Vitajte v Cirkvi radosti
Vďaka vykupiteľskému životu a poslaniu nášho Spasiteľa Ježiša Krista môžeme – a máme – byť tými najradostnejšími ľuďmi na zemi!
Bol som pokrstený do Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní na Štedrý večer roku 1987, teda takmer pred 37 rokmi. Bol to skutočne úžasný deň v mojom živote a na mojej večnej ceste a som hlboko vďačný za priateľov, ktorí mi pripravili cestu a priviedli ma do vôd tohto nového narodenia.
Či už bol váš krst včera alebo pred rokmi, či sa stretávate vo veľkej cirkevnej budove, o ktorú sa delíte s viacerými zbormi alebo pod slameným prístreškom, či prijímate sviatosť na pamiatku Spasiteľa v thajčine alebo svahilčine, rád by som vám povedal, vitajte v Cirkvi radosti! Vitajte v Cirkvi radosti!
Cirkev radosti
Vďaka láskyplnému plánu nášho Nebeského Otca pre každé z Jeho detí a vďaka vykupiteľskému životu a poslaniu nášho Spasiteľa Ježiša Krista môžeme – a máme – byť tými najradostnejšími ľuďmi na zemi! Aj keď nás bijú búrky života v často nepokojnom svete, môžeme si pestovať rastúci a trvalý zmysel pre radosť a vnútorný pokoj vďaka našej nádeji v Krista a pochopeniu nášho vlastného miesta v krásnom pláne šťastia.
Pánov najstarší apoštol, prezident Russell M. Nelson, hovoril o radosti, ktorá pochádza zo života zameraného na Ježiša Krista, takmer v každom príhovore, ktorý predniesol, odkedy sa stal prezidentom Cirkvi. Zhrnul to stručne: „Radosť pochádza od Neho a skrze Neho. … Pre Svätých neskorších dní je radosťou Ježiš Kristus!“
Sme členmi Cirkvi Ježiša Krista. Sme členmi Cirkvi radosti! A nikde by nemala byť naša radosť ako ľudu zjavnejšia, ako keď sa každý sabatný deň stretávame na zhromaždeniach sviatosti, aby sme uctievali zdroj všetkej radosti! Tu sa stretávame s rodinami nášho zboru a pobočky, aby sme slávili sviatosť Večere Pánovej, naše oslobodenie od hriechu a smrti a mocnú milosť Spasiteľa! Sem prichádzame, aby sme zažili radosť, útočisko, odpustenie, vďakyvzdanie a spolupatričnosť, ktoré sme našli skrze Ježiša Krista!
Je tento duch kolektívnej radosti v Kristovi to, čo nachádzate? Je to to, čo prinášate? Možno si myslíte, že to s vami nemá veľa spoločného, alebo ste jednoducho zvyknutí na to, ako sa veci vždy robili. Ale my všetci môžeme prispieť, bez ohľadu na náš vek alebo naše povolanie, k tomu, aby sa naše zhromaždenia sviatosti stali hodinou naplnenou radosťou, zameranou na Krista a vítanou hodinou, počas ktorej môžu byť všetci živení duchom radostnej úcty.
Radostná úcta
Radostná úcta? „To existuje?“ môžete sa opýtať. Nuž, áno, existuje! Hlboko milujeme, ctíme si a rešpektujeme nášho Boha a naša úcta pramení z duše, ktorá sa raduje z Kristovej hojnej lásky, milosrdenstva a spásy! Táto radostná úcta k Pánovi by mala charakterizovať naše posvätné zhromaždenia sviatosti.
Pre mnohých však úcta znamená len toto: pevne si zložiť ruky na hrudi, skloniť hlavu, zavrieť oči a zotrvať na mieste – na neurčito! Môže to byť užitočný spôsob, ako tomu naučiť malé deti plné energie, ale ako rastieme a učíme sa, uvedomme si, že úcta je oveľa viac než len to. Boli by sme takí, keby tam bol Spasiteľ s nami? Nie, „lebo … pred [Jeho] tvárou je sýtosť radosti“.
No, pre mnohých z nás si táto premena pri vysluhovaní sviatostí bude vyžadovať prax.
Účasť verzus uctievanie
Nezhromažďujeme sa v deň sabatu len preto, aby sme sa zúčastnili zhromaždenia sviatosti a odškrtli si to zo zoznamu. Schádzame sa spoločne, aby sme uctievali. Medzi tým je podstatný rozdiel. Zúčastniť sa znamená byť prítomný. Ale uctievať znamená zámerne chváliť a uctievať nášho Boha spôsobom, ktorý nás premieňa!
Na pódiu a v kongregácii
Ak sa zhromažďujeme na pamiatku Spasiteľa a vykúpenia, ktoré umožnil, naše tváre by mali odrážať našu radosť a vďačnosť! Starší F. Enzio Busche raz rozprával príbeh o tom, keď bol prezidentom pobočky a malý chlapec z kongregácie sa naňho pozrel na pódiu a nahlas sa opýtal: „Čo tam hore robí ten muž s tou zlomyseľnou tvárou?“ Tí, ktorí sedia na pódiu – rečníci, vedúci, spevácke zbory – a tí, ktorí sa zhromažďujú v kongregácii, si navzájom oznamujú toto „privítanie v Cirkvi radosti“ prostredníctvom výrazov, ktoré majú na tvári!
Spev náboženských piesní
Keď spievame, spájame sa, aby sme chválili nášho Boha a Kráľa, bez ohľadu na kvalitu nášho hlasu, či len mrmleme slová alebo nespievame vôbec? Písma hovoria, že pieseň spravodlivých je modlitbou k Bohu, z ktorej má radosť Jeho duša. Poďme teda spievať! A chváľme Ho!
Príhovory a svedectvá
Naše príhovory a svedectvá sústreďujeme na Nebeského Otca a Ježiša Krista a ovocie pokorného života podľa Ich evanjelia, ovocie, ktoré je „sladšie nadovšetko, čo je sladké“. Potom naozaj „[hodujeme] na ovocí tomto, až kým sa [nenasýtime], … ani [nebudeme] trpieť smädom“ a naše bremená sa stanú ľahšími vďaka radosti zo Syna.
Sviatosť
Nádherným ústredným bodom našich bohoslužieb je požehnanie a prijímanie samotnej sviatosti, chleba a vody, ktoré predstavujú dar uzmierenia nášho Pána a celý účel nášho zhromažďovania. Toto je „posvätný čas duchovnej obnovy“, kedy znova svedčíme, že sme ochotní vziať na seba meno Ježiša Krista, mať Spasiteľa a neustále na pamäti a dodržiavať Jeho prikázania.
V niektorých obdobiach života môžeme pristupovať k sviatosti s ťažkým srdcom a obrovským preťažením. Inokedy prichádzame slobodní a nezaťažení od starostí a problémov. Keď pozorne počúvame požehnanie chleba a vody a prijímame tieto posvätné symboly, môžeme mať pocit, že nám treba zamyslieť sa nad Spasiteľovou obeťou, Jeho utrpením v Getsemane, Jeho úzkosťou na kríži a nad smútkom a bolesťami, ktoré znášal v našom mene. To bude to, čo uľaví našim dušiam, keď spojíme svoje utrpenie s tým Jeho. Inokedy budeme mať pocit, že chceme s vďačnou bázňou premýšľať nad prenikavou a sladkou radosťou z toho, čo Ježišov veľkolepý dar umožnil v našich životoch a v našej večnosti! Budeme sa radovať z toho, čo ešte len príde – z nášho milovaného opätovného stretnutia s naším milovaným Otcom a zmŕtvychvstalým Spasiteľom.
Možno sme boli nútení predpokladať, že účelom sviatosti je sedieť v lavici a premýšľať len o tom, čo všetko sme počas minulého týždňa pokazili. Ale otočme túto prax na hlavu. V tichu môžeme uvažovať o mnohých spôsoboch, akými sme videli, ako nás Pán ten týždeň neúnavne sprevádza Svojou úžasnou láskou! Môžeme uvažovať o tom, čo znamená „objaviť radosť z každodenného pokánia“. Môžeme ďakovať za chvíle, keď Spasiteľ vstúpil do našich zápasov a našich víťazstiev, a za príležitosti, keď sme pocítili Jeho milosť, odpustenie a moc, ktoré nám dali silu prekonať naše ťažkosti a niesť svoje bremená s trpezlivosťou a dokonca aj s radosťou.
Áno, uvažujeme o utrpení a nespravodlivosti spôsobenej nášmu Vykupiteľovi za náš hriech, a to spôsobuje triezve uvažovanie. Ale niekedy tam uviazneme – v záhrade, pri kríži, vo vnútri hrobky. Nedarí sa nám posunúť sa nahor k radosti z prelomenia pút hrobu, porážky smrti a Kristovho víťazstva nad všetkým, čo by nám mohlo brániť získať pokoj a vrátiť sa do nášho nebeského domova. Či už pri sviatosti roníme slzy smútku alebo vďačnosti, nech je to v nádhernom úžase nad dobrou správou o Otcovom dare Jeho Syna!
Rodičia s malými deťmi alebo deťmi so špeciálnymi potrebami
Teraz pre rodičov detí, ktoré sú malé alebo majú špeciálne potreby, často neexistuje nič také ako čas ticha a tichého rozjímania počas sviatosti. Ale v malých chvíľach počas týždňa môžete svojím príkladom učiť láske, vďačnosti a radosti, ktoré cítite k Spasiteľovi a od Spasiteľa, keď sa neustále staráte o Jeho malé ovečky. Žiadna snaha v tomto úsilí nie je zbytočná. Boh o vás vie.
Rodinné rady a rady zboru či pobočky
Podobne aj doma môžeme začať posilňovať svoje nádeje a očakávania týkajúce sa času stráveného v Cirkvi. Na rodinných radách môžeme diskutovať o tom, ako môže každý jednotlivec prispieť zmysluplným spôsobom k privítaniu všetkých do Cirkvi radosti! Môžeme plánovať a očakávať, že v Cirkvi zažijeme radostný zážitok.
Rada zboru a pobočky si môže predstaviť a vytvoriť kultúru radostnej úcty k zhromaždeniu sviatosti, identifikovať praktické kroky a vizuálne podnety, ktoré nám pomôžu.
Radosť
Radosť vyzerá pre rôznych ľudí inak. Pre niekoho to môžu byť rozjarené pozdravy pri dverách. Pre iných to môže byť pokojne pomáhať ľuďom cítiť sa pohodlne tým, že sa usmievajú a sedia vedľa nich s láskavým a otvoreným srdcom. Pre tých, ktorí sa cítia vynechaní alebo na okraji, bude vrúcnosť tohto privítania rozhodujúca. Nakoniec si môžeme položiť otázku, aké by Spasiteľ chcel, aby bolo naše zhromaždenie sviatosti. Ako by chcel, aby každé z Jeho detí bolo privítané, bolo oň postarané, vyživené a milované? Ako by chcel, aby sme sa cítili, keď prichádzame za obnovou prostredníctvom pamätania a uctievania?
Záver
Na začiatku mojej cesty viery bola radosť z Ježiša Krista mojím prvým veľkým objavom a zmenila môj svet. Ak ste túto radosť ešte neobjavili, pustite sa do pátrania po nej. Toto je pozvanie prijať Spasiteľov dar pokoja, svetla a radosti – kochať sa z neho, žasnúť nad ním a radovať sa z neho každý sabatný deň.
Ammón v Knihe Mormonovej vyjadruje pocity môjho srdca, keď hovorí:
„Teraz, či nemáme dôvod k radosti? Áno, hovorím vám, nikdy neboli ľudia, ktorí by mali tak veľký dôvod k radosti ako my, od počiatku sveta; áno, a radosť moja je unášaná, dokonca k vychvaľovaniu v Bohu mojom; lebo on má všetku moc, všetku múdrosť a všetko porozumenie; on obsiahne všetky veci a je milosrdnou Bytosťou, dokonca k spáse tých, ktorí budú činiť pokánie a veriť v meno jeho.
Teraz, ak je toto vychvaľovanie, i tak sa budem vychvaľovať; lebo toto je život môj a svetlo moje, … radosť moja a veľké vďakyvzdanie moje.“
Vitajte v Cirkvi radosti! V mene Ježiša Krista, amen.