Boží obľúbenci
Naplnenie Božou láskou nás chráni v životných búrkach, ale robí aj šťastné chvíle ešte šťastnejšími.
Skôr než začnem, mal by som vám povedať, že moje dve deti už odpadli pri rečníckom pulte, a nikdy som k nim necítil väčšiu spriaznenosť ako práve teraz. Mám toho na mysli viac než len tento poklop.
V našej rodine je šesť detí, ktoré sa niekedy navzájom doberajú o tom, že kto je náš obľúbenec. Každé z nich má iné dôvody na to, prečo by malo byť lepším. Naša láska ku každému z našich detí je čistá, naplňujúca a úplná. Žiadne z nich by sme nemohli milovať viac ako iné – s narodením každého dieťaťa prišlo to najkrajšie prehĺbenie našej lásky. Lásku Nebeského Otca ku mne najviac vnímam prostredníctvom lásky, ktorú cítim k svojim deťom.
Keď si každý z nich obhajuje svoje tvrdenia ohľadom toho, kto je najobľúbenejší, mohli by ste si myslieť, že v našej rodine nikdy neboli rozhádzané detské izby. Vnímanie nedokonalostí vo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom sa zmenšuje, keď sa zameriavame na lásku.
V istom okamihu, možno preto, že vidím, že sa nebude dať vyhnúť rodinnej vzbure, poviem niečo takéto: „Dobre, vyčerpali ste ma, ale nebudem to oznamovať. Vy viete, kto z vás je môj obľúbenec.“ Mojím cieľom je, aby sa každý z nich šiestich cítil ako víťaz a aby sa zabránilo totálnej vojne – aspoň nachvíľu!
Ján vo svojom evanjeliu sám seba opísal ako „učeníka, ktorého Ježiš miloval“, akoby to bolo nejakým spôsobom výnimočné. Rád si to vysvetľujem tak, že to bolo preto, lebo Ján cítil, že ho Ježiš tak úplne miluje. Podobný pocit vo mne vyvolal Nefi, keď napísal: „Radujem sa z Ježiša svojho.“ Samozrejme, Spasiteľ nie je viac Nefiho ako Jánov, a predsa osobná povaha Nefiho vzťahu s „jeho“ Ježišom ho viedla k tomuto láskyplnému opisu.
Nie je úžasné, že sú chvíle, kedy sa môžeme cítiť tak plne a osobne vnímaní a milovaní? Nefi Ho môže nazývať „svojím“ Ježišom, a my tiež. Láska nášho Spasiteľa je tým „najvyšším, najušľachtilejším a najsilnejším druhom lásky“ a On nám ju poskytuje, až kým nie sme „naplnen[í]“. Božská láska nikdy nevyprší a každý z nás je obľúbencom. Božia láska je miesto, kde sa ako kruhy na Vennovom diagrame všetci prekrývame. Bez ohľadu na to, aké rozdielne sa nám môžu zdať naše jednotlivé stránky, Jeho láska je miestom, kde nachádzame jednotu.
Prekvapuje vás, že najväčšími prikázaniami sú láska k Bohu a láska k ľuďom okolo nás? Keď vidím ľudí, ktorí si navzájom prejavujú kresťanskú lásku, mám pocit, že táto láska obsahuje viac než len ich lásku; je to láska, ktorá má v sebe aj božskosť. Keď sa takto navzájom milujeme, tak úplne a naplno, ako len môžeme, zapojí sa do toho aj nebo.
Ak sa nám niekto, na kom nám záleží, zdá byť od pocitu božskej lásky vzdialený, môžeme postupovať takto – robiť veci, ktoré nás samých privádzajú bližšie k Bohu, a potom robiť veci, ktoré nás privádzajú bližšie k tomuto človeku – toto je nevyslovené pozvanie prísť ku Kristovi.
Želal by som si, aby som si s vami mohol sadnúť a spýtať sa vás, za akých okolností cítite Božiu lásku. Pri ktorých veršoch z písiem, pri ktorých konkrétnych skutkoch služby? Na akom mieste? Pri akej hudbe? V prítomnosti ktorého človeka? Generálna konferencia je bohatým miestom na učenie sa o spojení s nebeskou láskou.
Možno sa však cítite byť od Božej lásky vzdialení. Možno sa vo vašich myšlienkach ozývajú hlasy skľúčenosti a temnoty, posolstvá, ktoré vám nahovárajú, že ste príliš zranení a zmätení, príliš slabí a prehliadaní, príliš odlišní alebo dezorientovaní, aby ste si zaslúžili nebeskú lásku v akomkoľvek skutočnom zmysle. Ak počujete tieto myšlienky, prosím, vypočujte si aj toto: tieto hlasy sa jednoducho mýlia. S istotou môžeme odignorovať, že nás to, že sme zlomení, nejako zbavuje nebeskej lásky– zakaždým, keď spievame náboženskú pieseň, ktorá nám pripomína, že náš milovaný a bezchybný Spasiteľ sa rozhodol byť „zbitý, zlomený, [a] rozorvaný za nás“, zakaždým, keď prijímame „zlomený“ chlieb. Ježiš zaiste odstraňuje všetku hanbu z tých, ktorí sú zlomení. Vďaka tomu, že bol zlomený i On, sa stal dokonalým a môže urobiť dokonalými aj nás, napriek tomu, že sme zlomení. Zlomený bol, osamelý, rozorvaný a zbitý – a možno sa tak cítime aj my – ale oddelení od lásky Božej nie sme. „Zlomení ľudia, dokonalá láska,“ sa ďalej spieva v piesni.
Možno o sebe viete niečo tajné, kvôli čomu sa necítite milovaní. Nech už máte pravdu v tom, čo o sebe viete, ak si myslíte, že ste sa dostali mimo dosahu Božej lásky, mýlite sa. Niekedy sme voči sebe takí krutí a netrpezliví, ako by sme si nikdy ani nedokázali predstaviť, že by sme mohli byť voči niekomu inému. V tomto živote nás čaká veľa práce, ale sebaľútosť a zahanbujúce sebaobviňovanie na tento zoznam nepatria. Nech už sa cítime akokoľvek chybní, Jeho ruka nie je prikrátka. Nie. Vždy je dostatočne dlhá na to, aby „dočiahla až k nám“ a objala každého z nás.
Keď necítime teplo božskej lásky, nie je to kvôli tomu, že sa vytratilo. Boh sám povedal, že „vrchy ustúpia a brehy sa pohnú zo svojho miesta, ale [Jeho] milosť neustúpi od [nás]“. Aby bolo jasné, myšlienka, že Boh nás prestal milovať, by mala byť tak ďaleko na zozname možných vysvetlení v živote, že nás napadne až potom, čo vrchy odídu a brehy vymiznú!
Veľmi sa mi páči táto symbolika vrchov, ktoré sú dôkazom istoty Božej lásky. Táto silná symbolika sa vplieta do príbehov tých, ktorí idú na vrchy, aby obdržali zjavenie a do Izaiášovho opisu „vrch[u] domu Hospodinovho“, ktorý sa nachádza „na vrchole hôr“. Dom Pána je domovom našich najvzácnejších zmlúv a miestom, kam sa môžeme všetci uchýliť a ponoriť hlboko do dôkazov Otcovej lásky k nám. Teším sa aj z útechy, ktorá prichádza do mojej duše, keď sa pevnejšie zabalím do svojej krstnej zmluvy a nájdem niekoho, kto smúti nad stratou alebo prežíva sklamanie, a snažím sa mu pomôcť uniesť jeho pocity a spracovať ich. Sú toto spôsoby, ako sa môžeme viac ponoriť do vzácnej zmluvnej lásky, chesed?
Ak nás teda Božia láska neopúšťa, prečo ju nie vždy cítime? Neočakávajte nejakú uspokojivú odpoveď: Neviem. Byť milovaný však určite nie je to isté ako cítiť sa milovaný a mám nejaké myšlienky, ktoré by vám mohli pomôcť pri hľadaní odpovedí na túto otázku.
Možno zápasíte so smútkom, depresiou, zradou, osamelosťou, sklamaním alebo iným silným zásahom do vašej schopnosti cítiť Božiu lásku k vám. Ak áno, tieto veci môžu otupiť alebo pozastaviť našu schopnosť cítiť tak, ako by sme bežne cítili. Prinajmenšom na určité obdobie možno nebudete cítiť Jeho lásku a bude vám musieť stačiť poznanie. Ale zaujímalo by ma, či by ste mohli zaexperimentovať – trpezlivo – s rôznymi spôsobmi vyjadrovania a prijímania božskej lásky. Dokážete si urobiť odstup od toho, čo je pred vami, a možno ustúpiť o krok ďalej a ďalej, až kým nebudete mať širší obzor, a širší a ešte širší, ak to bude treba, až kým nebudete doslova „myslieť celestiálne“, pretože sa pozeráte na hviezdy a spomínate na nespočetné svety a cez ne na ich Stvoriteľa?
Vtáčí spev, pocit slnka, vánku alebo dažďa na pokožke a chvíle, keď príroda v mojich zmysloch vyvoláva bázeň pred Bohom – toto všetko má podiel na tom, že mi poskytuje prepojenie s nebesami. Možno vám pomôže útecha verných priateľov. Možno hudba? Alebo služba? Robíte si záznamy alebo denník o chvíľach, keď vám bolo vaše spojenie s Bohom jasnejšie? Možno by ste mohli pri tom, ako hľadáte úľavu a pochopenie, pozvať tých, ktorým dôverujete, aby sa s vami podelili o svoje zdroje prepojenia s Bohom.
Rozmýšľam, že ak by si Ježiš mal vybrať miesto, kde by ste sa mohli stretnúť, súkromné miesto, kde by ste sa mohli sústrediť len na Neho, či by si nevybral vaše jedinečné miesto spojené s osobným utrpením, miesto vašej najhlbšej potreby, kam nikto iný nemôže? Niekde tam, kde sa cítite takí osamelí, že musíte byť naozaj úplne sami, ale vlastne nie tak celkom ste, na miesto, kam sa možno dostal len On, ale v skutočnosti sa už pripravil, aby vás tam stretol, keď tam prídete? Ak čakáte, že príde, možno je už tam a možno je na dosah?
Ak sa v tomto období svojho života cítite naplnení láskou, pokúste sa ju udržať asi tak účinne ako sito zadržiava vodu. Vylievajte ju všade, kam idete. Jedným zo zázrakov Božieho vládnutia je, že keď sa snažíme zdieľať Ježišovu lásku, zisťujeme, že nás napĺňa variant zásady, ktorá hovorí, že „kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“.
Naplnenie Božou láskou nás chráni v životných búrkach, ale robí aj šťastné chvíle ešte šťastnejšími – naše radostné dni, keď je na oblohe slnko, sú vďaka slnku v našich dušiach ešte jasnejšie.
Buďme „zakorenení a založení“ v našom Ježišovi a v Jeho láske. Hľadajme a vážme si skúsenosti, keď sme v našom živote pocítili Jeho lásku a moc. Radosť z evanjelia je dostupná všetkým: nielen šťastným, nielen skľúčeným. Radosť je naším cieľom, nie darom okolností. Máme dostatočné dôvody na to, aby sme sa „mohli radovať a byť naplnení láskou k Bohu a ku všetkým ľuďom“. Buďme naplnení. V mene Ježiša Krista, amen.