Smrteľnosť funguje!
Napriek výzvam, ktorým všetci čelíme, náš milujúci Nebeský Otec navrhol plán šťastia tak, aby sme neboli odsúdení na zlyhanie.
Niekoľko rokov som mal poverenie ako domáci učiteľ jednej staršej sestry v mojom zbore. Mala neľahký život. Mala rôzne zdravotné problémy a celý život prežívala bolesť v dôsledku úrazu, ktorý utrpela v detstve na ihrisku. Vo veku 32 rokov sa rozviedla. Mala vtedy štyri deti, ktoré vychovávala a o ktoré sa starala, a keď mala 50 rokov, znovu sa vydala. Druhý manžel tejto sestry zomrel, keď mala 66 rokov, a ďalších 26 rokov žila ako vdova.
Napriek celoživotným problémom bola až do konca verná svojim zmluvám. Táto sestra bola zanietenou genealogičkou, chodila do chrámu, zbierala a písala rodinné príbehy. Hoci si prešla mnohými ťažkými skúškami a bezpochyby jej bolo občas smutno a cítila sa osamelo, tvár mala veselú a osobnosť láskavú a príjemnú.
Deväť mesiacov po jej smrti mal jeden z jej synov v chráme pozoruhodný zážitok. Prostredníctvom moci Ducha Svätého sa dozvedel, že jeho matka má pre neho posolstvo. Komunikovala s ním, ale nie tak, že by niečo videl alebo počul nejaké slová. Synovi do mysle vstúpilo toto jednoznačné posolstvo od jeho matky: „Chcem, aby si vedel, že smrteľnosť funguje, a chcem, aby si vedel, že teraz chápem, prečo sa všetko [v mojom živote] stalo tak, ako sa stalo – a to všetko je v poriadku.“
Toto posolstvo je o to pozoruhodnejšie, keď si uvedomíme situáciu a ťažkosti tejto sestry, ktoré znášala a prekonávala.
Bratia a sestry, smrteľnosť funguje! Je navrhnutá tak, aby fungovala! Napriek výzvam, trápeniam a ťažkostiam, ktorým všetci čelíme, náš milujúci, múdry a dokonalý Nebeský Otec navrhol plán šťastia tak, aby sme neboli odsúdení na zlyhanie. Jeho plán nám poskytuje spôsob, ako sa povzniesť nad naše zlyhania v smrteľnosti. Pán povedal: „Toto je dielo moje a sláva moja – uskutočniť nesmrteľnosť a večný život človeka.“
Napriek tomu, ak chceme byť príjemcami Pánovho „diela a slávy“, dokonca „nesmrteľnosti a večného života“, musíme počítať s tým, že budeme vyučovaní a poučovaní a že prejdeme ohňom, ktorý zušľachťuje – niekedy až do našich krajných možností. Úplne sa vyhnúť problémom, výzvam a ťažkostiam tohto sveta by znamenalo obísť proces, ktorý je pre fungovanie smrteľnosti skutočne nevyhnutný.
A preto by sme nemali byť prekvapení, keď na nás prídu ťažké časy. Postretneme sa so situáciami, ktoré nás budú skúšať, a s ľuďmi, ktorí nám umožnia uplatňovať pravú lásku a trpezlivosť. Musíme sa však vyrovnať s našimi ťažkosťami a pamätať na to, čo povedal Pán:
„A ktokoľvek kladie život vo veci mojej, pre meno moje, znova ho nájde, dokonca život večný.
Takže, nebojte sa nepriateľov svojich [či svojich problémov, výziev alebo životných skúšok], lebo som nariadil …, hovorí Pán, že vás budem preverovať vo všetkých veciach, či zotrváte v zmluve mojej, … aby ste mohli byť nájdení hodnými.“
Keď sa kvôli svojim problémom cítime zúfalo alebo znepokojene, alebo máme pocit, že možno dostávame viac, než je náš spravodlivý podiel na životných ťažkostiach, môžeme si spomenúť na to, čo Pán povedal deťom Izraela:
„Pamätaj na [celé cesty, ktorými] ťa po púšti viedol za týchto štyridsať rokov Hospodin, tvoj Boh, aby ťa pokoril, vyskúšal a aby poznal, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať Jeho príkazy, alebo nie.“
Lechí učil svojho syna Jákoba:
„Vytrpel [si] strasti a veľa žiaľu. … A predsa, … [Boh] posvätí strasti tvoje k prospechu tvojmu. … A preto, ja viem, že si vykúpený pre spravodlivosť Vykupiteľa svojho.“
Keďže tento život je časom skúšok a „temno nekľudu nás trápi a hrozí zničiť pokoj náš“, je užitočné spomenúť si na túto radu a zasľúbenie, ktoré sa nachádza v Mosiáš 23 a týka sa životných výziev: „A predsa – každý, kto vkladá dôveru svoju v neho, ten bude pozdvihnutý posledného dňa.“
Ako mladý chlapec som osobne zažil veľkú emocionálnu bolesť a hanbu, ktoré boli dôsledkom nespravodlivého konania iného človeka, čo na dlhé roky ovplyvnilo moju sebaúctu a môj pocit hodnosti pred Pánom. Napriek tomu vydávam osobné svedectvo, že Pán nás môže posilniť a podržať v akýchkoľvek ťažkostiach, ktoré budeme počas nášho pobytu v tomto slzavom údolí musieť prežiť.
Vieme, akú skúsenosť mal Pavol:
„Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel-satan, deptať ma, aby som sa nepovyšoval.
Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa,
ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova.“
Nevieme, aký mal Pavol „osteň do tela“. Rozhodol sa nenapísať, či išlo o telesnú chorobu, duševnú alebo citovú slabosť, alebo o pokušenie. Na to, aby sme vedeli, že s niečím zápasil a prosil Pána o pomoc, a že mu s tým nakoniec pomohla Pánova sila a moc, však nemusíme poznať tieto podrobnosti.
Tak ako to bolo aj s Pavlom, aj ja som bol vďaka Pánovej pomoci nakoniec citovo a duchovne posilnený a po mnohých rokoch som konečne rozpoznal, že som bol vždy hodným človekom a že som hodným požehnaní prameniacich z evanjelia. Spasiteľ mi pomohol prekonať moje pocity nehodnosti a tomuto páchateľovi úprimne odpustiť. Nakoniec som pochopil, že Spasiteľovo uzmierenie bolo osobným darom pre mňa a že môj Nebeský Otec a Jeho Syn ma dokonale milujú. Vďaka Spasiteľovmu uzmiereniu smrteľnosť funguje.
Hoci som bol nakoniec požehnaný tým, že som rozpoznal, ako ma Spasiteľ zachránil a že pri mne v týchto časoch stál, jasne chápem, že moja nešťastná situácia v období, kedy som bol tínedžer, bola mojou osobnou cestou a skúsenosťou, ktorej riešenie a konečný výsledok nemožno prenášať na tých, ktorí trpeli a stále trpia nespravodlivým správaním iných.
Uvedomujem si, že životné skúsenosti – dobré i zlé – nás môžu naučiť mnoho dôležitých vecí. Teraz viem, že smrteľnosť funguje a vydávam o tom svedectvo! Dúfam, že vďaka súhrnu mojich životných skúseností – dobrých i zlých – budem mať súcit s nevinnými obeťami činov druhých a empatiu s utláčanými.
Úprimne dúfam, že v dôsledku mojich životných skúseností – dobrých i zlých – budem k druhým láskavejší, budem sa k nim správať tak, ako by sa k nim správal Spasiteľ a budem mať väčšie pochopenie pre hriešnika a budem úplne bezúhonný. Keď sa budeme spoliehať na Spasiteľovu milosť a dodržiavať svoje zmluvy, môžeme slúžiť ako príklad skutočnosti, že účinky Spasiteľovho uzmierenia sú ďalekosiahle.
Podelím sa o posledný príklad toho, že smrteľnosť funguje.
Teta staršieho Halesa, Lois VandenBoschová a jeho matka, Klea VandenBoschová.
Moja mama nemala ľahkú cestu smrteľnosťou. Nedostala žiadne vyznamenania ani svetské pocty a okrem strednej školy nemala možnosť vzdelávať sa. V detstve ochorela na detskú mozgovú obrnu, ktorá jej spôsobila celoživotnú bolesť a nepríjemný pocit v ľavej nohe. V dospelosti zažila mnoho ťažkých a náročných fyzických a finančných problémov, ale bola verná svojim zmluvám a milovala Pána.
Keď mala moja mama 55 rokov, zomrela moja staršia sestra a zanechala po sebe osemmesačnú dcérku, moju neter. Nasledujúcich 17 rokov vychovávala moju neter z mnohých dôvodov zväčša moja mama, často za veľmi náročných podmienok. Napriek týmto skúsenostiam s radosťou a ochotou slúžila svojej rodine, blížnym a členom zboru a mnoho rokov slúžila ako chrámová pracovníčka. Mama počas posledných rokov svojho života trpela určitou formou demencie, často bola zmätená a bola umiestnená do opatrovateľského zariadenia. Žiaľ, keď nečakane zomrela, bola sama.
Niekoľko mesiacov po jej smrti som mal sen, na ktorý som nikdy nezabudol. V tomto sne som sedel vo svojej kancelárii v Cirkevnej administratívnej budove. Do kancelárie vošla mama. Vedel som, že prišla z duchovného sveta. Navždy si budem pamätať pocity, ktoré som mal. Nepovedala nič, ale vyžarovala z nej duchovná krása, ktorú som nikdy predtým nezažil a ktorú mám problém opísať.
Jej výzor a bytie boli skutočne nádherné! Pamätám, že som jej povedal: „Mama, si taká prekrásna!“ poukazujúc na jej duchovnú silu a krásu. Dala najavo, že vie, že som tam – opäť bez toho, aby prehovorila. Cítil som jej lásku ku mne a vtedy som vedel, že je šťastná a uzdravená z pozemských starostí a problémov a dychtivo očakáva „slávne vzkriesenie“. Viem, že v maminom prípade smrteľnosť fungovala – a že funguje aj v tom našom.
Božie dielo a sláva je uskutočniť nesmrteľnosť a večný život človeka. Skúsenosti, ktoré máme v smrteľnosti, sú súčasťou cesty, ktorá nám umožňuje rásť a napredovať k nesmrteľnosti a večnému životu. Neboli sme sem poslaní, aby sme zlyhali, ale aby sme uspeli v pláne, ktorý pre nás má Boh.
Tak ako učil kráľ Benjamín: „A navyše, prial by som si, aby ste zvážili požehnaný a šťastný stav tých, ktorí zachovávajú prikázania Božie. Lebo hľa, tí sú požehnaní vo všetkých veciach, ako v časných, tak v duchovných; a ak vytrvajú verne až do konca, sú prijatí v nebi, aby takto mohli prebývať s Bohom v stave nikdy nekončiaceho šťastia.“ Inými slovami, smrteľnosť funguje!
Svedčím o tom, že keď prijímame obrady evanjelia, uzatvárame zmluvy s Bohom a potom tieto zmluvy dodržiavame, činíme pokánie, slúžime druhým a vytrváme až do konca, môžeme mať aj my istotu a úplnú dôveru v Pána, že smrteľnosť funguje! Svedčím o Ježišovi Kristovi a o tom, že naša slávna budúcnosť s Nebeským Otcom je možná vďaka milosti a uzmiereniu Spasiteľa. V mene Ježiša Krista, amen.