Vyvolení, aby vydávali svedectvo o mene Mojom
Starší David A. Bednar
Kvórum dvanástich apoštolov
Je úžasné, keď starší muži, ktorí sú duchovne zrelí a majú dobrý úsudok, slúžia na najvyšších vedúcich pozíciách znovuzriadenej Cirkvi Ježiša Krista.
V roku 1996 sa prezident Gordon B. Hinckley objavil v celoštátnom televíznom programe 60 Minutes. Mike Wallace, skúsený a neústupný žurnalista, hovoril s prezidentom Hinckleym o mnohých dôležitých témach.
Ku koncu rozhovoru pán Wallace poznamenal: „Niektorí hovoria: ‚Toto je gerontokracia. Toto je cirkev vedená starými mužmi.‘“
Prezident Hinckley nadšene a bez váhania odpovedal: „Nie je to úžasné mať na čele zrelého muža, muža, ktorý má úsudok a ktorým nezmieta každý vietor náuky?“ (Vysielané 7. apríla 1996.)
Mojím zámerom je vysvetliť, prečo je úžasné, keď starší muži, ktorí sú duchovne zrelí a majú dobrý úsudok, slúžia na najvyšších vedúcich pozíciách znovuzriadenej Cirkvi Ježiša Krista – a prečo máme počuť a počúvať (pozri Mosiáš 2:9) učenie týchto mužov, ktorých Pán vyvolil, aby vydávali svedectvo o Jeho mene medzi všetkými národmi, pokoleniami, jazykmi a ľuďmi (pozri NaZ 112:1).
Modlím sa o to, aby nás všetkých učil Duch Svätý, zatiaľ čo sa budeme spoločne zamýšľať nad touto dôležitou témou.
Celoživotná lekcia
Hovorím o tejto téme z úplne jedinečnej perspektívy. Posledných 11 rokov som bol najmladším členom Dvanástich, čo sa týka veku. Počas rokov mojej služby bol priemerný vek mužov slúžiacich v Prvom predsedníctve a Kvóre dvanástich apoštolov 77 rokov – čo je v tejto dispenzácii najvyšší priemerný vek apoštolov za jedenásťročné obdobie.
Som požehnaný spoločnými apoštolskými, osobnými a profesijnými zážitkami a postrehmi členov kvóra, s ktorými slúžim. Jeden príklad týkajúci sa mojej spolupráce so Starším Robertom D. Halesom charakterizuje úžasné príležitosti, ktoré mám, aby som sa od týchto vedúcich učil a slúžil s nimi.
Pred niekoľkými rokmi som strávil nedeľné popoludnie v dome Staršieho Halesa, ktorý sa zotavoval z vážneho ochorenia. Hovorili sme o svojich rodinách, o zodpovednostiach týkajúcich sa nášho kvóra a o dôležitých skúsenostiach.
V jednej chvíli som sa Staršieho Halesa opýtal: „Ste úspešný manžel, otec, športovec, pilot, vysoko postavený v biznise a cirkevný vedúci. Aké ponaučenie ste získali, keď ste zostarli a obmedzujú vás ubúdajúce fyzické schopnosti?“
Starší Hales sa na okamih odmlčal a povedal: „Keď nevládzeš robiť to, čo si robil vždy, tak rob len to, na čom záleží najviac.“
Prekvapila ma jednoduchosť a obsiahlosť jeho odpovede. Môj drahý apoštolský spoločník sa so mnou podelil o celoživotné ponaučenie – ponaučenie, ktoré získal vďaka zaťažkávacej skúške fyzického utrpenia a duchovného bádania.
Ľudské obmedzenia a slabosti
Obmedzenia, ktoré sú prirodzeným dôsledkom pokročilého veku, sa môžu v skutočnosti stať pozoruhodným zdrojom duchovného poznania a pochopenia. Tie isté faktory, ktoré podľa názoru mnohých efektívnosť týchto služobníkov obmedzujú, sa môžu stať ich silnými stránkami. Fyzické obmedzenia môžu rozšíriť víziu. Obmedzená vitalita môže spresniť priority. Nemožnosť zvládnuť toho veľa môže zamerať pozornosť na to, čo je najdôležitejšie.
Niektorí tvrdia, že v Cirkvi sú potrební mladší a energickejší vedúci, aby dokázali efektívne riešiť závažné výzvy našej modernej doby. Ale Pán na dosiahnutie svojich cieľov nepoužíva novodobé metódy a praktiky vedenia (pozri Izaiáš 55:8 – 9). Môžeme očakávať, že prezident a ďalší služobne starší vedúci Cirkvi budú vždy starší a duchovne skúsení muži.
Pánov zjavený vzor vedenia v Jeho Cirkvi skrze rady pamätá na vplyv ľudských slabostí a zmierňuje ho. Zaujímavé je, že smrteľné obmedzenia týchto mužov sú v skutočnosti potvrdením božského zdroja zjavení, ktoré k nim a skrze ne prichádzajú. Títo muži sú skutočne povolaní Bohom skrze proroctvo (pozri Články viery 1:5).
Vzor prípravy
U svojich Bratov som vysledoval prinajmenšom časť Pánovho zámeru, aby v najvyšších vedúcich pozíciách v Cirkvi slúžili starší muži, ktorí sú zrelí a majú dobrý úsudok. Títo muži prešli dlhoročným školením od Pána, ktorého zastupujú, ktorému slúžia a ktorého milujú. Naučili sa rozumieť božskej reči Ducha Svätého a Pánovým vzorom pre prijímanie zjavení. Títo obyčajní muži prešli tým najneobyčajnejším rozvojom, ktorý im zbystril víziu, sformoval postreh, vštepil im lásku k ľuďom zo všetkých národov a životných pomerov a potvrdil im, že znovuzriadenie je skutočné.
Opakovane bývam svedkom toho, ako sa moji Bratia usilovne snažia plniť a zvelebovať svoje zodpovednosti, zatiaľ čo zápasia s vážnymi fyzickými problémami. Títo muži nie sú ušetrení od žiadnych strastí. Skôr sú požehnaní a posilňovaní, aby sa odvážne tlačili dopredu, zatiaľ čo svoje strasti znášajú.
Vďaka tomu, že slúžim s týmito Pánovými zástupcami som poznal, že ich veľkou túžbou je rozpoznať a konať vôľu Nebeského Otca a Jeho Milovaného Syna. Keď sa spoločne radíme, prichádza inšpirácia a činia sa rozhodnutia, ktoré odrážajú určitú mieru svetla a pravdy, ktorá je ďaleko za hranicami ľudskej inteligencie, rozumu a skúsenosti. Keď spolu v jednote pracujeme na zložitých problémoch, naše kolektívne porozumenie danej záležitosti sa skrze moc Ducha Svätého zázračne prehlbuje.
Mám to požehnanie sledovať každý deň individuálne rysy, schopnosti a vznešený charakter týchto vedúcich. Pre niektorých ľudí sú ľudské nedostatky Bratov znepokojujúce a oslabujú ich vieru. Pre mňa sú tieto nedokonalosti povzbudzujúce a vieru podporujúce.
Dodatočné ponaučenie
Do tejto doby som bol svedkom toho, ako bolo šesť mojich Bratov skrze fyzickú smrť premiestnených do nových zodpovedností v duchovnom svete: prezident James E. Faust, prezident Gordon B. Hinckley, Starší Joseph B. Wirthlin, Starší L. Tom Perry, prezident Boyd K. Packer a Starší Richard G. Scott.
Títo ušľachtilí Bratia zasvätili „celú dušu svoju“ (Omni 1:26) vydávaniu svedectva o mene Ježiša Krista po celom svete. Súhrn ich učení je neoceniteľný.
Títo služobníci sa s nami v záverečných rokoch svoje služby v smrteľnosti podelili o silný súhrn duchovných ponaučení, ktoré získali v priebehu desaťročí svojej oddanej služby. Títo vedúci nám odovzdali pravdy nesmiernej hodnoty v dobe, kedy si možno niektorí mysleli, že toho už majú veľmi málo, čo môžu odovzdať.
Zamyslite sa nad poslednými slovami veľkých prorokov v písmach. Napríklad Nefi zakončil svoj záznam týmito slovami: „Lebo tak mi Pán prikázal a ja musím poslúchnuť“ (2. Nefi 33:15).
Jákob nás na konci svojho života nabádal:
„Čiňte pokánie a vstupujte tesnou bránou, a pokračujte po ceste, ktorá je úzka, pokiaľ nezískate život večný.
Ó, buďte múdri; čo môžem povedať viac?“ (Jákob 6:11 – 12.)
Moroni zakončil svoju prácu na príprave dosiek týmto nádejným očakávaním vzkriesenia: „Čoskoro pôjdem, aby som si odpočinul v raji Božom, pokiaľ nebude duch môj a telo moje znova spojené a pokiaľ nebudem víťazoslávne privedený vzduchom, aby som sa stretol s vami pred príjemnou stolicou veľkého Jehovu, Večného Sudcu ako živých, tak aj mŕtvych“ (Moroni 10:34).
Vy aj ja máme to požehnanie učiť sa z posledných slov a svedectiev prorokov a apoštolov neskorších dní. Ich mená v dnešnej dobe nie sú Nefi, Jákob či Moroni – ale prezident Faust, prezident Hinckley, Starší Wirthlin, Starší Perry, prezident Packer a Starší Scott.
Nehovorím, že posledné posolstvá týchto milovaných mužov boli nutne tie najpamätihodnejšie či najdôležitejšie z celej ich služby. Avšak vďaka súhrnu svojho duchovného poznania a životných skúseností títo vedúci mohli klásť dôraz na určité večné pravdy s absolútnou hodnovernosťou a veľkou, prenikavou mocou.
Prezident Faust na svojej poslednej generálnej konferencii v apríli 2007 prehlásil:
„Spasiteľ nám všetkým prostredníctvom Svojho uzmierenia dal drahocenný pokoj, ale ten môže prísť iba vtedy, keď sme ochotní zanechať pocity hnevu, zloby alebo pomsty. …
Pamätajme si, že musíme odpustiť, aby nám bolo odpustené. … Celým svojím srdcom a dušou verím v uzdravujúcu silu, ktorá k nám prichádza, ak nasledujeme Spasiteľovu radu, odpustiť všetkým ľuďom‘ [pozri NaZ 64:10 ]” („Uzdravujúca moc odpustenia“, Generálna konferenciamáj 2007, 69).
Posolstvo prezidenta Fausta je mocným celoživotným ponaučením od muža, ktorého mám rád, a od jedného z najviac odpúšťajúcich ľudí, ktorých som kedy poznal.
Prezident Hinckley svedčil na svojej poslednej konferencii v októbri 2007: „Potvrdzujem svoje svedectvo o povolaní proroka Josepha, o jeho diele, o tom, že spečatil svoje svedectvo svojou krvou ako mučeník večnej pravdy. … Vy a aj ja čelíme naliehavej otázke týkajúcej sa toho, či prijmeme Prvé videnie a to čo po ňom nasledovalo ako pravdu. Na tejto otázke o jeho skutočnosti spočíva sama platnosť tejto Cirkvi. Pokiaľ je to pravda, a ja svedčím, že je, potom dielo, do ktorého sme zapojení, je najdôležitejším dielom na zemi“ („Kameň odlomený z vrchu“, Generálna konferenciaoktóber 2007, 102).
Svedectvo prezidenta Hinckleyho potvrdzuje mocné celoživotné ponaučenie od muža, ktorého mám rád a o ktorom viem, že bol prorokom Božím.
Starší Wirthlin predniesovl svoje posledné posolstvo na generálnej konferencii v októbri 2008.
„Stále si pamätám na [maminu] radu, ktorú mi dala v ten dávny deň, keď moje družstvo prehralo futbalový zápas., Nech sa stane čokoľvek, nauč sa to milovať.‘
… Protivenstvo, ak s ním správne zaobchádzame, môže byť v našich životoch požehnaním. …
Keď hľadáme humor, keď hľadáme večnú perspektívu, chápeme zásadu odškodnenia a približujeme sa k nášmu Nebeskému Otcovi, môžeme vydržať ťažkosti a skúšky. Môžeme povedať to, čo povedala moja mama: ‚Nech sa stane čokoľvek, nauč sa to milovať‘“ („Nech príde čokoľvek, naučte sa to milovať“, Generálna konferenciaoktóber 2008, 28).
Posolstvo Staršieho Wirthlina je mocným celoživotným ponaučením od muža, ktorého mám rád a ktorý bol živým kázaním toho, ako prekonávať problémy s vierou.
Starší Perry stál pri tomto rečníckom pulte iba pred šiestimi mesiacmi. V tom čase sme nemohli tušiť, že to bude jeho posledné svedectvo na generálnej konferencii.
„Na záver by som chcel vydať svedectvo o tom (a mojich deväť desaťročí na tejto zemi, ma naplno oprávňuje k tomu, aby som povedal), že čím som starší, tým viac si uvedomujem, že rodina je stredobodom života a kľúčom k večnému šťastiu.
Vzdávam vďaky za svoju manželku, svoje deti, vnúčatá a pravnúčatá … a za širšiu rodinu, ktorá toľko obohacuje môj život, a áno, dokonca na večnosť. O tejto večnej pravde vydávam najsilnejšie a najposvätnejšie svedectvo“ („Prečo na manželstve a na rodine záleží – všade na svete“, Generálna konferencia,apríl 2015, 42).
Posolstvo Staršieho Perryho je mocným celoživotným ponaučením od muža, ktorého mám rád a ktorý vďaka nesmiernym skúsenosťami rozumel tomu, aký zásadný je vzťah medzi rodinou a večným šťastím.
Prezident Packer na generálnej konferencii pred šiestimi mesiacmi kládol dôraz na Otcov plán šťastia, Spasiteľovo uzmierenie a večné rodiny:
„Vydávam svedectvo o tom, že Ježiš je Kristus a Syn živého Boha. To On stojí na čele tejto Cirkvi. Vďaka Jeho uzmiereniu a moci kňazstva môžu rodiny, ktoré vzniknú v smrteľnosti, byť spolu na celú večnosť. …
Som vďačný za … uzmierenie, ktoré môže zmyť celé poškvrnenie bez ohľadu na to, aké závažné sú, ako dlho už trvajú alebo ako často sme ich opakovali. Uzmierenie vás môže znova oslobodiť, aby ste mohli ísť dopredu, čistí a spôsobilí“ („Plán šťastia“apríl 2015, 12).
Posledné posolstvo prezidenta Packera je celoživotným ponaučením od muža, ktorého mám rád a ktorý dôrazne a opakovane prehlasoval, že cieľom „všetkých aktivít v Cirkvi má byť to, aby boli muž a žena so svojimi deťmi v domove šťastní a spečatení spolu na čas a na celú večnosť“ (Generálna konferencia,apríl 2015, 12).
Starší Scott vo svojom poslednom príhovore na generálnej konferencii v októbri 2014 prehlásil: „Do smrteľného života sme prišli práve preto, aby sme rástli na základe skúšok a preverovania. Ťažkosti nám pomáhajú stať sa takými, ako je náš Otec v Nebi, a uzmierenie Ježiša Krista nám umožňuje tieto ťažkosti prekonávať. Svedčím o tom, že keď k Nemu budeme aktívne prichádzať, budeme môcť prekonať každé pokušenie, každý zármutok a každú skúšku, ktorej budeme čeliť“ („Nech je používanie viery vašou hlavnou prioritou“, Generálna konferencia,október 2014, 120.
Posolstvo Staršieho Scotta je celoživotným ponaučením od muža, ktorého mám rád a ktorý je milovaným zvláštnym svedkom mena Kristovho na celom svete (pozri NaZ 107:23).
Prísľub a svedectvo
Spasiteľ prehlásil: Či už vlastným hlasom mojím alebo hlasom služobníkov mojich, to je to isté (pozri NaZ 1:38). Kiež počujeme večné pravdy, ktoré nás učia Pánovi oprávnení zástupcovia a dbáme na ne. Ak to budeme činiť, sľubujem vám, že naša viera v Nebeského Otca a v Ježiša Krista sa posilní a my obdržíme duchovné vedenie a ochranu pre svoju konkrétnu situáciu a potreby.
So všetkou silou svoje duše svedčím o tom, že vzkriesený a žijúci Kristus riadi záležitosti Svojej znovuzriadenej a žijúcej Cirkvi skrze Svojich služobníkov, ktorí boli vyvolení, aby vydávali svedectvo o Jeho mene. O tom svedčím v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.