„Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie“
Carole M. Stephensová
Prvá radkyňa v generálnom predsedníctve Združenia pomoci
Božie prikázania sú prejavom Jeho lásky k nám a poslušnosť Jeho prikázaniam je prejavom našej lásky k Nemu.
Keď si naša najstaršia dcéra Jen priviezla z pôrodnice svoju tretiu dcéru, išla som jej domov pomôcť. Keď sme najstaršiu dcérku vypravili do školy, rozhodli sme sa, že Jen teraz najviac potrebuje oddych. Najväčšou pomocou bolo to, že som jej dcéru Chloe zobrala k nám domov, aby jej mama a nová sestrička mali chvíľu pokoj.
Pripútala som Chloe do sedačky, zapla som si bezpečnostný pás a vyšla som od ich domu. Chloe si ale pás odopla, postavila sa, dívala sa mi cez rameno a rozprávala sa so mnou! Pristavila som auto ku kraju cesty, vystúpila som a znova som ju pripútala do sedačky.
Znova sme vyšli na cestu, ale prešli sme len kúsok a ona sa znova dostala zo sedačky. Všetky kroky som zopakovala, Chloe ale tentoraz stála, ešte než som stačila nastúpiť a zapnúť si pás!
Sedela som teda v aute zaparkovanom pri kraji cesty a viedla som vojnu s vôľou trojročného dieťaťa. A ona víťazila!
Vyskúšala som všetko, aby som ju presvedčila, že je správne zostať pripútaná v sedačke. Nepomohlo to! Rozhodla som sa teda skúsiť prístup niečo za niečo.
Povedala som: „Chloe, keď zostaneš pripútaná, tak hneď ako prídeme k starej mame sa môžeme hrať s plastelínou.“
Žiadna odpoveď.
„Chloe, keď zostaneš pripútaná, tak spolu hneď ako prídeme môžeme piecť chleba.“
Žiadna odpoveď.
Skúsila som to znova. „Chloe, keď zostaneš pripútaná, tak sa môžeme zastaviť v obchode pre niečo dobré!“
Po troch pokusoch som si uvedomila, že je to márne. Chloe bola rozhodnutá a žiadna miera niečoho za niečo ju nemohla presvedčiť, aby zostala pripútaná.
Nemohli sme celý deň stráviť sedením pri kraji cesty, ale chcela som dodržať zákon a šoférovať so stojacou Chloe bolo nebezpečné. Potichu som sa pomodlila a začula som našepkávanie Ducha: „Uč ju.“
Otočila som sa k nej čelom a odtiahla som si svoj pás od tela, aby ho videla. Povedal som: „Chloe, mám na sebe bezpečnostný pás, pretože ma ochraňuje. Ale ty na sebe pás nemáš, a preto nebudeš v bezpečí. Bola by som veľmi smutná, keby si si ublížila.“
Pozrela na mňa; skoro som videla ako sa kolieska v jej malej mysli otáčali a s obavami som čakala na jej reakciu. Nakoniec sa jej rozžiarili jej veľké modré oči a povedala: „Stará mama, chceš aby som na sebe mala pás, pretože ma máš rada!“
Vyjadrila som tomuto drahocennému dievčatku lásku a auto naplnil Duch. Nechcela som ten pocit stratiť, ale vedela som, že je to moja príležitosť, a tak som vystúpila a pripútala ju. Potom som sa opýtala: „Chloe, zostaneš prosím sedieť v sedačke?“ Zostala – až do obchodu, kde sme sa zastavili pre niečo dobré! A zostala pripútaná aj cestou z obchodu k nám domov, kde sme piekli chlieb a hrali sa s plastelínou, pretože Chloe na nič z toho nezabudla!
Keď som v ten deň znova vychádzala na cestu, vstúpil mi do mysle tento verš: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie.“1 Máme pravidlá, ktoré deti učia, vedú a chránia. Prečo? Pretože ich veľmi milujeme. Dokiaľ ale Chloe nerozumela tomu, že som si priala, aby zostala pripútaná v sedačke z lásky k nej, nebola ochotná sa poddať tomu, čo vnímala ako obmedzenie. Mala pocit, že pás obmedzuje jej slobodu.
Tak ako Chloe, môžeme aj my vnímať prikázania ako obmedzenia. Občas môžeme mať pocit, že Božie zákony obmedzujú našu osobnú slobodu, odnímajú nám slobodu jednania a bránia nášmu rastu. Keď sa však budeme snažiť o hlbšie porozumenie a umožníme Otcovi, aby nás učil, uvidíme, že Jeho zákony sú prejavom Jeho lásky k nám a poslušnosť Jeho zákonom je prejavom našej lásky k Nemu.
Ak sa ocitneme, obrazne povedané, na kraji cesty, môžem navrhnúť niekoľko zásad, ktoré vám, ak sa nimi budete riadiť, pomôžu dostať sa bezpečne na „cestu viery a poslušnosti“?2
Po prvé, dôverujte Bohu. Dôverujte Jeho večnému plánu, ktorý pre vás má. Každý z vás „je milovaným duchovným synom či duchovnou dcérou nebeských rodičov“. Ich láska k nám je zrejmá z prikázaní. Prikázania sú dôležité pokyny, ktoré nás učia, vedú a chránia pri získavaní pozemskej skúsenosti.3
V „predsmrteľnej ríši“ sme použili slobodu jednania na prijatie Božieho plánu4 a naučili sme sa, že poslušnosť večného Božieho zákona je nutná k nášmu úspechu v Jeho pláne. Písma učia: Je zákon, neodvolateľne ustanovený v nebi pred založením tohto sveta, na ktorom sú všetky požehnania založené.5 Ak poslúchame zákon, získame požehnania.
Napriek všetkým chybám, protivenstvám a učení sa, ktoré našu skúsenosť v smrteľnosti sprevádzajú, Boh nikdy nestráca zo zreteľa náš večný potenciál, aj keď my občas áno. Môžeme Mu dôverovať, „pretože Boh si praje Svoje deti späť“6.A pripravil pre nás cestu prostredníctvom uzmierenia Svojho Syna, Ježiša Krista. Uzmierenie „je stredobodom plánu spásy“7.
Po druhé, dôverujte Ježišovi. Tým najvyšším vyjadrením poslušnosti a lásky je uzmierenie Ježiša Krista. On sa podvolil vôli Otca a dal za náš život. Povedal: „Ak zachováte moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v Jeho láske.“8
Ježiš tiež učil:
„Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou.
To je veľké a prvé prikázanie.
A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého.“9
Každú nedeľu máme príležitosť premýšľať o Spasiteľovej čistej láske a pamätať na ňu, keď prijímame symboly Jeho nekonečného uzmierenia. Počas sviatosti sledujem ruky, ktoré sa naťahujú, aby podali alebo prijali chlieb a vodu. Keď natiahnem svoju ruku a prijmem sviatosť, zaväzujem sa, že budem ochotná vziať na seba Jeho meno, vždy na Neho pamätať a dodržiavať Jeho prikázania. A On sľubuje, že budeme môcť vždy mať Jeho Ducha, aby bol s [nami].10
Po tretie, dôverujte našepkávaniu Ducha. Spomínate si ako mi počas skúsenosti s Chloe Duch našepkal verš z písiem? Je v Jánovi 14:15: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie.“ Potom nasledujú tieto verše:
„A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky –
Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nepozná. Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás.“11
Každý spôsobilý konfirmovaný člen Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní má právo na spoločenstvo Ducha Svätého. Pôst, modlitba, štúdium písiem a poslušnosť výrazne prehlbujú našu schopnosť počuť a cítiť nabádania Ducha.
Ak napĺňajú vašu myseľ pochybnosti a zmätok, Otec a Syn pošlú Ducha Svätého, aby vás varoval a bezpečne vás previedol cez nebezpečenstvá tohto putovania v smrteľnosti. Pomôže vám rozpomenúť sa, uteší vás a naplní vás „nádejou a dokonalou láskou“12.
Po štvrté, dôverujte radám žijúcich prorokov. Otec nám poskytol spôsob, ako môžeme počuť Jeho slovo a poznať Jeho zákon skrze Jeho prorokov. Pán vyhlásil: Slovo moje nepominie, ale všetko bude naplnené, či už vlastným hlasom mojím alebo hlasom služobníkov mojich, to je to isté.13
Žijúci proroci nám nedávno dali radu, že máme pamätať na „deň sviatočného odpočinku a svä[tiť] ho“14 a žiť podľa zákona pôstu. Poslušnosť tejto prorockej rady nám umožňuje byť poslušní Božích prikázaní milovať Ho a milovať svojich blížnych, keď posilňujeme svoju v vieru v Ježiša Krista a podávame pomocnú ruku druhým, aby sme im prejavili lásku a starali sa o nich.15
Bezpečie spočíva v nasledovaní Pánovho slova skrze Jeho prorokov. Boh povolal prezidenta Thomasa S. Monsona, radcov v Prvom predsedníctve a členov Kvóra dvanástich apoštolov ako prorokov, vidcov a zjavovateľov. Vo svete, v ktorom neustále narastá strach, rušivé vplyvy, protivenstvá a zloba, sa od nich môžeme poučiť, ako sa na sporné záležitosti pozerajú učeníci Ježiša Krista, plní pravej lásky, ako sa k nim vyjadrujú a ako na ne reagujú. Svedčia o Ježišovi Kristovi a konajú s pravou láskou, čistou láskou Ježiša Krista, ktorého sú svedkami.
Po svojom zážitku s Chloe som v písmach hľadala verše, ktoré hovoria o prikázaniach a láske. Našla som ich veľa. Každý z týchto veršov nám pripomína, že Božie prikázania sú prejavom Jeho lásky k nám a poslušnosť Jeho prikázaniam je prejavom našej lásky k Nemu.
Svedčím o tom, že keď budeme dôverovať nášmu Večnému Otcovi; dôverovať Ježišovi Kristovi a používať vieru v Jeho uzmierenie; dôverovať nabádaniam Ducha; a dôverovať radám žijúcich prorokov, potom od kraja cesty pôjdeme bezpečne domov, nielen vytrvalo, ale aj s radosťou. V mene Ježiša Krista, amen.