„Toto je evanjelium moje“ – „toto je cirkev moja“
Toto je Spasiteľovo evanjelium a toto je Jeho Cirkev (pozri 3. Nefi 27:21; Mosiáš 26:22; 27:13). Kombinácia oboch je mocná a transformačná.
Po stáročia bol čierny prach tou najsilnejšou dostupnou výbušninou. Odpaľoval síce delové gule, ale nebol efektívny pre väčšinu projektov v baníctve a výstavbe ciest. Bol príliš slabý na to, aby roztrieštil kameň.
V roku 1846 taliansky chemik Ascanio Sobrero syntetizoval novú výbušninu – nitroglycerín. Táto olejovitá tekutina bola najmenej tisíckrát silnejšia ako čierny prach. Mohla ľahko roztrieštiť kameň. Žiaľ, nitroglycerín bol nestabilný. Ak by ste ho spustili z malej výšky, vybuchol by. Ak by sa príliš zohrial, vybuchol by. Ak by príliš ochladol, vybuchol by. Dokonca aj keby ho nechali v chladnej, tmavej miestnosti, nakoniec by vybuchol. Väčšina krajín zakázala jeho prepravu a mnohé zakázali jeho výrobu.
V roku 1860 sa švédsky vedec menom Alfred Nobel začal pokúšať nitroglycerín stabilizovať. Po siedmich rokoch experimentovania dosiahol svoj cieľ absorbovaním nitroglycerínu do takmer bezcennej látky známej ako diatomová zemina alebo kremelina. Kremelina je pórovitá hornina, ktorá sa dá rozdrviť na jemný prášok. Po zmiešaní s nitroglycerínom kremelina absorbuje nitroglycerín a výslednú pastu možno tvarovať do „šúľkov“. V tejto forme bol nitroglycerín oveľa stabilnejší. Dal sa bezpečne skladovať, prepravovať a používať s nezmenšenou výbušnou silou. Nobel pomenoval kombináciu nitroglycerínu a kremeliny „dynamit“.
Dynamit zmenil svet. A vďaka nemu Nobel zbohatol. Bez stabilizátora bol nitroglycerín príliš nebezpečný, aby bol komerčne cenný, ako zistil Ascanio Sobrero. Ako som už spomenul, kremelina mala sama o sebe malú hodnotu. Ale kombinácia týchto dvoch zložiek urobila dynamit transformačným a vzácnym.
Podobným spôsobom nám spojenie evanjelia Ježiša Krista a Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní poskytuje silné a transformačné výhody. Evanjelium je dokonalé, ale od božsky oprávnenej cirkvi sa vyžaduje, aby ho kázala, zachovávala jeho čistotu a vykonávala jeho posvätné obrady so Spasiteľovou mocou a právomocou.
Zamyslime sa nad kombináciou Spasiteľovho evanjelia a Jeho Cirkvi, ako ju stanovil prorok Alma z Knihy Mormonovej. Cirkev bola zodpovedná za kázanie ničoho iného „okrem pokánia a viery v Pána, [ktorý vykúpi ľud Jeho]“. Pomocou právomoci od Boha bola Cirkev zodpovedná za vykonávanie obradu krstu „v mene Pánovom na svedectvo [vstupu] do zmluvy s ním, že mu [budú] slúžiť a zachovávať prikázania jeho“. Ľudia, ktorí boli pokrstení, vzali na seba meno Ježiša Krista, pripojili sa k Jeho Cirkvi a bola im prisľúbená veľká moc skrze vyliatie Ducha.
Ľudia sa hrnuli k vodám Mormonu, aby počuli, ako Alma káže evanjelium. Hoci tieto vody a okolité lesy mali v úcte, Pánova Cirkev nebola miestom ani budovou, a nie je ňou ani dnes. Cirkev sú jednoducho obyčajní ľudia, učeníci Ježiša Krista, zhromaždení a organizovaní do božsky ustanovenej štruktúry, ktorá pomáha Pánovi uskutočniť Jeho zámery. Cirkev je nástroj, prostredníctvom ktorého sa učíme o ústrednej úlohe Ježiša Krista v pláne Nebeského Otca. Cirkev ponúka jednotlivcom oprávnený spôsob, ako sa zúčastniť na obradoch a uzatvárať trvalé zmluvy s Bohom. Dodržiavanie týchto zmlúv nás približuje k Bohu, dáva nám prístup k Jeho moci a premieňa nás na ľudí, akými On chce, aby sme sa stali.
Rovnako ako dynamit bez nitroglycerínu nie je pozoruhodný, Spasiteľova Cirkev je výnimočná len vtedy, ak je postavená na Jeho evanjeliu. Bez Spasiteľovho evanjelia a právomoci vykonávať Jeho obrady Cirkev nie je výnimočná.
Bez stabilizačného účinku kremeliny mal nitroglycerín ako výbušnina obmedzenú hodnotu. Ako ukázala história, bez Pánovej Cirkvi bolo ľudské chápanie Jeho evanjelia podobne nestabilné – náchylné na náukový posun a podliehalo vplyvu rôznych náboženstiev, kultúr a filozofií. Zlúčenie týchto vplyvov sa prejavilo vo všetkých dispenzáciách, ktoré viedli k tejto poslednej. Hoci bolo evanjelium spočiatku zjavené vo svojej čistote, výklad a uplatňovanie tohto evanjelia postupne nadobudli formu zbožnosti, ktorej chýbala moc, pretože chýbal božsky autorizovaný rámec.
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní umožňuje prístup k Božej moci, pretože je Ním oprávnená vyučovať Kristovu náuku a ponúkať obrady spásy a povýšenia evanjelia. Spasiteľ nám túži odpustiť naše hriechy, pomôcť nám získať prístup k Jeho moci a premeniť nás. Trpel za naše hriechy a túži nám odpustiť trest, ktorý by sme si inak zaslúžili. Chce, aby sme sa stali svätými a boli v Ňom zdokonalení.
Ježiš Kristus má moc to urobiť. Nestačilo mu len súcitiť s našimi nedokonalosťami a nariekať nad naším večným odsúdením v dôsledku hriechu. Nie, On išiel ďalej, nekonečne ďalej, a znovuzriadil Svoju Cirkev, aby umožnil prístup k Jeho moci.
Stredobodom evanjelia, ktoré Cirkev učí, je, že Ježiš Kristus niesol „naše choroby, vzal na seba naše bolesti“. Boh dal, „aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás“. On „pretrpel kríž“, zlomil „putá smrti“, „vystúpil do neba a zasadol na pravici Božej, aby si u Otca vyžiadal svoje právo milosrdenstva“. Spasiteľ to všetko vykonal, pretože miluje Svojho Otca a miluje nás. Už zaplatil nekonečnú cenu, aby si mohol „[nárokovať všetkých tých,] ktorí veria v meno [Jeho a obhajovať]“ ich – obhajovať nás. Ježiš Kristus nechce nič iné, len aby sme činili pokánie a prišli k Nemu, aby nás mohol ospravedlniť a posvätiť. V tejto túžbe je neoblomný a neochvejný.
Prístup k Božej zmluvnej moci a Jeho zmluvnej láske je cez Jeho Cirkev. Spojenie Spasiteľovho evanjelia a Jeho Cirkvi premieňa naše životy. Premenilo aj mojich starých rodičov z matkinej strany. Môj starý otec Oskar Andersson pracoval v lodenici na Högmarsö, ostrove v štokholmskom súostroví. Jeho manželka Albertina a ich deti žili na švédskej pevnine. Raz za dva týždne v sobotu Oskar vesloval na víkend domov a potom sa v nedeľu večer vrátil na Högmarsö. Jedného dňa, keď bol na Högmarsö, počul dvoch amerických misionárov kázať znovuzriadené evanjelium Ježiša Krista. Oskar cítil, že to, čo počul, bola čistá pravda, a naplnila ho nevýslovná radosť.
Keď sa následne na to vrátil domov, rozpovedal Oskar s nadšením všetko o misionároch Albertine. Vysvetlil, že verí tomu, čo učili. Požiadal ju, aby si prečítala brožúry, ktoré mu dali; a povedal jej, že si nemyslí, že niektoré z ich budúcich detí by mali byť pokrstené ako nemluvňatá. Albertina sa rozzúrila a brožúry hodila do koša. Kým sa Oskar v nedeľu večer vrátil do práce, veľa sa toho medzi nimi nenahovorilo.
Len čo bol preč, Albertina si brožúry vzala naspäť. Starostlivo porovnala ich náuku s učeniami vo svojej dosť opotrebovanej Biblii. S úžasom cítila, že to, čo číta, je pravda. Keď sa Oskar opäť vrátil domov, dostalo sa mu srdečného privítania, rovnako ako výtlačku Knihy Mormonovej, ktorú so sebou priniesol. Albertina dychtivo čítala a opäť porovnala náuku s náukou vo svojej Biblii. Rovnako ako Oskar, aj ona spoznala čistú pravdu a bola naplnená nevýslovnou radosťou.
Oskar, Albertina a ich deti sa presťahovali na Högmarsö, aby boli blízko k niekoľkým tamojším členom Cirkvi. Týždeň po tom, ako boli Oskar a Albertina v roku 1916 pokrstení, bol Oskar povolaný, aby sa stal vedúcim skupiny na Högmarsö. Ako mnoho obrátených, aj Oskar a Albertina čelili kritike pre svoju novú vieru. Miestni farmári im odmietli predať mlieko, a tak Oskar každý deň vesloval cez fjord, aby kúpil mlieko od tolerantnejšieho farmára.
No počas nasledujúcich rokov sa členstvo Cirkvi na Högmarsö rozrástlo, čiastočne vďaka Albertininmu silnému svedectvu a ohnivej misionárskej horlivosti. Keď sa skupina stala pobočkou, Oskar bol povolaný za prezidenta pobočky.
Členovia pobočky na Högmarsö mali tento ostrov v úcte. Toto boli ich vody Mormonu. Tu prišli k poznaniu svojho Vykupiteľa.
Oskar a Albertina boli v priebehu rokov, keď dodržiavali svoju krstnú zmluvu, premenení mocou Ježiša Krista. Túžili uzatvoriť ďalšie zmluvy a získať svoje chrámové požehnania. Aby získali tieto požehnania, v roku 1949 natrvalo emigrovali zo svojho domova vo Švédsku do Salt Lake City. Oskar predtým slúžil ako vedúci členov na Högmarsö 33 rokov.
Kombinácia nitroglycerínu a kremeliny urobila dynamit cenným; spojenie evanjelia Ježiša Krista a Jeho Cirkvi je neoceniteľné. Oskar a Albertina počuli o znovuzriadenom evanjeliu, pretože Boží prorok povolal, poveril a poslal misionárov do Švédska. Misionári vyučovali z Božieho poverenia Kristovu náuku a na základe kňazskej právomoci pokrstili Oskara a Albertinu. Ako členovia sa Oskar a Albertina naďalej učili, rozvíjali a slúžili druhým. Stali sa Svätými neskorších dní, pretože dodržiavali zmluvy, ktoré uzavreli.
Spasiteľ hovorí o Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní ako o „mojej cirkvi“, pretože ju oprávnil, aby naplnila Jeho zámery – kázať Jeho evanjelium, ponúkať Jeho obrady a zmluvy a umožňovať, aby nás Jeho moc ospravedlňovala a posväcovala. Bez Jeho Cirkvi by neexistovala žiadna právomoc, žiadne kázanie zjavených právd v Jeho mene, žiadne obrady alebo zmluvy, žiadny prejav moci božskosti, žiadna premena na toho, kým Boh chce, aby sme sa stali, a Boží plán pre Jeho deti by bol ničím. Cirkev v tejto dispenzácii je integrálnou súčasťou Jeho plánu.
Pozývam vás, aby ste sa plnšie zaviazali Spasiteľovi, Jeho evanjeliu a Jeho Cirkvi. Keď to urobíte, zistíte, že spojenie Spasiteľovho evanjelia a Jeho Cirkvi prináša moc do vášho života. Táto moc je oveľa väčšia ako dynamit. Rozbije kamene, ktoré máte v ceste a premení vás na dediča v Božom kráľovstve. A budete „naplnení onou radosťou, ktorá je nevysloviteľná a plná slávy“. V mene Ježiša Krista, amen.