Jeho ruka je pripravená pomôcť nám

Starší Juan Pablo Villar

Sedemdesiatnik

Keď sa obrátime na Ježiša Krista vo viere, vždy tu bude pre nás.

Keď som bol dieťa, išli sme ako rodina na dovolenku na pláž na pobreží môjho rodného Čile. Tešil som sa, že si budem na pár dní užívať leto so svojou rodinou. Bol som nadšený aj preto, že som si myslel, že sa budem môcť konečne zapojiť do toho, čo zvyčajne robili moji dvaja starší bratia vo vode, aby sa zabavili.

Jeden deň sa moji bratia išli hrať tam, kde sa lámali vlny, a ja som si o sebe myslel, že som dosť veľký a zrelý na to, aby som šiel za nimi. Keď som sa priblížil k tomuto miestu, uvedomil som si, že vlny boli väčšie, ako sa zdali byť z brehu. Odrazu sa ku mne rýchlo priblížila jedna vlna, ktorá ma prekvapila. Cítil som, akoby ma ovládla moc prírody a bol som odvlečený do morských hlbín. Keď so mnou hádzalo, nevidel som ani som necítil žiadny východiskový bod. Práve, keď som si pomyslel, že moje dobrodružstvo na zemi sa zrejme končí, pocítil som, ako ma ťahala k hladine nejaká ruka. Konečne som uvidel slnko a mohol som sa nadýchnuť.

Môj brat Claudio videl moje pokusy správať sa ako dospelý a prišiel mi na pomoc. Nebol som ďaleko od brehu. Aj keď bola voda plytká, bol som dezorientovaný a neuvedomil som si, že som si mohol pomôcť sám. Claudio mi povedal, že musím byť opatrný a ak chcem, môže ma to naučiť. Napriek litrom vody, ktoré som prehltol, boli moja pýcha a túžba byť veľkým chlapcom silnejšie, a povedal som: „Jasné.“

Claudio mi povedal, že musím na vlny zaútočiť. Povedal som si, že tento boj proti tomu, čo sa zdalo byť ako veľký múr vody, by som istotne prehral.

Keď sa k nám priblížila nová veľká vlna, Claudio rýchlo povedal: „Pozeraj sa na mňa; musíš to robiť takto.“ Claudio bežal naproti prichádzajúcej vlne a skočil do nej šípku ešte predtým, ako sa zlomila. Jeho šípka na mňa urobila taký dojem, že som nezbadal ďalšiu prichádzajúcu vlnu. A tak som bol opäť vrhnutý do morských hlbín a pohadzovaný silami prírody. O pár sekúnd ma za moju ruku chytila druhá ruka a opäť som bol vytiahnutý k hladine a vzduchu. Plameň mojej pýchy vyhasínal.

Tentokrát ma môj brat pozval, aby som skočil šípku spolu s ním. Na základe jeho pozvania som po ňom opakoval a skočili sme šípku spolu. Cítil som sa, akoby som prekonával tú najkomplikovanejšiu výzvu. Istotne to nebolo veľmi jednoduché, ale vďaka pomoci a príkladu, ktorý mi ukázal môj brat, som to zvládol. Jeho ruka ma zachránila dvakrát; jeho príklad mi v ten deň ukázal, ako sa vysporiadať s mojou výzvou a zvíťaziť.

Prezident Russell M. Nelson nás pozval, aby sme mysleli celestiálne, a ja chcem nasledovať jeho radu a uplatniť ju pri mojom príbehu z leta.

Spasiteľova moc nad protivníkom

Ak budeme myslieť celestiálne, budeme rozumieť tomu, že budeme v živote čeliť výzvam, ktoré sa budú zdať väčšie ako naša schopnosť prekonať ich. Počas nášho času v smrteľnosti sme vystavovaní útokom protivníka. Tak ako vlny, ktoré mali nado mnou moc v ten letný deň, aj my sa môžeme cítiť bezmocní a chcieť sa poddať silnejšiemu osudu. Tieto „zákerné vlny“ nás môžu hádzať z jednej strany na druhú. Nezabudnite však, kto má moc nad týmito vlnami, a vlastne nad všetkými vecami. Je to náš Spasiteľ Ježiš Kristus. Má moc pomôcť nám dostať sa z každej bezútešnej okolnosti či nepriaznivej situácie. Bez ohľadu na to, či máme pocit, že sme k Nemu blízko, On má na nás dosah tam, kde sme, na takých, akí sme.

Keď sa na Neho obrátime vo viere, vždy tu bude pre nás, a keď príde Jeho čas, bude pripravený a ochotný chytiť nás za ruku a vytiahnuť nás do bezpečia.

Spasiteľ a Jeho príklad služby

Ak budeme myslieť celestiálne, prijmeme Ježiša Krista ako bezchybný príklad služby. V písmach sa pre nás nachádza vzor, v ktorom sa On alebo Jeho učeníci obrátili ku niekomu, kto potreboval pomoc, záchranu či požehnanie, a to tak, že k nemu načiahli svoje ruky. Tak ako v mojom príbehu, vedel som, že môj brat bol tam, ale mne nestačilo, že tam bol. Claudio vedel, že som mal problém, a tak mi prišiel na pomoc, aby ma vytiahol z vody.

Občas si myslíme, že stačí, aby sme tu pre niekoho, kto to potrebuje, boli, ale mnohokrát toho môžeme urobiť viac. Mať večnú perspektívu nám môže pomôcť získať zjavenie, aby sme ľuďom v núdzi ponúkli vhodne načasovanú pomoc. Môžeme sa spoliehať na vedenie a inšpiráciu Ducha Svätého, aby sme rozpoznali, aká pomoc je potrebná, či je to časná podpora, ako emocionálna útecha, jedlo alebo pomoc s každodennými úlohami, alebo duchovné vedenie, aby sme druhým pomohli na ich ceste s prípravou na posvätné zmluvy a s ich uzatvorením a dodržiavaním.

Spasiteľ je pripravený zachrániť nás

Keď Peter, služobne najstarší apoštol, „chodil po vode a šiel k Ježišovi … preľakol sa, začal sa topiť“; potom „vykríkol: Pane, zachráň ma!“ Ježiš poznal vieru, ktorú Peter uplatnil, aby k Nemu prišiel po vode. Bol si tiež vedomý Petrovho strachu. Podľa záznamu Ježiš „vystrel hneď ruku, zachytil ho a povedal mu: Ó, maloverný, prečo si pochyboval?“ Jeho slová nemali za cieľ vyhrešiť Petra, ale pripomenúť mu, že On, Mesiáš, bol s ním aj s učeníkmi.

Ak budeme myslieť celestiálne, obdržíme vo svojom srdci potvrdenie, že Ježiš Kristus je vskutku naším Záchrancom, naším Obhajcom u Otca a naším Vykupiteľom. Ak budeme uplatňovať vieru v Neho, zachráni nás z nášho padlého stavu, nad rámec našich výziev, slabostí a potrieb v tomto časnom živote, a dá nám najväčší zo všetkých darov, ktorým je večný život.

Spasiteľ to s nami nevzdáva

Môj brat to so mnou v ten deň nevzdal, ale vytrval, aby som sa to mohol sám naučiť. Vytrval, aj keď si to vyžadovalo, aby ma zachránil dvakrát. Vytrval, aj keď sa mi to nepodarilo na prvýkrát. Vytrval, aby som mohol túto výzvu prekonať a uspieť. Ak budeme myslieť celestiálne, uvedomíme si, že náš Spasiteľ bude pri nás toľkokrát, koľko bude treba, aby nám poskytol pomoc, ak sa chceme učiť, zmeniť, prekonať niečo, vyrovnať sa s niečím alebo uspieť v čomkoľvek, čo do nášho života prinesie pravé a trvalé šťastie.

Spasiteľove ruky

Písma zvečňujú symbol a význam Spasiteľových rúk. Počas Jeho zmiernej obete boli Jeho ruky prebodnuté klincami, aby Ho pripevnili na kríž. Po Svojom vzkriesení sa zjavil Svojim učeníkom v dokonalom tele, no stopy rán v Jeho rukách zostávajú ako pripomienka Jeho nekonečnej obete. Jeho ruka tu bude vždy pre nás, aj keď ju najskôr nevidíme či necítime, pretože bol vyvolený naším Nebeským Otcom, aby bol naším Spasiteľom, Vykupiteľom celého ľudstva.

Ak myslím celestiálne, viem, že v tomto živote nie sme ponechaní sami. Hoci musíme čeliť výzvam a skúškam, náš Nebeský Otec pozná naše schopnosti a vie, že môžeme naše ťažkosti zniesť alebo prekonať. Musíme urobiť svoju časť a obrátiť sa k Nemu vo viere. Jeho milovaný Syn Ježiš Kristus je naším záchrancom a bude tu vždy pre nás. V Jeho mene, v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.