým zrazu nevidela žiadnu budúcnosť. Jej zúfalstvo prinieslo temnotu a zmätok.
Nádej počas zničujúcej tragédie
Dovoľte mi poukázať na rozdiel medzi jej bolestným zúfalstvom a nádejou inej rodiny v Krista počas zničujúceho obdobia.
Pred dvadsaťjeden rokmi bol novorodený syn môjho synovca Bena Andersena a jeho manželky Robbie prevezený letecky z ich farmárskej komunity v Idahu do Salt Lake City. Prišiel som do nemocnice a Ben mi vysvetlil, že ich bábätko malo vážne, život ohrozujúce komplikácie so srdcom. Položili sme ruky na Treyovu hlavičku. Pán ho požehnal tak, že ostal žiť.
Trey podstúpil v prvom týždni svojho života operáciu srdca a nasledovali ďalšie operácie. Postupom času bolo zrejmé, že Trey bude potrebovať transplantáciu srdca. Hoci jeho fyzické aktivity boli obmedzené, jeho viera sa rozrástla. Napísal: „Nikdy som sa neľutoval, pretože som vždy vedel, že je dôležité mať vieru v Ježiša Krista a svedectvo o pláne spásy.“
Trey mal v telefóne tento dobre známy citát od prezidenta Nelsona: „Pocity radosti majú s našou životnou situáciou spoločného len málo, ale s tým, na čo sa v živote zameriavame, majú spoločné úplne všetko.“
Trey napísal: „Vždy som sa tešil na to, že budem slúžiť na misii na plný úväzok, ale … moji doktori mi nedovolia slúžiť na misii, dokým neprejde rok od mojej transplantácie. … Svoju vieru som vložil do Ježiša Krista.“
Trey bol nadšený, keď ho prijali na štúdium účtovníctva na BYU, ktoré sa začína v tomto semestri, ale ešte viac sa tešil koncom júla, keď dostal veľmi očakávaný telefonát, aby prišiel do nemocnice na transplantáciu srdca.
„Už len jeden rok,“ povedal Trey, „a budem na misii.“
Keď vstupoval do operačnej sály, očakávania boli vysoké. Počas operácie však nastali zničujúce komplikácie a Trey sa už nikdy neprebral.
Jeho matka Robbie povedala: „Piatok bol pre nás tým najzničujúcejším dňom … snažili sme sa to nejako pochopiť. … Zostala som dlho hore a snažila som sa to všetko spracovať. … Ale v sobotu som sa zobudila s pocitom absolútnej radosti. Nebol to iba pokoj, nebolo to popieranie. Mala som radosť zo svojho syna a ako jeho matka som cítila radosť. … Ben vstal oveľa skôr ako ja, a keď sme sa konečne mohli porozprávať, Ben sa zobudil s presne rovnakým pocitom.“
Ben vysvetlil: „Keď ma Boh učil prostredníctvom Jeho Ducha Svätého, v mojej duši nastala jasnosť. Zobudil som sa o 4:00 ráno a naplnil ma neopísateľný pokoj a radosť. Ako je to možné? … Odchod Treya je veľmi bolestný a veľmi mi chýba. Ale Pán nás nenecháva bez útechy. … Teším sa, až sa opäť stretneme, naplnení radosťou.“
Prísľub nádeje
Trey vo svojom denníku spomenul tieto slová z príhovoru prezidenta Nelsona na generálnej konferencii: „Nezdá sa napríklad, že by bolo možné cítiť radosť, keď vaše dieťa trpí nevyliečiteľnou chorobou alebo keď prídete o prácu alebo keď vás podvedie manželský partner. Ale to je presne tá radosť, ktorú Spasiteľ ponúka. Jeho radosť je stála a uisťuje nás, že naše strasti potrvajú len malú chvíľu [Náuka a zmluvy 121:7] a budú posvätené k nášmu prospechu.“
Bratia a sestry, pokoj, ktorý hľadáte, nemusí prísť tak rýchlo ako chcete, ale sľubujem vám, že Jeho pokoj príde, ak budete dôverovať Pánovi.
Pestujme si vzácnu vieru a napredujme s dokonalým jasom nádeje. Svedčím, že našou nádejou je náš Spasiteľ Ježiš Kristus. Skrze Neho sa uskutočnia všetky naše spravodlivé sny. On je Boh nádeje – nádeje, ktorá zvíťazí. On nás pozná a miluje. V mene Ježiša Krista, amen.