Drž sa cesty svojej
Starší Koichi Aoyagi
Emeritný sedemdesiatnik
Dajte Boha na prvé miesto bez ohľadu na skúšky, ktorým čelíte. Milujte Boha. Majte vieru v Krista a dôverujte Mu vo všetkých veciach.
11. marca 2011 som stál na nástupišti na železničnej stanici Tokyo Shinagawa, aby som navštívil japonskú misiu v Kobe. Približne o 14:46 nastalo masívne zemetrasenie s magnitúdou 9 stupňov. Kvôli silným otrasom som nebol schopný stáť a pevne som sa držal zábradlia pri schodišti. Na zem začali padať svetlá zo stropov, ktoré boli nablízku. Celé Tokio bolo v panike.
Našťastie som nebol zranený a o štyri hodiny neskôr mi prinieslo úľavu poznanie, že celá moja rodina je v bezpečí.
V televízii vysielali záplavu desivých a šokujúcich záberov. Do oblasti misie Sendai sa prihrnula obrovská vlna cunami a zmietla všetko, čo jej stálo v ceste – autá, domy, továrne a polia. Bol som tragickými obrázkami ohromený a plakal som. A usilovne som sa modlil o to, aby na ľuďoch žijúcich v tejto oblasti, ktorých som veľmi miloval, spočinula ochrana a pomoc Nebeského Otca.
Neskôr sa potvrdilo, že všetci misionári a členovia Cirkvi sú v bezpečí. Ale mnohí členovia boli zasiahnutí a prišli o členov svojej rodiny, domovy a vybavenie domácnosti. Zomrelo skoro 20 000 ľudí, celé susedstvá boli zničené a veľa ľudí bolo nútených opustiť svoj domov v dôsledku havárie jadrovej elektrárne.
Katastrofy podobné tejto spôsobujú v mnohých častiach sveta veľké škody a stratu mnohých životov. Boli sme varovaní, že sa vo svete budú diať katastrofy, vojny a mnohé problémy.
Keď na nás náhle prídu takéto skúšky, môžeme sa pýtať: „Prečo sa to stalo práve mne?“ alebo „Prečo musím trpieť práve ja?“
Dlho potom čo som sa obrátil k evanjeliu som na otázku „Prečo dostávam skúšky?“ nemal jasnú odpoveď. Rozumel som tomu, že súčasťou plánu spásy je to, že budeme skúšaní. Keď však na túto otázku prišlo, moje presvedčenie nebolo dostatočne silné na to, aby som na ňu dokázal náležite odpovedať. Ale predsa v mojom živote nastal čas, kedy som si aj ja prešiel veľkou skúškou.
Keď som mal 30 rokov, navštívil som v rámci svojej práce misiu v Nagoya. Po zhromaždení prezident misie láskavo zariadil, aby ma misionári odviezli na letisko. Keď sme však zišli ku križovatke na úpätí dlhého kopca, prirútil sa na nás zozadu obrovskou rýchlosťou veľký nákladiak. Zozadu do nás narazil a odhodilo nás viac ako 20 metrov dopredu. Najdesivejšie na tom všetkom bolo, že auto nikto neriadil. Zadná časť nášho auta bola stlačená na polovicu pôvodnej veľkosti. Obaja misionári a ja sme našťastie prežili.
Ale na druhý deň som začal cítiť bolesť v oblasti krku a ramien a objavili sa mu mňa silné bolesti hlavy. Od toho dňa som nemohol spať a bol som nútený žiť každý deň s fyzickou a duševnou bolesťou. Prosil som Boha, aby moju bolesť zahojil, ale tieto príznaky trvali skoro 10 rokov.
V tom čase sa mi do mysle priplietli pochybnosti a hovoril som si: „Prečo musím trpieť takúto veľkú bolesť?“ Snažil som sa ale zachovávať Božie prikázania, aj keď som nedostal také uzdravenie, aké som hľadal. Stále som sa modlili o to, aby som našiel odpovede na otázky, ktoré som mal ohľadom svojich skúšok.
Potom prišlo obdobie, kedy som bojoval s ďalším novým osobným problémom a bol som znepokojený, pretože som nevedel, ako sa s touto skúškou vyrovnať. Modlil som sa o odpoveď. Ale odpoveď neprišla okamžite. Išiel som si teda pohovoriť s cirkevným vedúcim, ktorému dôverujem.
Zatiaľ čo sme sa rozprávali, láskavým hlasom mi povedal: „Brat Aoyagi, nie je cieľom vašej existencie na zemi to, aby ste túto skúšku prežili? Nestačí prijať všetky skúšky tohto života také aké sú, a zvyšok ponechať na Pána? Nemyslíte si, že tento problém bude vyriešený, keď budeme vzkriesení?“
Keď som tieto slová počul, silne som pocítil Ducha Pánovho. Túto náuku som počul už veľakrát, ale oči môjho porozumenia neboli nikdy otvorené do takej miery, ako pri tejto príležitosti. Pochopil som, že toto je tá odpoveď, ktorú som u Pána v modlitbách hľadal. Dokázal som lepšie pochopiť plán spásy Nebeského Otca a nanovo som porozumel tejto dôležitej zásade.
V Abrahámovi Pán Boh povedal: A budeme ich tým skúšať, aby sme videli, či budú činiť všetky veci, ktoré im Pán, ich Boh, prikáže.1
Tou zásadou je, že Boh, ktorý stvoril nebesia a zem, pozná veľkolepý projekt tejto zeme a panuje nad všetkým na nebesiach aj na zemi, a preto, aby uskutočnil plán spásy, nám poskytuje veľa rôznych skúseností – vrátane nejakých skúšok – zatiaľ čo sme tu na zemi.
A Josephovi Smithovi Pán povedal toto:
Vedz, syn môj, že všetky tieto veci ti dajú skúsenosti a budú pre dobro tvoje. …
Takže, drž sa cesty svojej … lebo Boh bude s tebou na veky vekov.2
Skúšky tejto zeme – vrátane chorôb a smrti – sú súčasťou plánu spásy a sú to nevyhnutné skúsenosti. Je nutné, aby sme sa držali „cesty svojej“ a prijali svoje skúšky s vierou.
Ale účelom nášho života nie je skúšky iba znášať. Nebeský Otec poslal Svojho milovaného Syna, Ježiša Krista ako nášho Spasiteľa a Vykupiteľa, aby sme mohli skúšky, ktorým na zemi čelíme, prekonať; inými slovami, On spôsobuje, že slabé veci sa stávajú silnými,3 uzmieruje naše hriechy a nedokonalosti a umožňuje nám získať nesmrteľnosť a večný život.
Prezident Henry B. Eyring vyhlásil: „Ale skúškou, ktorú pred nás milujúci Boh postavil nie je to, či dokážeme znášať ťažkosti. Ide o to, či v nich dokážeme dobre vytrvať. V skúške uspejeme, ak preukážeme, že sme pamätali na Neho a na prikázania, ktoré nám dal.“4
Držať sa svojej cesty je v dobách skúšok to najdôležitejšie rozhodnutie. Obráťte svoje srdce k Bohu, obzvlášť, keď čelíte skúškam. Zachovávajte prikázania Božie s pokorou. Prejavujte vieru tým, že svoje prianie uvediete do súladu s vôľou Božou.
Zvážme teraz zrážku áut v Nagoyi. Mohol som pri tej nehode zomrieť. Napriek tomu som vďaka Pánovej milosti zázračne prežil. A viem, že moje utrpenia slúžili na to, aby som sa poučil a rástol.5 Nebeský Otec ma učil, aby som zdokonalil svoju trpezlivosť, osvojil si súcit a priniesol útechu trpiacim. Keď som si to uvedomil, moje srdce naplnili pocity vďačnosti k Nebeskému Otcovi za túto skúšku.
Dajte Boha na prvé miesto bez ohľadu na skúšky, ktorým čelíte. Milujte Boha. Majte vieru v Krista a zverte sa Mu vo všetkých veciach. Moroni dáva takým ľuďom tento sľub: „A ak popriete v sebe všetku bezbožnosť a ak budete milovať Boha celou svojou mocou, mysľou a silou, potom je milosť jeho postačujúca pre vás, aby ste milosťou jeho mohli byť dokonalí v Kristovi; a ak ste milosťou Božou dokonalí v Kristovi.6
Úprimmne vám svedčím, že Boh Otec a Jeho Milovaný Syn Ježiš Kristus žijú a že Božie sľuby tým, ktorí sa držia svojej cesty a milujú Ho, budú naplnené dokonca aj uprostred skúšok. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.