Svätosť Pánovi v každodennom živote
Svätosť Pánovi robí každodenný život posvätným. Približuje nás k Pánovi a k sebe navzájom a robí nás šťastnejšími.
Súčasťou našej nedávnej rodinnej stretávky Gongovcov bola aj zábavná talentová show, doplnená o súťaž suchých vtipov.
Ale táto súťaž bola nezvyčajná. V jednom tíme bol starký (ja) a dve vnúčatá vo veku 12 a 11 rokov. V druhom tíme bol program umelej inteligencie (AI), ktorý dostal od bratranca za úlohu, aby hovoril suché vtipy v štýle Gerrita W. Gonga. Starký Gerrit Gong proti AI verzii Gerrita Gonga.
Najprv som išiel ja a vnúčatá.
Ako sa volá dinosaurus, ktorý havaroval na aute? Tyranosaurus plesk.
AI verzia Gerrita Gonga dostala inštrukcie: rozmýšľaj ako Gerrit W. Gong. Rozprávaj ako on.
AI verzia Gerrita Gonga: „Tu je suchý vtip, ako keby ho povedal Gerrit W. Gong, v ktorom je zakomponovaný jeho srdečný, ohľaduplný a povznášajúci štýl: Prečo skromný strom vyvolal u ľudí úsmev? Lebo bol zakorenený v láske a jeho vetvy sa načahovali za druhými s láskavosťou. Tak ako ten strom, aj my môžeme nájsť silu v našich koreňoch a radosť z toho, keď sa za druhými načahujeme s láskavosťou.“
Čo vy na to? Práve preto ich nazývame suché vtipy.
Všade okolo nás sú príležitosti na smiech, potešenie a na to, aby sme sa pozerali s očami vďačnosti. Naše evanjelium je evanjeliom radosti a svätosti v každodennom živote. Svätosť vyčleňuje veci na posvätný účel. Ale svätosť nás tiež pozýva k tomu, aby sme náš každodenný život naplnili posvätnosťou – aby sme sa radovali z každodenného chleba, uprostred bodliakov a tŕňov tohto sveta. Aby sme mohli kráčať s Pánom, musíme sa stať svätými, lebo On je svätý, a aby nám Pán pomohol stať sa svätými, pozýva nás, aby sme kráčali s Ním.
Každý z nás má svoj príbeh. Keď vás spolu so sestrou Gongovou stretávame – vás, členov a priateľov Cirkvi na mnohých miestach a za rôznych okolností – inšpirujú nás vaše príbehy o svätosti voči Pánovi z každodenného života. Žijete podľa týchto siedmych vecí, ktoré začínajú na S alebo Z: spoločenstvo s Bohom, spojenie s druhými a súcit voči nim, záväzok voči Bohu, rodine a priateľom a zmluva s nimi – spoločne zamerané na Ježiša Krista.
Čoraz viac dôkazov poukazuje na túto pozoruhodnú skutočnosť: veriaci ľudia sú v priemere šťastnejší, zdravší a spokojnejší ako ľudia bez duchovného záväzku a prepojenia. Šťastie a spokojnosť so životom, duševné a fyzické zdravie, zmysel a cieľ, charakter a cnosť, blízke spoločenské vzťahy, dokonca i finančná a materiálna stabilita – v každom z týchto ukazovateľov prekvitajú ľudia, ktorí praktizujú náboženstvo.
Tešia sa lepšiemu fyzickému a duševnému zdraviu a väčšej životnej spokojnosti vo všetkých vekových a demografických skupinách.
To, čo výskumníci nazývajú „náboženská štrukturálna stabilita“, ponúka jasnosť, zámer a inšpiráciu uprostred životných zvratov. Domácnosť zameraná na vieru a spoločenstvo Svätých bojuje proti izolácii a osamelosti v dave. Svätosť Pánovi hovorí nie vulgárnosti, nie chrapúnskemu chytráctvu na úkor iných, nie algoritmom, ktoré speňažujú hnev a polarizáciu. Svätosť Pánovi hovorí áno posvätnosti a úctivosti, áno tomu, aby sme sa stali tým najslobodnejším, najšťastnejším, najautentickejším a najlepším človekom, keď Ho nasledujeme vo viere.
Ako vyzerá svätosť Pánovi v každodennom živote?
Svätosť Pánovi v každodennom živote vyzerá tak, že dvaja verní mladí ľudia, ktorí sú už rok manželmi, sa vo svojom rozvíjajúcom sa živote s autentickosťou a zraniteľnosťou delia o zmluvy evanjelia, obetu a službu.
Ona začne takto: „Na strednej som na tom bola zle. Mala som pocit, že Boh tu pre mňa nie je. Jedného večera mi kamarátka napísala: ,Ahoj, čítala si už niekedy kapitolu Alma 36?‘“
Hovorí: „Keď som začala čítať, zaplavil ma pokoj a láska. Mala som pocit, ako keby ma niekto objímal. Keď som čítala Alma 36:12, vedela som, že ma Nebeský Otec vidí a že presne vie, ako sa cítim.“
Pokračuje: „Pred svadbou som svojmu snúbencovi úprimne povedala, že nemám veľké svedectvo o platení desiatku. Prečo Boh potrebuje, aby sme dávali peniaze, keď iní majú toľko peňazí na rozdávanie? Môj snúbenec mi pomohol tak, že mi vysvetlil, že nejde o peniaze, ale o nasledovanie prikázania, ktoré sa od nás žiada. Vyzval ma, aby som začala platiť desiatok.
Skutočne som uvidela, ako moje svedectvo porástlo,“ povedala. „Niekedy je peňazí málo, ale videli sme toľko požehnaní a výplaty nám akosi postačili.“
Tiež hovorí: „V mojej triede na zdravotníckej škole som bola jediná členka Cirkvi a ako jediná z nich som bola vydatá. Mnohokrát som odchádzala z hodiny frustrovaná alebo s plačom, lebo som mala pocit, že ma spolužiaci vyčleňujú a negatívne komentujú moje presvedčenie, nosenie garmentu alebo to, že som sa vydala taká mladá.“
Ďalej pokračuje: „V uplynulom semestri som sa naučila lepšie vyjadrovať svoje presvedčenie a byť dobrým príkladom evanjelia. Moje vedomosti a svedectvo sa prehĺbili, pretože som bola skúšaná v mojej schopnosti stáť sama a byť pevná v tom, čomu verím.“
Mladý manžel dodáva: „Pred misiou som mal ponuky hrať baseball na vysokej škole. Urobil som ťažké rozhodnutie, odložil som tieto ponuky a išiel som slúžiť Pánovi. Tie dva roky by som nevymenil za nič na svete.“
On hovorí: „Po návrate domov som očakával, že sa mi do toho bude ťažko dostávať, ale zistil som, že som silnejší, rýchlejší a zdravší. Hádzal som silnejšie, ako keď som odchádzal. Mal som viac ponúk na hranie, ako keď som odchádzal, vrátane mojej vysnívanej školy. A čo je najdôležitejšie,“ hovorí, „spolieham sa na Pána viac ako kedykoľvek predtým.“
Na záver dodáva: „Ako misionár som vyučoval, že Nebeský Otec nám sľubuje moc v našich modlitbách, ale niekedy na to sám zabúdam.“
Naša pokladnica požehnaní, ktoré ako misionári dostávame od Pána za svätosť, je bohatá a plná. Financie, načasovanie a iné okolnosti často nie sú ľahké. Ale keď misionári každého veku a okolností venujú Pánovi svätosť, všetko sa môže v Pánovom čase a Jeho spôsobom vydariť.
Teraz, s nadhľadom štyridsiatich ôsmych rokov, hovorí jeden starší misionár: „Môj otec chcel, aby som nešiel na misiu, ale aby som získal vysokoškolské vzdelanie. Čoskoro nato mal infarkt a zomrel vo veku štyridsaťsedem rokov. Cítil som sa previnilo. Ako by som mohol dať veci s mojím otcom do poriadku?“
Ďalej pokračuje: „Neskôr, keď som sa rozhodol slúžiť na misii, videl som vo sne svojho otca. Bol pokojný a spokojný a bol šťastný, že idem slúžiť.“
Tento misionár pokračuje: „Ako učí Náuka a zmluvy, oddiel 138, ja verím, že môj otec mohol slúžiť ako misionár v duchovnom svete. Predstavujem si, ako môj otec pomáha nášmu prastarému otcovi, ktorý opustil Nemecko vo veku 17 rokov a s ktorým rodina stratila kontakt, aby sa tento kontakt znovu obnovil.
Jeho manželka dodáva: „Medzi piatimi bratmi v rodine môjho manžela majú tí štyria, ktorí slúžili na misii, vysokoškolské vzdelanie.“
Svätosť Pánovi v každodennom živote vyzerá ako mladý misionár, ktorý sa vracia domov, a ktorý sa naučil ako nechať Boha, aby zvíťazil v jeho živote. Predtým, keď tohto misionára požiadali, aby dal požehnanie niekomu, kto bol veľmi chorý, povedal: „Mám vieru; požehnám ho, aby sa zotavil.“ Navrátený misionár hovorí: „Avšak v tej chvíli som sa naučil ako sa nemodliť za to, čo chcem, ale ako sa modliť za to, o čom Pán vie, že ten človek potrebuje. Toho brata som požehnal pokojom a útechou. Neskôr pokojne zomrel.“
Svätosť Pánovi v každodennom živote pociťujeme ako iskru, ktorá žiari cez závoj, aby spájala, utešovala a posilňovala. Správca na veľkej univerzite hovorí, že cíti, že sa za neho modlia jednotlivci, ktorých pozná len z počutia. Títo jednotlivci zasvätili univerzite svoj život a naďalej sa starajú o jej poslanie a študentov.
Jedna sestra sa každý deň snaží robiť všetko, čo je v jej silách, potom ako bol k nej a jej deťom jej manžel neverný. Hlboko ju a jej podobných ľudí obdivujem. Jedného dňa si pri skladaní bielizne s rukou na hromade garmentov povzdychla sama pre seba: „Aký to má zmysel?“ Pocítila, ako ju uistil nežný hlas: „Tvoje zmluvy sú so mnou.“
Iná sestra túžila päťdesiat rokov po vzťahu so svojím otcom. „Keď som vyrastala,“ hovorí, „boli tam moji bratia a môj otec a potom som tu bola ja – jediná dcéra. Jediné, čo som kedy chcela, bolo, aby som bola pre môjho otca ,dosť dobrá‘.
Potom zomrela moja mama! Ona bola jediným spojením medzi mojím otcom a mnou.“
Táto sestra povedala: „Jedného dňa som počula hlas, ktorý povedal: ‚Pozvi svojho otca do chrámu a vezmi ho so sebou.‘ Vtedy sme s ocinom začali chodiť dvakrát do mesiaca do domu Pána. Otcovi som povedala, že ho mám rada. On mi povedal, že ma má tiež rád.
Čas strávený v dome Pána nás uzdravil. Moja mama nám na zemi nemohla pomôcť. Bolo potrebné, aby bola na druhej strane závoja a pomohla nám napraviť to, čo bolo zlomené. Chrám zavŕšil našu cestu k celistvosti v rámci večnej rodiny.“
Otec hovorí: „Zasvätenie chrámu bolo pre mňa a moju jedinú dcéru veľkým duchovným zážitkom. Teraz ho navštevujeme spoločne a cítime, ako sa naša láska posilňuje.“
K svätosti Pánovi v každodennom živote patria aj dojemné chvíle, keď odchádzajú naši milovaní ľudia. Začiatkom tohto roka skĺzla moja drahá matka Jean Gongová do ďalšieho života niekoľko dní pred svojimi 98. narodeninami.
Ak ste sa mojej matky spýtali: „Dáš si nutelovú, čokoládovú alebo jahodovú zmrzlinu?“ Odpovedala by: „Áno, môžem ochutnať z každej?“ Kto by svojej mame povedal nie, hlavne ak má rada všetky príchute života?
Raz som sa mamy spýtal, ktoré rozhodnutia najviac ovplyvnili jej život.
Povedala: „To, že som sa dala pokrstiť za členku Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní a že som sa presťahovala z Havaja na hlavný kontinent, kde som stretla tvojho otca.“
Moja mama, pokrstená ako 15-ročná, jediná z veľkej rodiny, ktorá vstúpila do našej Cirkvi, mala vieru a dôveru v Pána prameniacu zo zmlúv, čo požehnalo jej život a všetky generácie našej rodiny. Moja mama mi chýba, tak ako aj vám chýbajú členovia vašej rodiny. Viem však, že moja mama nezmizla. Len tu teraz nie je. Ctím si ju a všetkých, ktorí odchádzajú ako statočné príklady každodennej svätosti Pánovi.
Samozrejme, že svätosť Pánovi v každodennom živote zahŕňa to, že budeme ešte častejšie chodiť k Pánovi do Jeho svätého domu. Toto je pravdou bez ohľadu na to, či sme členmi alebo priateľmi Cirkvi.
Traja priatelia išli na deň otvorených dverí thajského chrámu v Bangkoku.
„Toto je miesto nesmierneho uzdravenia,“ povedal jeden.
V krstiteľnici povedal ďalší: „Keď som tu, chcem byť umytý a nikdy nekonať hriech.“
Tretí povedal: „Cítite tú duchovnú moc?“
Naše chrámy pozývajú a prehlasujú štyrmi posvätnými slovami:
„Svätosť Pánovi.
Svätosť Pánovi robí každodenný život posvätným. Približuje nás k Pánovi a k sebe navzájom a robí nás šťastnejšími a pripravuje nás na život s Bohom, naším Otcom, Ježišom Kristom a s našimi najbližšími.
Podobne ako moja známa, aj vy možno premýšľate, či vás váš Nebeský Otec miluje. Odpoveď je jednoznačná: stopercentne áno! Jeho lásku môžeme pocítiť, keď sa svätosť Pánovi stane súčasťou každého dňa a to v šťastí a navždy. Modlím sa, aby sme to takto robili, v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.