Radosť zo života zameraného na Krista
Starší Richard J. Maynes
Predsedníctvo sedemdesiatnikov
Naše životy musia byť zamerané presne na Krista, ak chceme nájsť v tomto živote skutočnú radosť a pokoj.
Svet, v ktorom žijeme vyvíja veľký tlak na dobrých ľudí, aby znížili či dokonca opustili svoje normy spravodlivého života. Avšak napriek zlu a pokušeniam, ktoré nás každý deň obklopujú, môžeme nájsť, a i nájdeme, v dnešnej dobe skutočnú radosť v tom, že žijeme život zameraný na Krista.
Keď zameriame náš život na Ježiša Krista a Jeho evanjelium, prinesie nám to stabilitu a šťastie, ako dokazujú nasledujúce príklady.
Staršieho Taiichiho Aobu zo Sedemdesiatnikov, ktorý býva v malej horskej dedinke v Shikoku v Japonsku, požiadali, aby učil na konferencii pre mládež. Téma konferencie znela: „Stojte na svätých miestach.“ Keď Starší Aoba premýšľal nad témou a nad tým, čo má učiť, rozhodol sa že použije ako nástroj výučby svoje povolanie. Je povolaním hrnčiar.
Starší Aoba povedal, že mladí ľudia v jeho triede až vyskočili od nadšenia, keď videli, že bol schopný takmer zázračne premeniť beztvarú hlinu vo svojich rukách na taniere, misky a hrnčeky. Keď dokončil svoju ukážku, spýtal sa ich, či to niekto nechce skúsiť. Všetci zdvihli ruky.
Starší Aoba vyzval niekoľkých mladých ľudí, aby prišli dopredu a vyskúšali si to. Potom, ako videli, ako to robí, predpokladali, že to bude veľmi jednoduché. Avšak, nikto z nich nebol úspešný vo svojich pokusoch vyrobiť čo i len jednoduchú misku. Vyhlasovali: „To sa nedá!“ „Prečo je to také ťažké?“ „Je to veľmi zložité.“ Tieto poznámky sa ozývali, kým po celej miestnosti lietala hlina.
Starší Aoba sa spýtal mladých ľudí, prečo majú toľko problémov s vyrobením keramiky? Ich odpovede boli rôzne: „Nemám žiadne skúsenosti“, „Nikdy som sa to neučil“ alebo „Nemám na to talent“. Vzhľadom na výsledok ich snahy bolo to, čo povedali pravdivé; avšak tým najdôležitejším dôvodom ich zlyhania bolo to, že si nepoložili hlinu doprostred kruhu. Mladí ľudia si mysleli, že položili hlinu doprostred, ale z pohľadu profesionála to nebol presný stred. Potom im povedal: „Skúsme to ešte raz.“
Tentoraz Starší Aoba položil hlinu do presného stredu kruhu, a potom s ním začal točiť a zároveň robil uprostred hliny dieru. Niekoľko mladých ľudí to ešte raz skúsilo. Tentoraz každý začal tlieskať a hovoriť: „Fíha, teraz sa to netrasie“, „Ide mi to“ alebo „Dokázal som to!“ Samozrejme, že tvary neboli dokonalé, ale výsledok bol úplne odlišný od ich prvého pokusu. Dôvodom ich úspechu bolo to, že hlina bola presne v strede kruhu.
Svet, v ktorom žijeme, je podobný hrnčiarskemu kruhu a jeho rýchlosť sa zvyšuje. Ako hlina na hrnčiarskom kruhu, aj my musíme byť vycentrovaní. Naším jadrom, centrom našich životov, musí byť Ježiš Kristus a Jeho evanjelium. Keď žijeme život zameraný na Krista, znamená to, že sa učíme o Ježišovi Kristovi a o Jeho evanjeliu, a potom nasledujeme Jeho príklad a presne zachovávame Jeho prikázania.
Starodávny prorok Izaiáš vyhlásil: „A predsa, Hospodine, Ty si Otec náš, my sme hlina a Ty si náš Tvorca, všetci sme dielom Tvojich rúk.“1
Ak je náš život zameraný na Ježiša Krista, môže nás úspešne vyformovať do tvaru, akým sa musíme stať, aby sme sa vrátili do Jeho prítomnosti a do prítomnosti Nebeského Otca v celestiálnom kráľovstve. Radosť, ktorú zakúšame v tomto živote bude priamo úmerná tomu, ako dobre sú naše životy zamerané na učenia, príklad a zmiernu obeť Ježiša Krista.
Bratia a sestry, narodil som sa do niekoľkogeneračnej rodiny Svätých neskorších dní, takže požehnania radosti z toho, že evanjelium Ježiša Krista je základom našej rodinnej kultúry, boli súčasťou nášho každodenného života. Ale až počas mojej misie na plný úväzok som si ako mladý muž všimol neskutočne pozitívny dopad, ktorý má plnosť evanjelia Ježiša Krista na tých, ktorí predtým nikdy nezakúsili jeho požehnania vo svojich životoch. Tento verš v Matúšovi odzrkadľuje to, čo zakúšajú ľudia, ktorí sú obrátení k evanjeliu Ježiša Krista: „Podobné je kráľovstvo nebeské pokladu skrytému na poli, ktorý človek našiel a skryl; od radosti nad ním ide, predá, čo má, a kúpi to pole.“2
Dovoľte mi podeliť sa s vami o príklad z Knihy Mormonovej, ktorý demonštruje, čo bol jeden obrátený ochotný zaplatiť za to, aby obdržal radosť, ktorá je spojená s nájdením pokladu, o ktorom hovoril Ježiš v podobenstve o poklade ukrytom na poli.
Spomínate si, že v knihe Almovej, v kapitole 20, cestovali Ammón a Lamoni do mesta Middoni, aby našli Ammónovho brata Árona a vyslobodili ho z väzenia. Počas cesty narazili na Lamoniho otca, ktorý bol lámánitským kráľom nad celou krajinou.
Kráľ bol veľmi nahnevaný, že jeho syn Lamoni cestuje s Ammónom, nefitským misionárom, ktorého považoval za nepriateľa. Myslel si, že jeho syn by mal prísť na veľkú hostinu, ktorú usporiadal pre svojich synov a pre svoj ľud. Lámánitský kráľ bol tak veľmi nahnevaný, že prikázal svojmu synovi Lamonimu, aby Ammóna zabil mečom. Keď to Lamoni odmietol urobiť, kráľ vytasil svoj meč, aby zabil svojho syna za neposlušnosť; avšak Ammón zasiahol, aby zachránil Lamonimu život. Napokon premohol kráľa a mohol ho zabiť.
V tomto okamihu, keď sa ocitol medzi životom a smrťou povedal kráľ Ammónovi: „Ak ma ušetríš, dám ti čokoľvek, o čo požiadaš, dokonca polovicu kráľovstva.“3
A tak bol kráľ ochotný zaplatiť cenu jednej polovice svojho kráľovstva, aby si zachránil svoj vlastný život. Kráľ musel žasnúť, keď Ammón požiadal iba o to, aby prepustil jeho brata Árona a jeho spoločníkov z väzenia a aby si kráľov syn Lamoni ponechal svoje kráľovstvo.
Neskôr bol vďaka tomuto stretnutiu Ammónov brat Áron prepustený z väzenia v Middoni. Po svojom prepustení bol inšpirovaný, aby cestoval na to miesto, kde vládol lámánitský kráľ nad celou krajinou. Áron bol privedený pred kráľa a mal výsadu učiť ho zásady evanjelia Ježiša Krista, vrátane veľkého plánu vykúpenia. Áronove učenia kráľa hlboko inšpirovali.
Kráľova odpoveď na Áronove učenia sa nachádza v Almovi, kapitole 22, verši 15: „A stalo sa, že potom, čo mu Áron vysvetlil veci tieto, kráľ povedal: Čo mám činiť, aby som mohol mať večný život tento, o ktorom si hovoril? Áno, čo mám činiť, aby som mohol byť zrodený z Boha, aby bol tento zlovoľný duch vykorenený z hrude mojej a aby som prijal Ducha jeho, aby som mohol byť naplnený radosťou a aby som nebol posledného dňa zavrhnutý? Hľa, hovoril, vzdám sa všetkého, čo mám, áno, opustím kráľovstvo svoje, aby som mohol obdržať túto veľkú radosť.“
Na prekvapenie, v kontraste s tým, že chcel dať polovicu svojho kráľovstva, aby si zachránil život, lámánitský kráľ bol teraz ochotný dať celé svoje kráľovstvo, aby mohol obdržať radosť, ktorá pochádza z porozumenia a prijatia evanjelia Ježiša Krista a z toho, keď podľa neho žijeme.
Moja manželka Nancy je tiež obrátená do Cirkvi. Veľakrát mi počas tých rokov hovorila o radosti, ktorú cíti vo svojom živote odkedy našla a prijala evanjelium Ježiša Krista a žila podľa neho. Tu sú úvahy sestry Maynesovej ohľadom jej skúsenosti:
„Ako mladé, asi dvadsaťročné dievča som bola v tom bode môjho života, keď som vedela, že keď chcem byť šťastnejšia, musím niečo zmeniť. Cítila som sa ako keby som bola voľne unášaná bez skutočného cieľa a smeru a nevedela som, kde mám ísť, aby som to našla. Vždy som vedela, že Nebeský Otec existuje, príležitostne som sa modlila a cítila som, že počúva.
Keď som začala hľadať, navštívila som niekoľko rozličných cirkví, ale vždy som upadla späť do tých istých pocitov a odradenia. Som veľmi požehnaná tým, že moja modlitba o smer a cieľ môjho života bola nakoniec zodpovedaná a do môjho života vstúpila plnosť evanjelia Ježiša Krista. Prvýkrát som cítila, že mám účel, a plán šťastia priniesol do môjho života skutočnú radosť.“
Ďalšia skúsenosť z Knihy Mormonovej jasne ukazuje, ako nás život zameraný na Krista môže naplniť veľkým šťastím, dokonca i keď sme obklopení veľkými útrapami.
Potom ako rodina proroka Lechího v roku 600 p.n.l.odišla z Jeruzalema, putovali v pustatine približne osem rokov, až kým napokon neprišli do krajiny, ktorá sa volala Hojnosť a ktorá bola blízko morského pobrežia. Nefi opisuje ich život plný súženia v pustatine takto: „Vytrpeli sme mnohé strasti a ťažkosti, … dokonca tak mnohé, že ich nemôžeme všetky napísať.“4
Kým boli v krajine Hojnosti, Nefi bol poverený Pánom, aby postavil loď, ktorá by ich preniesla cez more do zasľúbenej krajiny. Keď dorazili do zasľúbenej krajiny, medzi ľuďmi, ktorých životy boli zamerané na Krista a neveriacimi, ktorí nasledovali príklady Lámána a Lemúéla neprestávali vznikať veľké konflikty. Nakoniec bolo riziko násilností medzi týmito dvomi skupinami také veľké, že Nefi a tí, ktorí nasledovali Pánove učenia sa oddelili a utiekli do bezpečia do pustatiny. V tomto okamihu, asi 30 rokov potom, ako Lechí a jeho rodina odišli z Jeruzalema, Nefi učinil dobre zdokumentované a svojím spôsobom prekvapujúce vyhlásenie, najmä potom, čo je v písmach zaznamenané, že po tak dlhú dobu čelili mnohým strastiam a ťažkostiam. Toto sú jeho slová: „A stalo sa, že sme žili spôsobom, ktorý prinášal šťastie.“5 Napriek útrapám boli schopní žiť spôsobom, ktorý prinášal šťastie, pretože boli zameraní na Krista a na Jeho evanjelium.
Bratia a sestry, ako hlina na hrnčiarskom kruhu, aj naše životy musia byť zamerané presne na Krista, ak chceme nájsť v tomto živote skutočnú radosť a pokoj. Príklady lámánitského kráľa, mojej manželky Nancy a nefitského ľudu potvrdzujú túto pravdivú zásadu.
Vydávam vám svoje svedectvo, že aj my môžeme nájsť tento pokoj, toto šťastie, túto skutočnú radosť, ak si vyberieme život zameraný na Krista, v mene Ježiša Krista, amen.