Vietor nikdy neprestal duť
Môžeme pomáhať druhým napredovať na ich ceste za prijatím Božích požehnaní.
V roku 2015 v štáte Pernambuco v Brazílii 62 členov právnickej spoločnosti J. Reuben Clark Law Society spolupracovalo so štátnou prokuratúrou pri vyšetrovaní právnych problémov obyvateľov štyroch rôznych domovov dôchodcov. Počas piatich hodín jednu sobotu títo právnici vypočúvali jedného po druhom viac ako 200 obyvateľov, z ktorých každý bol prakticky zabudnutý spoločnosťou.
Počas svojich rozhovorov odhalili niekoľko trestných činov, ktoré boli spáchané na starších obyvateľoch, ako je opustenie, zlé zaobchádzanie a sprenevera finančných prostriedkov. Kľúčovým pilierom tejto právnickej spoločnosti je starostlivosť o chudobných a a o ľudí v núdzi. Len o dva mesiace neskôr prokurátor úspešne podal obžalobu na zodpovedných.
Ich pomoc je dokonalým príkladom učenia kráľa Benjamína, „že keď ste v službe blížnych svojich, ste vlastne v službe Boha svojho“.
Jednou z obyvateliek, s ktorými som sa osobne rozprával počas tohto pro bono projektu, bola dobrosrdečná 93-ročná žena menom Lúcia. Vďačná za našu službu žartovne zvolala: „Ožeňte sa so mnou!“
Prekvapene som odpovedal: „Pozrite sa tam na tú krásnu mladú ženu! Je to moja manželka a štátna zástupkyňa.“
Rýchlo vystrelila: „No a čo? Je mladá, pekná a ľahko sa môže znova vydať. Ty si všetko, čo mám!“
Títo úžasní obyvatelia v ten deň nevyriešili všetky svoje problémy. Nepochybne aj naďalej z času na čas zažívali ťažkosti ako Járediti na svojich člnoch na náročnej ceste do zasľúbenej krajiny, „pochovaní v hlbinách morských kvôli vlnám ako hory, ktoré sa o nich trieštili“.
Ale v tú sobotu obyvatelia domovov dôchodcov vedeli, že bez ohľadu na ich pozemskú anonymitu ich milujúci Nebeský Otec osobne pozná, Ten, ktorý odpovedá aj na tie najjednoduchšie modlitby.
Majster majstrov spôsobil, že „zúrivý vietor“ zavial Járeditov smerom k zasľúbeným požehnaniam. Podobne sa môžeme rozhodnúť slúžiť ako pokorný závan vetra v Pánových rukách. Tak ako „vietor nikdy neprestal duť“ Járeditov smerom k zasľúbenej krajine, aj my môžeme pomáhať druhým napredovať na ich ceste za prijatím Božích požehnaní.
Pred niekoľkými rokmi, keď sme s Chris, mojou drahou manželkou, absolvovali pohovor ohľadom môjho povolania za biskupa, ma náš prezident kolu požiadal, aby som s modlitbou zvážil mená mužov, ktorých by som odporučil ako radcov. Keď počul mená, ktoré som odporučil, povedal, že by som mal vedieť pár vecí o jednom z týchto bratov.
Po prvé, tento brat nevedel čítať. Po druhé, nemal auto, ktoré by mohol používať na návštevy členov. Po tretie, vždy – vždy – mal na zhromaždení nasadené slnečné okuliare. Napriek prezidentovým úprimným obavám som pevne cítil, že by som ho mal aj tak odporučiť ako svojho radcu a prezident kolu ma v tom podporil.
V nedeľu, keď nám s mojimi radcami bola vyjadrená podpora na zhromaždení sviatosti, bolo na tvárach členov evidentné prekvapenie. Tento drahý brat pomaly vystúpil na pódium, kde sa v jeho slnečných okuliaroch jasne odrážali horné svetlá.
Keď sedel vedľa mňa, spýtal som sa ho: „Brat, máš problémy so zrakom?“
„Nie,“ povedal.
„Tak prečo nosíš na zhromaždení slnečné okuliare?“ spýtal som sa. „Priateľ môj, členovia potrebujú vidieť tvoje oči a ty ich tiež musíš vidieť lepšie.“
V tej chvíli si zložil slnečné okuliare a už ich na zhromaždení nikdy nepoužil.
Tento milovaný brat slúžil po mojom boku až do môjho uvoľnenia z úradu biskupa. Dnes naďalej verne slúži v Cirkvi a je príkladom oddanosti a záväzku Pánovi Ježišovi Kristovi. A predsa to bol pred rokmi neznámy nositeľ slnečných okuliarov, ktorý sedel v podstate zabudnutý v laviciach kaplnky. Často sa pýtam: „Koľko takto zabudnutých verných bratov a sestier dnes sedí medzi nami?“
Či už sme známi alebo zabudnutí, na každého z nás nevyhnutne prídu skúšky. Keď sa obraciame na Spasiteľa, „posvätí strasti [naše] k prospechu [nášmu] a pomôže nám reagovať na naše skúšky spôsobom, ktorý nám uľahčí duchovný pokrok. Či už pre obyvateľov domovov dôchodcov, nesprávne odhadnutých členov Cirkvi alebo kohokoľvek iného, môžeme byť vetrom, ktorý „nikdy neprestal duť“ a môžeme priniesť nádej a viesť druhých na ceste zmluvy.
Náš milovaný prorok, prezident Russell M. Nelson, dal mladým vzrušujúce a inšpirujúce pozvanie: „Znovu dôrazne potvrdzujem, že Pán žiada od každého hodného a schopného mladého muža, aby sa pripravil na misiu a slúžil na nej. Misionárska služba je pre mladých mužov Svätých neskorších dní kňazskou zodpovednosťou. … Pre vás, mladé sestry, ktoré slúžiť môžete, je misia tiež silnou, ale nepovinnou príležitosťou.“
Každý deň tisíce mladých mužov a žien odpovedajú na Pánovo prorocké povolanie tým, že slúžia ako misionári. Ste skvelí a ako povedal prezident Nelson, môžete „mať väčší vplyv na svet ako ktorákoľvek predchádzajúca generácia“! To, samozrejme, neznamená, že vo chvíli, keď vkročíte do misionárskeho tréningového strediska, budete tou najlepšou verziou seba samých.
Namiesto toho sa môžete cítiť ako Nefi, „veden[í] Duchom, nevediac vopred veci, ktoré by [ste mali] učiniť. Predsa len [ste išli] ďalej“.
Možno sa cítite neisto ako Jeremiáš a chcete povedať: „Veď neviem hovoriť, lebo som primladý.“
Môžete dokonca vidieť svoje osobné nedostatky a chcieť zvolať ako Mojžiš: „Ach, Pane, … [nie] som výrečným mužom, … lebo mám ťažkopádne ústa a ťažkopádny jazyk.“
Ak niekomu z vás, milovaní a mocní mladí muži a ženy, práve teraz napadla takáto myšlienka, pamätajte, že Pán odpovedal: „Nehovor: Som primladý. Ale choď, ku komukoľvek ťa pošlem.“ A sľubuje: „Teraz choď, ja budem s tvojimi ústami „a poučím ťa, čo máš hovoriť.“
K vašej premene z vášho prirodzeného ja na duchovné dôjde „riadok za riadkom, predpis za predpisom“, keď sa budete úprimne snažiť slúžiť Ježišovi Kristovi v misijnom poli prostredníctvom každodenného pokánia, viery, presnej poslušnosti a tvrdej práce, aby ste „stále nachádzali, učili pokánie a krstili obrátených“.
Hoci nosíte menovku, niekedy sa môžete cítiť nepoznaní alebo zabudnutí. Musíte však vedieť, že máte dokonalého Nebeského Otca, ktorý vás osobne pozná, a Spasiteľa, ktorý vás miluje. Budete mať misijných vedúcich, ktorí vám napriek svojim nedokonalostiam budú slúžiť ako „vietor, [ktorý] nikdy neprestal duť“, ktorí vás budú sprevádzať na vašej ceste osobného obrátenia.
V „[krajine oplývajúcej] mliekom a medom“, v ktorej budete slúžiť na svojej misii, sa duchovne znovuzrodíte a stanete sa celoživotnými učeníkmi Ježiša Krista, keď sa k Nemu priblížite. Prídete na to, že nikdy nebudete zabudnutí.
Hoci niektorí môžu čakať „dlhší čas“ na úľavu, pretože zatiaľ „[nemajú] nikoho“, kto by im mohol pomôcť, Pán Ježiš Kristus nás učil, že na nikoho nikdy nezabudne. Naopak, On bol dokonalým príkladom toho, že v každom okamihu Svojej služby v smrteľnosti hľadal jednotlivcov v núdzi.
Všetci z nás – a ľudia okolo nás – čelíme vlastným búrkam protivenstva a vlnám skúšok, ktoré nás dennodenne zaplavujú. Ale „vietor nikdy [neprestane] duť smerom k zasľúbenej krajine; a tak [budeme] hnaní vetrom vpred“.
Každý z nás môže byť súčasťou tohto vetra – toho istého vetra, ktorý požehnal Járeditov na ich ceste, a toho istého vetra, ktorý s našou pomocou požehná nepoznaných a zabudnutých, aby dosiahli svoje vlastné zasľúbené krajiny.
Svedčím o tom, že Ježiš Kristus je naším Obhajcom u Otca. Je živým Bohom a pôsobí ako silný vietor, ktorý nás vždy povedie po ceste zmluvy. V mene Ježiša Krista, amen.