Kiež poľnica jasne zaznie

Starší Gregory A. Schwitzer

Sedemdesiatnik

Svet potrebuje Kristových učeníkov, ktorí dokážu odovzdávať posolstvo evanjelia jasne a od srdca.

Tento rok v lete boli u nás s manželkou dvaja z našich vnukov, zatiaľ čo sa ich rodičia zúčastňovali na akcii kolu na tému putovania pionierov. Naša dcéra si želala, aby chlapci, kým budú mimo domova, nezabudli cvičiť na klavíri. Vedela, že počas niekoľkodenného pobytu u starých rodičov je jednoduchšie na cvičenie zabudnúť. Raz som sa rozhodol, že si sadnem k nášmu 13-ročnému vnukovi Andrewovi a budem počúvať ako hrá.

Je to chlapec plný energie a je rád, keď je vonku. Mohol by tráviť všetok čas lovom a rybárčením. Keď cvičil na klavíri, videl som na ňom, že by radšej chytal ryby pri neďalekej rieke. Počúval som ho, ako brnká jednotlivé akordy známej piesne. Všetky tóny, ktoré hral, mali rovnaký dôraz a rytmus, a tak bolo ťažké jasne rozpoznať melódiu. Sadol som si k nemu na lavicu a vysvetli som mu, aké je dôležité, aby s trocha väčším dôrazom hral tóny melódie a s trocha menším tóny, ktoré melódiu sprevádzajú. Hovorili sme o tom, že klavír je niečo viac než len mechanický zázrak. Môže byť nadstavbou pre jeho hlas a pocity a môže sa stať úžasným nástrojom komunikácie. Tak ako človek v reči plynulo prechádza od jedného slova k druhému, tak má plynúť aj melódia od jedného tónu k druhému.

Smiali sme sa spolu, keď to skúšal znova a znova. Jeho jamky v lícach sa ešte viac prehĺbili úsmevom, keď sa z pôvodného divokého zhluku zvukov vynorila známa melódia. Posolstvo začalo byť jasné: „Ja som dieťa Božie. Na svet ma On poslal.“¹ Opýtal som sa Andrewa, či vníma rozdiel v onom posolstve. Odpovedal: „Áno, starý otec, cítim to!“

Apoštol Pavol nás učil o prirovnaní komunikácie k hudobným nástrojom týmito slovami v liste, ktorý napísal Korintským:

„Veď aj neživé nástroje, ktoré vydávajú zvuk, či je to flauta či citara, ak by nevydávali rozdielne zvuky, ako by sme vedeli, čo sa hrá na flaute a čo na citare?

Veď ak poľnica zaznie nejasne, kto sa bude pripravovať do boja?“²

Pokiaľ kedy svet potreboval Kristových učeníkov, ktorí dokážu odovzdávať posolstvo evanjelia jasne a od srdca, je to práve teraz. Potrebujeme jasný zvuk poľnice.

Kristus bol celkom určite naším najlepším príkladom. Vždy prejavil odvahu stáť za tým, čo je správne. Jeho slová sa po stáročia neustále vracajú, keď nás nabádajú, aby sme pamätali na lásku k Bohu a k blížnym, dodržiavali všetky prikázania a žili ako svetlo sveta. Nebál sa hovoriť proti svetským mocnostiam či panovníkom Svojej doby, dokonca i keď sa stavali proti Jeho poslaniu, ktoré mu dal Jeho Nebeský Otec. Jeho slová nemali byť mätúce, ale mali pohnúť srdcia ľudí. Jasne poznal vôľu Svojho Otca vo všetkom, čo povedal a robil.

Tiež mám rád príklad Petra, ktorý sa v deň Letníc postavil ľuďom sveta s odvahou a jasnosťou. Toho dňa sa zhromaždili ľudia z mnohých krajín a kritizovali prvých Svätých, pretože ich počuli hovoriť v jazykoch a mysleli si, že sú opití. Peter, ktorého viedol Duch, sa postavil a obhajoval Cirkev a jej členov. Svedčil týmito slovami: „Mužovia, Židia, a všetci, ktorí bývate v Jeruzaleme, počujte moje slová.“³

A potom citoval z písiem, ktoré obsahovali proroctvo o Kristovi a vydal toto priamočiare svedectvo: „Nech teda vie bezpečne celý dom izraelský, že aj Pánom, aj Kristom učinil Boh toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali.“⁴

Mnohí počuli jeho slová a pocítili Ducha a k prvej Cirkvi sa pripojilo 3 000 duší. Toto je mocný dôkaz, že jeden muž alebo jedna žena, ktorí sú ochotní svedčiť, keď sa zdá, že svet ide opačným smerom, môžu znamenať veľa.

Keď sa ako členovia rozhodneme postaviť sa a mocne svedčiť o Božej náuke a o Jeho Cirkvi, niečo sa v nás zmení. Začneme sa Mu vzhľadom podobať. Priblížime sa Jeho Duchu. On za to pôjde pred nami a bude po našej pravici a po našej ľavici a Jeho Duch bude v srdci našom a Jeho anjeli okolo nás, aby nás podopierali.⁵

Skutoční Kristovi nasledovníci sa nesnažia náuku ospravedlňovať, keď sa zdá, že sa nehodí k súčasným svetským predstavám. Pavol bol ďalším odvážnym učeníkom, ktorý „sa nehanbi[l] za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu“⁶.Skutoční učeníci zastupujú Pána, aj keď sa im to možno práve nehodí. Skutoční učeníci túžia inšpirovať srdcia ľudí, nie iba na nich urobiť dojem.

Postaviť sa za Krista sa často nehodí alebo to nie je pohodlné. Som si istý, že to tak bolo aj vtedy, keď bol Pavol predvolaný pred kráľa Agripu, aby sa obhájil a povedal svoj príbeh. Pavol bez zaváhania prehlásil svoju vieru s takou mocou, že tento obávaný kráľ pripustil, že ho „bezmála“ presvedčil, aby sa stal kresťanom.

Pavlova odpoveď dosvedčila jeho túžbu, aby ľudia úplne porozumeli tomu, čo potrebuje povedať. Povedal kráľovi Agripovi, že si praje, aby všetci, ktorí ho počuli sa „bezmála“ nestali kresťanmi, ale aby sa radšej „všetci“ spolu stali Kristovými učeníkmi.⁷ Tí, ktorí hovoria s jasnosťou to môžu dosiahnuť.

Počas mnohých rokov, kedy som študoval v Knihe Mormonovej o Lechího sne⁸, som vždy myslel na onú veľkú a priestrannú budovu len ako na miesto pre najvzdorovitejších. Budova bola naplnená ľuďmi, ktorí sa smiali a ukazovali prstami na verných, ktorí sa držali železnej tyče, ktorá predstavuje slovo Božie a išli k stromu života, ktorý predstavuje lásku Božiu. Niektorí tomu tlaku posmievajúcich sa ľudí nedokázali odolať a zablúdili z cesty. Iní sa pripojili k posmievačom v budove. Nemali snáď odvahu hovoriť odvážne proti kritike alebo posolstvám sveta?

Keď pozorujem, ako sa súčasný svet vzďaľuje od Boha, myslím si, že táto budova sa zväčšuje. Mnohí ľudia zisťujú, že dnes blúdia sálami onej veľkej a priestrannej budovy a neuvedomujú si, že sa v skutočnosti stávajú súčasťou jej životného štýlu. Často podliehajú pokušeniam a posolstvám. Nakoniec zistíme, že sa posmievajú alebo že sa pripájajú k ľuďom, ktorí kritizujú a posmievajú sa.

Roky som si myslel, že oný posmievajúci sa dav si robí posmešky z toho, ako verní žijú, ale hlasy z tejto budovy sa v súčasnej dobe zmenili v tóne a v prístupe. Tí, ktorí sa často posmievajú, sa snažia prehlušiť oné jednoduché posolstvo evanjelia tým, že napádajú niektoré aspekty z cirkevnej histórie alebo sa ostro zameriavajú proti prorokovi či iným vedúcim. Tiež napádajú úplný stredobod náuky a zákonov Božích, ktoré boli dané od stvorenia zeme. My ako učeníci Ježiša Krista a členovia Jeho Cirkvi sa nesmieme nikdy pustiť tejto železnej tyče. Musíme nechať zo svojej duše zaznieť jasný zvuk poľnice.

Oným jednoduchým posolstvom je to, že Boh je náš milujúci Nebeský Otec a že Ježiš Kristus je Jeho Syn. Evanjelium v týchto neskorších dňoch je znovuzriadené skrze žijúcich prorokov a dôkazom je Kniha Mormonova. Cesta šťastia vedie skrze základnú jednotku rodiny, ako bola pôvodne zorganizovaná a zjavená naším Nebeským Otcom. Toto je tá známa melódia posolstva, ktorú môžu mnohí rozpoznať, pretože ju počuli vo svojom predsmrteľnom živote.

Nadišiel čas, aby sme ako Svätí neskorších dní povstali a svedčili. Nadišiel čas, aby sa tóny melódie evanjelia vzniesli nad hluk sveta. K posolstvu o Spasiteľovi a Vykupiteľovi tohto sveta pripájam aj ja svoje svedectvo. On žije! Jeho evanjelium je znovuzriadené a požehnania šťastia a pokoja je možné v tomto živote obdržať tým, že budeme žiť podľa Jeho prikázaní a kráčať po Jeho ceste. To je moje svedectvo, v mene Ježiša Krista, amen.