„Čo mi ešte treba?“

Starší Larry R. Lawrence

Sedemdesiatnik

Ak sme pokorní a učenliví, Duch Svätý nás bude nabádať, aby sme sa zlepšili, a povedie nás domov, musíme sa však po ceste pýtať Pána na smer.

Ako mladý dospelý som sa začal zaujímať o Cirkev. Najskôr ma k evanjeliu priťahoval príklad mojich priateľov Svätých neskorších dní, ale nakoniec ma začala lákať jedinečná náuka. Keď som sa dozvedel, že verní muži a ženy môžu neustále činiť pokrok a nakoniec sa stať takými ako naši nebeskí rodičia, úprimne som žasol. Tá predstava sa mi veľmi páčila; cítil som, že je to pravda.

Po svojom krste som študoval kázanie na vrchu a rozpoznal som, že Ježiš učil rovnakú pravdu o večnom pokroku aj v Biblii. Povedal: Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský.“¹

Dnes som členom Cirkvi už viac ako 40 rokov a kedykoľvek si v písmach prečítam tento verš, pripomeniem si účel nášho života tu na zemi. Prišli sme, aby sme sa učili a zlepšovali, až budeme postupne posvätení či zdokonalení v Kristovi.

Cesta nasledovníctva nie je jednoduchá. Hovorí sa jej „cesta neustáleho zdokonaľovania“.² Keď kráčame po onej tesnej a úzkej ceste, Duch nás neustále vyzýva k tomu, aby sme sa zlepšovali a stúpali vyššie. Duch Svätý je ideálny spoločník na cesty. Pokiaľ budeme pokorní a ochotní sa učiť, vezme nás za ruku a povedie nás domov.

Po ceste sa však musíme pýtať Pána, kadiaľ sa vydať. Musíme položiť niektoré veľmi ťažké otázky, ako napríklad: „Čo musím zmeniť?“ „Ktorú svoju slabosť potrebujem posilniť?“

Zamyslite sa nad tým, čo sa v Novom zákone píše o bohatom mládencovi. Bol to spravodlivý mladý muž, ktorý už dodržiaval desať prikázaní, ale chcel sa stať lepším. Chcel dosiahnuť večný život.

Keď sa stretol so Spasiteľom, opýtal sa: „Čo mi ešte treba?“³

Ježiš bohatému mladému mužovi okamžite odpovedal a dal mu radu, ktorá bola určená priamo jemu. „Riekol mu Ježiš: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj majetok, rozdaj chudobným a … potom príď a nasleduj ma!“⁴

Mladého muža to ohromilo; na takú obeť nikdy nepomyslel. Mal dosť pokory na to, aby sa obrátil na Pána, ale nie dosť viery na to, aby sa riadil božskou radou, ktorú obdržal. Keď dostaneme odpoveď, musíme byť ochotní konať.

Prezident Harold B. Lee učil: „Každý z nás, ak chceme dosiahnuť dokonalosť, si musí raz položiť túto otázku:, Čo mi ešte treba?‘“⁵

Poznal som vernú matku, ktorá sa pokorila a opýtala: „Čo mi bráni v pokroku?“ V jej prípade odpoveď od Ducha prišla okamžite: „Prestaň sa sťažovať.“ Táto odpoveď ju prekvapila; nikdy nemala pocit, že by sa nejako zvlášť sťažovala. Posolstvo od Ducha ale hovorilo veľmi jasne. V nasledovných dňoch si začala všímať, že má vo zvyku sa sťažovať. S vďačnosťou za oné vnuknutie, aby sa zdokonalila sa rozhodla spočítať si namiesto výziev svoje požehnania. Po niekoľkých dňoch pocítila zo strany Ducha vrelý súhlas.

Pokorný mladý muž, ktorý si nie a nie nájsť tu pravú mladú ženu, sa na Pána obrátil so žiadosťou o pomoc. „Čo mi znemožňuje byť tým pravým mužom?“ pýtal sa. Na myseľ a do srdca mu vstúpila odpoveď: „Očisti svoju reč.“ V tom momente si uvedomil, že súčasťou jeho slovníka sa stalo niekoľko hrubých výrazov a zaviazal sa, že to zmení.

Jedna slobodná sestra odvážne položila otázku: „Čo musím zmeniť?“ a Duch je pošepkal: „Neskáč ľuďom do reči.“ Duch Svätý skutočne dáva rady na mieru. Je veľmi úprimným spoločníkom a povie nám to, čo nikto iný nevie alebo nemá odvahu nám povedať.

Jeden navrátený misionár zistil, že je v strese, kvôli náročnému rozvrhu. Snažil sa nájsť si čas na prácu, štúdium, rodinu a cirkevné povolanie. Požiadal Pána o radu: „Ako môžem cítiť pokoj s tým všetkým, čo potrebujem urobiť?“ Odpoveď neznela tak ako očakával; dostal vnuknutie, že má s väčšou pozornosťou dodržiavať deň sabatu a svätiť ho. Rozhodol sa zasvätiť nedeľu službe Bohu – odložil v ten deň prácu do školy, a namiesto toho študoval evanjelium. Táto malá úprava mu priniesla pokoj a rovnováhu, o ktoré sa snažil.

Pred mnohými rokmi som v jednom cirkevnom časopise čítal príbeh dievčaťa, ktoré chodilo na vysokú školu a už nebývalo doma. Bola pozadu s učením, jej spoločenský život nebol taký, aký si predstavovala a bola celkovo nešťastná. Nakoniec jedného dňa padla na kolená a plakala: „Čo môžem urobiť, aby sa môj život zlepšil?“ Duch Svätý zašepkal: „Vstaň a uprac si izbu.“ Toto vnuknutie pre ňu bolo veľkým prekvapením, ale bol to presne ten impulz, ktorý potrebovala. Potom, čo venovala čas tomu, aby si vytriedila a dala do poriadku veci, pocítila, ako Duch naplnil miestnosť a pozdvihol ju na srdci.

Duch Svätý nám nehovorí, aby sme zdokonalili všetko naraz. Pokiaľ by to tak urobil, odradilo by nás to a vzdali by sme sa. Duch s nami pracuje naším vlastným tempom, krok za krokom, alebo ako učí Pán: „Riadok za riadkom, predpis za predpisom, … a požehnaní sú tí, ktorí počúvajú predpisy moje … lebo tomu, kto prijíma, dám viac.“⁶ Keď vás napríklad Duch Svätý nabáda k tomu, aby ste častejšie hovorili ďakujem, a vy na to zareagujete, potom možno získa pocit, že nastane čas prejsť k niečomu náročnejšiemu – ako napríklad naučiť sa hovoriť: „Ospravedlňujem sa, bola to moja chyba.“

Ideálny čas opýtať: „Čo mi ešte treba?“ je, keď prijímame sviatosť. Apoštol Pavol učil, že je to chvíľa určená na to, aby sme skúmali samých seba.⁷ V tejto úctivej atmosfére, kedy sa v myšlienkach obraciame k nebu, nám Pán môže jemne povedať, na čom ďalšom potrebujeme pracovať.

Aj mne sa za tie roky, rovnako ako vám, dostalo veľa posolstiev od Ducha, ktoré mi ukázali, ako sa zdokonaliť. Dovoľte mi podeliť sa o niekoľko osobných príkladov posolstiev, ktoré som si vzal k srdcu. Medzi tieto vnuknutia patria:

Nezvyšuj hlas.
Urob si plán; napíš si každý deň zoznam vecí, ktoré treba urobiť.
Lepšie sa staraj o svoje telo tým, že budeš jesť viac ovocia a zeleniny.
Častejšie choď do chrámu.
Než sa začneš modliť, chvíľu sa zamysli.
Pýtaj sa svojej ženy na radu.
A buď trpezlivý, keď šoféruješ; neprekračuj povolenú rýchlosť. (Na tom poslednom stále pracujem).

Tým, čo nám umožňuje zdokonaľovať sa alebo posvätiť sa, je Spasiteľova zmierna obeť. Vlastnými silami by sme to nikdy nedokázali, ale Božia milosť stačí na to, aby nám pomohla. Starší David A. Bednar raz poznamenal: „Väčšina z nás jasne chápe, že uzmierenie je pre hriešnikov. Nie som si ale istý, či vieme a chápeme, že uzmierenie je určené tiež pre svätých – pre dobrých mužov a ženy, ktorí sú poslušní, spôsobilí a zásadoví a ktorí sa snažia stať sa lepšími.“⁸

Chcel by som každému z vás navrhnúť, aby ste sa niekedy v blízkej budúcnosti, možno dnes večer pri modlitbe, pustili do určitého duchovného cvičenia. S pokorou položte Pánovi otázku: „Čo mi bráni v pokroku?“ Inými slovami: „Čo mi ešte treba?“ Potom ticho čakajte na odpoveď. Ak budete úprimní, čoskoro budete mať jasno. Bude to zjavenie určené len pre vás.

Možno vám Duch povie, že je treba niekomu odpustiť. Alebo obdržíte posolstvo, aby ste si pozornejšie vyberali filmy, ktoré pozeráte, či hudbu, ktorú počúvate. Pocítite nabádanie k tomu, aby ste boli poctivejší vo svojich obchodných záležitostiach či dávali štedrejšie pôstne obete. Možností je nespočetne veľa.

Duch nám môže tiež ukázať naše slabosti, ale tiež je schopný ukázať nám naše silné stránky. Občas je treba opýtať sa, čo robíme dobre, aby nás Pán mohol pozdvihnúť a povzbudiť. Keď si prečítame svoje patriarchálne požehnanie, pripomíname si, že náš Nebeský Otec pozná náš božský potenciál. Raduje sa z každého nášho kroku vpred. To kam smerujeme je pre Neho oveľa dôležitejšie než naša rýchlosť.

Buďte vytrvalí, bratia a sestry, a nikdy sa nenechajte odradiť. Budeme musieť ísť až za hrob, než skutočne dosiahneme dokonalosť, ale tu v smrteľnosti môžeme položiť základy. „Našou povinnosťou je, aby sme boli dnes lepšími ako včera a aby sme boli zajtra lepšími ako sme dnes.“⁹

Pokiaľ duchovný rast nie je v našom živote prioritou, pokiaľ nie sme na ceste neustáleho zdokonaľovania, potom budeme chudobnejší o dôležité skúsenosti, ktoré nám Boh chce dať.

Pred rokmi som čítal slová prezidenta Spencera W. Kimballa, ktoré na mňa urobili trvalý dojem. Povedal: „Zistil som, že kde je srdce naplnené modlitbou, hlad po spravodlivosti, upustenie od hriechov a poslušnosť prikázaní Božích, tam Pán vylieva najviac svetla, dokiaľ nakoniec nevznikne moc dostatočná k tomu, aby prenikla nebeským závojom. … Človek s takou mierou spravodlivosti dostane nesmierne cenné zasľúbenie, že jedného dňa uzrie tvár Pána a bude vedieť, že On je.“¹⁰

Modlím sa za to, aby sme takúto vrcholnú skúsenosť dosiahli aj my, keď dovolíme Duchu Svätému, aby nás viedol domov. V mene Ježiša Krista, amen.