Príjemné slovo Božie

Starší Francisco J. Viñas

Sedemdesiatnik

Príjemné slovo Božie nám ukazuje potrebu neustáleho pokánia v našich životoch, aby sme si tak mohli udržať vplyv Ducha Svätého.

Mnohí z nás, ktorí sa tu stretli, aby sa zúčastnili na tejto konferencii, prišli „vypočuť si príjemné slovo Božie, áno, slovo, ktoré hojí zranenú dušu“ (Jákob 2:8). Toto slovo môžete nájsť v písmach a v posolstvách našich vedúcich a prináša nám nádej a útechu v temnote utrpenia.

Skrze životné skúsenosti sa učíme, že oná radosť na tomto svete nie je plná, ale v Ježišovi Kristovi je naša radosť plná (pozri NaZ 101:36). On nám dá silu, aby sme nemuseli trpieť žiadnym druhom strastí okrem tých, ktoré sú pohltené v Jeho radosti (pozri Alma 31:38).

Keď vidíme, ako naši milovaní trpia bolesťami strašnej choroby, môžu byť naše srdcia naplnené skľúčenosťou.

Smrť niekoho, koho milujeme, môže v našej duši zanechať prázdne miesto.

Keď niektoré z našich detí opustia cestu evanjelia, môžeme cítiť vinu a neistotu ohľadom ich večného určenia.

Ako tak plynie čas, nádej z uzavretia celestiálneho manželstva a založenia rodiny v tomto živote môže začať chradnúť.

Zneužívanie tými ľuďmi, ktorí by nás mali milovať môže zanechať hlboké bolestivé stopy na našej duši.

Nevera partnera môže zničiť vzťah, ktorý, ako sme dúfali, mohol byť večný.

Tieto a mnohé iné strasti, ktoré sú neodmysliteľné v tomto skúšobnom stave, nás niekedy primäjú položiť si tú istú otázku, ktorú položil Prorok Joseph Smith: Ó Bože, kde si? (pozri NaZ 121:1).

V týchto zložitých chvíľach nášho života príjemné slovo Božie, ktoré uzdravuje zranenú dušu, prináša nasledujúce posolstvo útechy do nášho srdca a mysle:

Pokoj buď duši tvojej; protivenstvá tvoje a strasti tvoje potrvajú len malú chvíľku;

A potom, ak v tom dobre vytrváš, Boh ťa povýši na výsosti (pozri NaZ 121:7 – 8).

Príjemné slovo Božie nás napĺňa nádejou, pretože vieme, že tí, ktorí sú verní v súžení, dostanú väčšiu odmenu v kráľovstve nebeskom, a že po mnohom súžení prichádzajú požehnania (pozri NaZ 58:3 – 4).

Príjemné slovo Božie, hovorené skrze prorokov, nám poskytuje ubezpečenie, že naše večné spečatenie, podporené našou vernosťou božským prísľubom, ktoré nám boli dané za našu udatnú službu vo veci pravdy, požehnajú nás i naše potomstvo (pozri Orson F. Whitney, v Conference Report, apríl 1929, 110).

Tiež nám poskytuje ubezpečenie, že potom čo sme prežili verný život, nestratíme žiadne požehnanie za to, že sme neurobili určité veci, ak nám nikdy nebola daná príležitosť ich urobiť. Ak sme žili verne až do okamihu našej smrti, budeme mať všetky požehnania, povýšenie a slávu, ktoré nebude mať žiadny muž alebo žena [ktorí mali onú príležitosť].“ (Pozri The Teachings of Lorenzo Snow, vyd. Clyde J. Williams [1984], 138.)

Nuž, je dôležité porozumieť tomu, že nejaké utrpenie a strasti môžu vstúpiť do nášho života aj vtedy, keď sa nám nepodarilo činiť skutočné pokánie z našich hriechov. Prezident Marion G. Romney učil: „Utrpenia a bolesť, ktorými trpia ľudia na tejto zemi, sú výsledkom hriechu, z ktorého sme nečinili pokánie a ktorý nám nebol odpustený. … Tak ako utrpenie a smútok sprevádzajú hriech, tak sú nadšenie a radosť súputnikom odpustenia hriechov“ (v Conference Report, apríl 1959, 11).

Prečo nedostatok pokánia spôsobí utrpenie a bolesť?

Jednou z možných odpovedí je, že „trest bol pripojený a spravodlivý zákon, ktorý priniesol výčitky svedomia bol daný“ (Alma 42:18; pozri tiež verš 16). Prorok Joseph Smith učil, že sa odsúdime sami a že v našej mysli sú muky sklamania, ktoré sú také intenzívne ako horiace jazero ohňa a síry (pozri Teachings of Presidents of the Church: Joseph Smith [2007], 224).

Ak sa pokúšame utíšiť svoje svedomie tým, že sa pokúšame „pre hriechy svoje ospravedlňovať sa [aj] v tom najmenšom“ (Alma 42:30) alebo sa pokúšame skryť ich, jediná vec, ktorú dosiahneme, je, že zarmútime Ducha (pozri NaZ 121:37) a oddialime svoje pokánie. Tento druh úľavy, okrem toho, že je dočasný, nakoniec prinesie do nášho života viac bolesti a smútku a zníži našu možnosť získať odpustenie našich hriechov.

Aj v tomto utrpení prináša príjemné slovo Božie útechu a nádej; hovorí nám, že existuje úľava od bolesti, ktorá je následkom hriechu. Táto úľava pochádza zo zmiernej obete Ježiša Krista a má účinok, ak v Neho prejavujeme vieru, činíme pokánie a sme poslušní Jeho prikázaniam.

Je dôležité, aby sme si uvedomili, že rovnako ako odpustenie hriechov, aj pokánie je proces, a nie niečo, čo sa udeje v jeden konkrétny okamih. Vyžaduje si dôslednosť v každom svojom kroku.

Napríklad, keď prijímame sviatosť, ukazujeme Pánovi, že budeme na Neho vždy pamätať a zachovávať Jeho prikázania. Toto je vyjadrenie nášho úprimného zámeru.

Ten okamih, kedy na Neho začneme pamätať a každý deň zachovávať Jeho prikázania – a nielen počas dňa sabatu – je tým okamihom, kedy odpustenie našich hriechov začína postupne mať účinok a Jeho prísľub, že budeme mať Jeho Ducha s nami sa začína naplňovať.

Bez správnej poslušnosti, ktorá musí sprevádzať náš úmysel, sa účinok odpustenia môže onedlho rozplynúť a spoločenstvo Ducha začína ustupovať. Budeme v nebezpečenstve toho, že Ho budeme uctievať svojimi ústami, a vzďaľovať od Neho svoje srdcia (pozri 2. Nefi 27:25).

Okrem útechy nás príjemné slovo Božie varuje pred tým, že tento proces obdržania odpustenia našich hriechov môže byť prerušený, keď sa zapletieme do „márností sveta“, ale môžeme to vrátiť späť skrze vieru, ak úprimne činíme pokánie a ak sa pokoríme (pozri NaZ 20:5 – 6).

Ktoré môžu byť niektoré z tých márností, ktoré môžu zasahovať do procesu obdržania odpustenia našich hriechov a ktoré sú spojené so svätením dňa sabatu?

Medzi niektoré príklady patrí to, keď prídeme neskoro na zhromaždenie sviatosti bez vážneho dôvodu; keď prídeme bez toho, aby sme predtým preskúmali samých seba a jeme chlieb a pijeme z kalicha nehodne (pozri 1. Korintským 11:28); a keď prídeme bez toho, aby sme najprv vyznali svoje hriechy a požiadali Boha o ich odpustenie.

Iné príklady: keď sme neúctiví pri posielaní správ na svojich elektronických zariadeniach, keď odídeme zo zhromaždenia sviatosti hneď po prijímaní sviatosti a keď sa zapájame do aktivít v našich domovoch, ktoré sú nevhodné pre tento posvätný deň.

Čo môže byť jedným z dôvodov, prečo často zlyháme vo svätení dňa sabatu, i keď vieme všetky tieto veci?

V knihe Izaiášovej môžeme nájsť odpoveď, ktorá sa síce týka sabatu, ale tiež sa vzťahuje na iné prikázania, ktoré musíme zachovávať: „Ak si zdržíš nohy pre deň sviatočného odpočinku, ak nebudeš konať v môj svätý deň, čo sa tebe ľúbi“ (Izaiáš 58:13).

Kľúčové slová sú „ak nebudeš konať … čo sa tebe ľúbi“, alebo inými slovami, budeš konať Božiu vôľu. Často je naša vôľa – tvarovaná túžbami, chúťkami a vášňami prirodzeného človeka – v rozpore s vôľou Božou. Prorok Brigham Young učil, že „keď sú vôľa, vášne a pocity človeka dokonale podriadené Bohu a Jeho požiadavkám, oná osoba je posvätená. –To znamená, keď bude moja vôľa pohltená vo vôli Božej, to ma povedie ku všetkému dobrému, a nakoniec ma bude korunovať nesmrteľnosťou a večnými životmi“ (Deseret News, 7. septembra 1854, 1).

Príjemné slovo Božie nás vyzýva, aby sme použili moc Kristovho vykúpenia na seba a boli zmierení s Jeho vôľou – a nie s vôľou diabla a tela – aby sme tak, skrze Jeho milosť, mohli byť spasení (pozri 2. Nefi 10:24 – 25).

Príjemné slovo Božie, o ktoré sa dnes delíme, nám ukazuje potrebu neustáleho pokánia v našich životoch, aby sme si tak mohli udržať vplyv Ducha Svätého tak dlho ako je to možné.

Keď máme spoločenstvo Ducha, stanú sa z nás lepší ľudia. „Našepká pokoj a radosť [našej] duši, … odstráni z [nášho] srdca zlobu, nenávisť, závisť, roztržku a všetko zlo; a [našou] jedinou túžbou bude činiť dobro, prinášať spravodlivosť a budovať kráľovstvo Božie“ (pozri Teachings: Joseph Smith, 98).

Keď budeme mať vplyv Ducha Svätého, nebudeme sa urážať ani nebudeme urážať; budeme sa cítiť šťastnejší a naše mysle budú čistejšie. Budeme viac milovať ostatných. Budeme viac ochotní odpúšťať a rozsievať šťastie ľuďom okolo nás.

Budeme cítiť vďačnosť, keď budeme vidieť pokrok ostatných a keď budeme hľadať v ostatných dobro.

Je mojou modlitbou, aby sme mohli zakúsiť radosť, ktorá prichádza z toho, keď sa usilujeme žiť v spravodlivosti a aby sme si mohli zachovať spoločenstvo Ducha Svätého v našich životoch skrze úprimné a neustále pokánie. Staneme sa lepšími ľuďmi a naše rodiny budú požehnané. O týchto zásadách svedčím v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.