V období nemnohých rokov
Ak nebudeme verní a poslušní, môžeme premeniť Bohom dané požehnanie blahobytu na pýchou naplnené prekliatie, ktoré nás bude odkláňať a odvádzať našu pozornosť.
Moji milovaní bratia a sestry, sediac dnes na pódiu som pozoroval, ako sa toto Konferenčné centrum naplnilo trikrát, po prvýkrát od pandémie COVID. Ste oddanými učeníkmi Ježiša Krista a veľmi sa chcete učiť. Chválim vás za vašu vernosť. A mám vás rád.
Ezra Taft Benson slúžil ako prezident Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní od novembra 1985 do mája 1994. Mal som 33 rokov, keď sa prezident Benson stal prezidentom Cirkvi, a 42 rokov, keď zomrel. A jeho učenia a svedectvo ma ovplyvnili hlbokými a mocnými spôsobmi.
Jedným z typických znakov služby prezidenta Bensona bolo jeho zameranie na účel a dôležitosť Knihy Mormonovej. Opakovane zdôrazňoval, že „Kniha Mormonova je záverným kameňom nášho náboženstva – záverným kameňom nášho svedectva, záverným kameňom našej náuky a záverným kameňom svedectva o našom Pánovi a Spasiteľovi“. Často zdôrazňoval aj učenia a varovania pred hriechom pýchy, ktorý sa nachádza v tomto svedectve neskorších dní o Ježišovi Kristovi.
Jedno konkrétne učenie prezidenta Bensona ma veľmi ovplyvnilo a aj naďalej ovplyvňuje moje štúdium Knihy Mormonovej. Povedal:
„Kniha Mormonova … bola napísaná pre našu dobu. Nefiti túto knihu nikdy nemali; ani Lámániti z dávnych dôb. Bola zamýšľaná pre nás. Mormon ju písal v období takmer na konci nefitskej civilizácie. Podľa inšpirácie od Boha, ktorý vidí všetky veci od počiatku, [Mormon] skrátil stáročia záznamov, pričom vybral príbehy, príhovory a udalosti, ktoré pomôžu najviac nám.“
Prezident Benson pokračoval: Každý z hlavných pisateľov Knihy Mormonovej svedčil, že píše pre budúce generácie. … Ak videli našu dobu a vybrali tieto veci, ktoré majú byť pre nás najcennejšie, nie je to spôsob, akým by sme mali študovať Knihu Mormonovu? Neustále by sme sa mali samých seba pýtať: ‚Prečo Pán inšpiroval Mormona, … aby zahrnul [tento príbeh] do svojho záznamu? Aké ponaučenie môžem získať z [tohto napomenutia], aby mi pomohlo žiť v tejto dobe a veku?‘“
Výroky prezidenta Bensona nám pomáhajú pochopiť, že Kniha Mormonova nie je primárne historickým záznamom, ktorý sa zaoberá minulosťou. Namiesto toho sa tento zväzok písiem zaoberá budúcnosťou a obsahuje dôležité zásady, varovania a ponaučenia určené pre okolnosti a výzvy našej doby. Preto je Kniha Mormonova knihou o našej budúcnosti a období, v ktorom teraz žijeme a ešte len budeme žiť.
Modlím sa o pomoc Ducha Svätého, keď budeme dnes zvažovať pre nás dôležité lekcie z knihy Helamanovej v Knihe Mormonovej.
Nefiti a Lámániti
Záznam Helamana a jeho synov opisuje ľudí, ktorí očakávali narodenie Ježiša Krista. Polstoročie opísané v tomto duchovnom zázname vyzdvihuje obrátenie a spravodlivosť Lámánitov, a zlovoľnosť, odpadlíctvo a ohavnosti Nefitov.
Sled prirovnaní a odlišností medzi Nefitmi a Lámánitmi z tohto starodávneho záznamu je pre nás v dnešnej dobe veľmi poučný.
„Lámániti sa stali, z väčšej časti, spravodlivým ľudom, natoľko, že ich spravodlivosť prevyšovala, pre ich pevnosť a stálosť vo viere, spravodlivosť Nefitov.
[A] bolo mnoho Nefitov, ktorí sa stali zatvrdnutými a zanovitými, a značne zlovoľnými, natoľko, že odmietali slovo Božie a akékoľvek kázanie a prorokovanie, ktoré medzi nich prišlo.“
„A tak vidíme, že Nefiti začali upadať do neviery a rásť v zlovoľnosti a v ohavnostiach, zatiaľ čo Lámániti začali nesmierne rásť v poznaní Boha svojho; áno, začali zachovávať ustanovenia a prikázania jeho a kráčať pred ním v pravde a v bezúhonnosti.
A tak vidíme, že Duch Pána sa začal od Nefitov vzďaľovať pre ich zlovoľnosť a tvrdosť ich sŕdc.
A tak vidíme, že Pán začal vylievať Ducha svojho na Lámánitov, pre ich poddajnosť a ochotu veriť v slová jeho.“
Asi tým najzarážajúcejším a najodstrašujúcejším aspektom tohto úpadku Nefitov do odpadlíctva je skutočnosť, že „všetky tieto neprávosti k nim prišli v období nemnohých rokov“.
Nefiti sa odvrátili od Boha
Ako sa mohol kedysi spravodlivý ľud stať zatvrdnutým a zlovoľným v takej krátkej dobe? Ako mohli ľudia tak rýchlo zabudnúť na Boha, ktorý ich tak hojne žehnal?
Mocným a hlbokým spôsobom je negatívny príklad Nefitov dnes pre nás poučný.
„[Pýcha] … začala vstupovať … do sŕdc ľudí, ktorí vyhlasovali, že patria do cirkvi Božej … pre ich nesmierne veľké bohatstvo a ich rozkvet v krajine.“
„Ľpeli … srdcom svojím na bohatstve a na márnych veciach sveta tohto“ „pre onú pýchu, ktorú … strpeli, aby vstúpila do [ich] sŕdc … a ktorá [ich] povýšila nad to, čo je dobré, pre [ich] nesmierne veľké bohatstvo!“
Starodávne hlasy z prachu nás dnes úpenlivo prosia, aby sme sa naučili túto večnú lekciu: blahobyt, majetok a pohodlie tvoria účinnú zmes, ktorá môže priviesť aj tých spravodlivých k tomu, aby požívali z duchovného jedu pýchy.
Keď dovolíme, aby pýcha vstúpila do nášho srdca, môžeme tým spôsobiť, že sa budeme vysmievať tomu, čo je posvätné, prestaneme veriť v ducha proroctva a zjavenia, budeme šliapať nohami Božie prikázania, popierať Božie slovo, vyvrhovať prorokov, vysmievať sa im a hanobiť ich, zabudneme na Pána, svojho Boha a „[nebudeme si priať], aby nad [nami] Pán, [náš] Boh, ktorý [nás] stvoril, panoval a vládol“.
Ak teda nebudeme verní a poslušní, môžeme premeniť Bohom dané požehnanie blahobytu na pýchou naplnené prekliatie, ktoré nás bude odkláňať od večných právd a podstatných duchovných priorít a odvádzať od nich našu pozornosť. Vždy musíme byť v strehu pred pýchou spôsobeným a prehnaným pocitom namyslenosti, chybným hodnotením svojej vlastnej sebestačnosti a myslením na seba namiesto slúženia druhým.
Keď sa s pýchou zameriame na seba, sme tiež postihnutí duchovnou slepotou a veľa nám toho ujde, najviac z toho, alebo možno všetko to, čo sa deje v nás a okolo nás. Nemôžeme vzhliadať k Ježišovi Kristovi a zameriavať sa na Neho ako na „cieľ“, ak vidíme iba samých seba.
Takáto duchovná slepota môže spôsobiť aj to, že sa odvrátime od spôsobu spravodlivosti, odpadneme na zakázané cesty a stratíme sa. Keď sa slepo „[obraciame] … k vlastným cestám svojim“ a vydávame sa deštruktívnymi odbočkami, máme sklon spoliehať sa na svoju rozumnosť, vychvaľovať sa svojou vlastnou silou a spoliehať sa na svoju vlastnú múdrosť.
Samuel Lámánita výstižne zhrnul to, ako sa Nefiti odvrátili od Boha: „Lebo ste po všetky dni života svojho usilovali o to, čo ste nemohli získať; a usilovali ste o šťastie v konaní neprávosti, čo sa protiví povahe onej spravodlivosti, ktorá je vo veľkom a Večnom vládcovi našom.“
Prorok Mormon poznamenal: „Väčšia časť ľudu zotrvávala v pýche svojej a zlovoľnosti a menšia časť ich kráčala pred Bohom s väčšou obozretnosťou.“
Lámániti sa obrátili k Bohu
Narastajúca spravodlivosť Lámánitov poskytuje v knihe Helamanovej ostrý kontrast s rýchlym duchovným úpadkom Nefitov.
Lámániti sa obrátili k Bohu a boli privedení k poznaniu pravdy tým, že uverili učeniam v svätých písmach a učeniam prorokov, uplatňovali vieru v Pána Ježiša Krista, činili pokánie zo svojich hriechov a zažili mocnú zmenu srdca.
„Takže, všetci, ktorí k tomuto prišli, vy sami to viete, sú pevní a stáli vo viere a v tých veciach, ktorými boli oslobodení.“
„Chcel by som, aby ste videli, že väčšia časť z [Lámánitov] je na ceste povinnosti svojej a kráčajú pred Bohom v obozretnosti, a snažia sa zachovávať prikázania jeho a ustanovenia jeho, a súdy jeho. …
S neúnavnou usilovnosťou sa usilujú o to, aby mohli priviesť zvyšok bratov svojich k poznaniu pravdy.“
Výsledkom bolo, že „spravodlivosť [Lámánitov] prevyšovala, pre ich pevnosť a stálosť vo viere, spravodlivosť Nefitov“.
Varovanie a sľub
Moroni vyhlásil: „Hľa, Pán mi ukázal veľké a podivuhodné veci o tom, čo musí čoskoro prísť oného dňa, kedy veci tieto prídu medzi vás.
Hľa, hovorím k vám, ako keby ste boli prítomní, a predsa nie ste. Ale hľa, Ježiš Kristus mi vás ukázal, a ja poznám konanie vaše.“
Prosím, pamätajte si, že Kniha Mormonova sa zaoberá budúcnosťou a obsahuje dôležité zásady, varovania a ponaučenia určené pre mňa aj pre vás, pre okolnosti a výzvy súčasnej doby.
Odpadlíctvo sa môže vyskytnúť na dvoch základných úrovniach – inštitucionálnej a individuálnej. Čo sa týka inštitucionálnej úrovne, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní nebude stratená kvôli odpadlíctvu ani vzatá zo zeme.
Prorok Joseph Smith vyhlásil: „Zástava pravdy bola vztýčená; žiadna nesvätá ruka nemôže zastaviť toto dielo v postupe … ; pravda Božia pôjde vpred odvážne, ušľachtilo a nezávisle, dokiaľ neprenikne na každý kontinent, nezasiahne každé podnebie, nezachváti každú krajinu a nezaznie v každom uchu, dokiaľ sa nenaplnia Božie úmysly a Veľký Jehova nepovie, že dielo je dokončené.“
Na individuálnej úrovni sa musí každý z nás „[varovať] … pýchy, aby [sme] sa nestali ako Nefiti za stara“.
Rád by povedal, že ak ja alebo vy veríme, že sme dostatočne silní a verní, aby sme sa vyhli arogancii pýchy, potom už možno touto smrteľnou duchovnou chorobou trpíme. Jednoducho povedané, ak vy alebo ja neveríme, že by sme mohli byť sužovaní pýchou, potom sme zraniteľní a sme v duchovnom nebezpečenstve. V období nemnohých dní, týždňov, mesiacov alebo rokov môžeme prísť o právo prvorodeného kvôli niečomu oveľa menšiemu, ako je misa šošovice.
Ak však ja alebo vy veríme, že by sme mohli byť sužovaní pýchou, potom budeme neustále robiť malé a jednoduché veci, ktoré nás budú ochraňovať a pomôžu nám stať sa „ako dieťa, poddajným, miernym, pokorným, trpezlivým, plným lásky, ochotným podrobiť sa všetkým veciam, ktoré Pán považuje za vhodné na [nás] vložiť“. „Požehnaní sú tí, ktorí sa pokoria bez toho, aby boli donútení byť pokornými.“
Keď budeme nasledovať radu prezidenta Bensona a budeme si klásť otázku, prečo Pán inšpiroval Mormona, aby zahrnul do svojho skrátenia knihy Helamanovej príbehy, napomenutia a varovania, ktoré tam zahrnul, sľubujem, že rozpoznáme, ako sa dajú tieto učenia použiť v konkrétnych podmienkach našich individuálnych životov a rodín v tejto dobe. Keď budeme študovať tento inšpirovaný záznam a premýšľať nad ním, budeme požehnaní očami, ktoré vidia, ušami, ktoré počujú, mysľou, ktorá chápe a srdcom, ktoré rozumie lekciám, ktoré sa máme naučiť, aby sme sa „[varovali] … pýchy, aby [sme neprišli] do pokušenia“.
Radostne svedčím, že Boh, Večný Otec, je naším Otcom. Ježiš Kristus je Jeho Jednorodeným a milovaným Synom. On je naším Spasiteľom. A svedčím, že keď budeme kráčať v miernosti Pánovho Ducha, vyhneme sa pýche, prekonáme ju a budeme mať pokoj v Pánovi. O tom svedčím v posvätnom mene Pána Ježiša Krista, amen.