Boh je pri kormidle
Starší M. Russell Ballard
Kvórum dvanástich apoštolov
Prikázania a zmluvy sú nezaplatiteľné pravdy a náuky, ktoré sa nachádzajú na Starej lodi Sion, s Bohom pri kormidle.
Na poslednej generálnej konferencii v októbri som vyzval poslucháčov, aby sa riadili radou Brighama Younga a zostali na Starej lodi Sion, čo je Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, a držali sa jej oboma rukami.1 Bol som šťastný, keď som zistil, že niektorí členovia mojej rodiny počúvali a položili mi túto otázku: „Čoho by sme sa mali na Starej lodi Sion držať?“ Pripomenul som im to, čo povedal prezident Brigham Young: „Sme na Starej lodi Sion. … [Boh] je pri kormidle a zostane tam. … On dáva príkazy, vedie nás a riadi. Ak budú mať ľudia bezvýhradnú dôveru vo svojho Boha a nikdy neopustia svoje zmluvy ani Jeho samotného, On nás privedie do cieľa.“2
Náš Nebeský Otec a Pán Ježiš Kristus skutočne vyzbrojili Starú loď Sion jasnými a večnými pravdami, ktoré nám pomôžu udržať kurz na búrlivých vodách smrteľného života. Tu je len niekoľko z nich.
Cirkev Ježiša Krista bola vždy vedená žijúcimi prorokmi a apoštolmi. Pánovi služobníci, hoci sú smrteľní a poddaní ľudskej nedokonalosti, sú inšpirovaní, aby nám pomohli vyhnúť sa prekážkam, ktoré sú duchovnou hrozbou, a aby nám pomohli prejsť bezpečne smrteľnosťou do nášho konečného, definitívneho, nebeského cieľa.
Počas tých 40 rokov, čo som jednou z generálnych autorít som bol osobným svedkom toho, ako tichá inšpirácia i prenikavé zjavenie vyústili v skutky prorokov a apoštolov, ostatných generálnych autorít a vedúcich pomocných organizácií. Títo dobrí muži a ženy, hoci nie sú dokonalí ani neomylní, sú dokonale oddaní viesť dielo Pánovo vpred podľa Jeho pokynov.
A nemýľte sa: Pán vedie Svoju Cirkev prostredníctvom žijúcich apoštolov a prorokov. Toto je spôsob, ako vždy vykonáva Svoje dielo. Spasiteľ vskutku učil: „Veru, veru, hovorím vám: Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma.“3 Nemôžeme oddeliť Krista od Jeho služobníkov. Bez Jeho prvých apoštolov by sme nemali záznam od očitých svedkov mnohých z Jeho učení, o Jeho službe, Jeho utrpení v Getsemanskej záhrade a Jeho smrti na kríži. Bez ich svedectiev by sme nemali apoštolské svedectvo o prázdnom hrobe a o vzkriesení.
Týmto prvým apoštolom prikázal:
„Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého
a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal.“4
Toto poverenie bolo obnovené v našej dobe, keď Pán povolal Josepha Smitha, aby znovuzriadil Cirkev s vysvätenými apoštolmi, aby hlásali evanjelium poslednýkrát predtým ako opäť príde.
Vždy to bola pre svet výzva, aby prijali žijúcich prorokov a apoštolov, ale je nevyhnutné, aby sme tak učinili, aby sme plne pochopili uzmierenie a učenia Ježiša Krista a obdržali plnosť požehnaní kňazstva, ktoré sú dané tým, ktorých On povolal.
Príliš veľa ľudí si myslí, že cirkevní vedúci a členovia by mali byť buď dokonalí, alebo takmer dokonalí. Zabúdajú, že Pánova milosť je dostatočná na to, aby uskutočnil Svoje dielo prostredníctvom smrteľníkov. Naši vedúci majú tie najlepšie zámery, ale niekedy činíme chyby. To sa netýka iba cirkevných vzťahov, keďže rovnaké veci sa stávajú v našich vzťahoch s priateľmi, susedmi a kolegami, a dokonca medzi manželmi a v rodine.
Hľadať ľudské slabosti v druhých je dosť ľahké. Avšak keď si jeden na druhom všímame iba ľudskú podstatu a potom nevidíme Božiu ruku pracujúcu skrze tých, ktorých povolal, robíme veľkú chybu.
Keď sa zameriame na to, ako Pán inšpiruje Svojich vyvolených vedúcich a ako dokáže primäť Svätých, aby činili pozoruhodné a nevšedné veci napriek svojej ľudskosti, je jedným zo spôsobov, ako sa držíme evanjelia Ježiša Krista a stojíme v bezpečí na palube Starej lode Sion.
Druhou pravdou je náuka plánu spásy. Skrze proroka Josepha Smitha dal Boh Cirkvi Knihu Mormonovu, Náuku a zmluvy a mnohé ďalšie učenia. Zahŕňajú poznanie plánu spásy, ktorý je mapou toho, odkiaľ sme prišli, nášho účelu tu na zemi a kam ideme, keď zomrieme. Tento plán nám tiež poskytuje jedinečnú, večnú perspektívu toho, že sme Božie duchovné deti. Keď pochopíme kto je náš Nebeský Otec a aký máme vzťah k Nemu a k Jeho Milovanému Synovi, Ježišovi Kristovi, prijmeme Ich prikázania a uzatvoríme s Nimi zmluvy, ktoré nás povedú späť do Ich večnej prítomnosti.
Vždy, keď držím novorodeniatko, premýšľam: „Kto si, maličký? Čím sa staneš prostredníctvom Kristovho uzmierenia?“
Podobné hĺbavé otázky si kladieme aj vtedy, keď niekto, koho máme radi, zomrie: „Kde sú? Čo vidia a čo zažívajú? Pokračuje život? Aká bude povaha našich najmilovanejších vzťahov vo veľkom svete duchov zomrelých?“
V onom svete má naša rodina dve vnučky, Saru a Emily, a jedného vnuka, Nathana. Pri odchode každého z našich vnúčat sme sa ako rodina oboma rukami držali právd evanjelia. Naše otázky boli zodpovedané pokojom a uistením prostredníctvom Spasiteľovho uzmierenia. Hoci nám naše vnúčatá chýbajú, vieme, že žijú a vieme, že ich opäť uvidíme. Akí vďační sme v časoch osobných a rodinných ťažkostí za toto duchovné porozumenie.
Ďalšou kľúčovou pravdou v Cirkvi je, že Nebeský Otec stvoril Adama a Evu pre božský účel. Bola to ich úloha – a následne úloha ich potomstva – stvoriť smrteľné telá pre Božie duchovné deti, aby tak mohli zakúsiť smrteľnosť. Skrze tento proces Nebeský Otec posiela Svoje duchovné deti na zem, aby sa učili a rástli vďaka skúsenostiam pozemského života. Pretože Boh miluje Svoje deti, posiela nebeských poslov a apoštolov, aby ich učili o ústrednej úlohe Ježiša Krista ako nášho Spasiteľa.
Po stáročia si proroci plnili svoju povinnosť, keď varovali ľudí pred nebezpečenstvami. Pánovi apoštoli sú viazaní povinnosťou dávať pozor, varovať a pomáhať tým, ktorí vyhľadávajú odpovede na životné otázky.
Pred dvadsiatimi rokmi vydalo Prvé predsedníctvo a Kvórum dvanástich apoštolov prehlásenie: „Rodina: Prehlásenia svetu.“ V tomto inšpirovanom dokumente sme na záver vyhlásili: „Varujeme jednotlivcov, ktorí porušujú zákony morálnej čistoty, ktorí zneužívajú partnera alebo svojich potomkov, či tí, ktorí si neplnia rodinné povinnosti, že sa jedného dňa budú zodpovedať pred Bohom. Ďalej varujeme, že rozpad rodiny privedie na jednotlivcov, obce a národy pohromy predpovedané dávnymi i súčasnými prorokmi.“5
Dnes ako apoštoli opätovne potvrdzujeme toto závažné varovanie. Prosím, majte na pamäti, že prikázania a zmluvy sú nezaplatiteľné pravdy a náuky, ktoré sa nachádzajú na Starej lodi Sion, s Bohom pri kormidle.
Ďalšou dôležitou náukou, ktorej by sme sa mali pozorne držať je zachovávanie dňa sabatu. Toto nám pomáha zachovať sa nepoškvrnenými od sveta, poskytuje fyzický odpočinok a keď každý z nás každú nedeľu uctieva Otca a Syna, získa duchovné občerstvenie.6 Keď máme potešenie z dňa sabatu, je to znak našej lásky k Nim.7
Súčasťou nášho úsilia učiniť sabat potešením bolo to, že sme požiadali miestnych vedúcich a členov Cirkvi, aby pamätali na to, že zhromaždenie sviatosti je Pánovo a malo by byť založené pevne na Jeho učeniach. Demonštrácia obradu sviatosti nastáva vtedy, keď si obnovujeme svoje zmluvy a opätovne si upevňujeme svoju lásku k Spasiteľovi a máme na pamäti Jeho obeť a Jeho uzmierenie.
Ten istý duch uctievania by mal prenikať naším každomesačným pôstom a svedeckými zhromaždeniami. Na takomto zhromaždení sviatosti by mali členovia v krátkosti vyjadriť vďačnosť, lásku a uznanie nášmu Nebeskému Otcovi, Ježišovi Kristovi a znovuzriadenému evanjeliu a vydať o týchto veciach osobné svedectvo. Pôstne a svedecké zhromaždenie je časom na to, aby sme sa podelili o krátke inšpiratívne myšlienky a vydali slávnostné svedectvo. Nie je to čas na príhovor.
Malé deti by si mali precvičovať vydávanie svedectiev v Primárkach a so svojimi rodičmi počas rodinných domácich večerov, až kým neporozumejú dôležitému významu svedectva.
Nedávny dôraz na to, aby sme mali potešenie zo dňa sabatu je priamym výsledkom inšpirácie od Pána prostredníctvom vedúcich Cirkvi. Členovia rady zboru by mali niekoľko týždňov pomáhať biskupstvu pred zhromaždením sviatosti skontrolovať hudbu a témy, ktoré sú odporučené pre každé zhromaždenie sviatosti.
Keď je sabat naplnený láskou k Pánovi doma i na cirkevnom zhromaždení, všetci sme požehnaní. Keď sa naše deti učia Pánovým cestám, učia sa cítiť Jeho Ducha a reagovať na Neho. Keď cítime Ducha Pánovho, budeme si všetci priať chodiť každú nedeľu na zhromaždenie a prijímať sviatosť. A všetci, mladí i starí, ktorí nosia ťažké bremená budú cítiť duchovné povzbudenie a útechu, ktorá pochádza z oddaného rozjímania o našom Nebeskom Otcovi a Pánovi Ježišovi Kristovi počas dňa sabatu.
Našťastie je Kristus stále nablízku, čaká a je ochotný nám pomôcť, keď sa modlíme o pomoc a sme ochotní činiť pokánie a prísť k Nemu.
Teraz, keď premýšľame iba nad niekoľkými pravdami, ktoré sú súčasťou Starej lode Sion, zostaňme na palube a pamätajme, že loď je podľa definície dopravný prostriedok a účelom dopravného prostriedku je dostať nás do cieľa.
Cieľom našej lode je plnosť požehnaní evanjelia, kráľovstvo nebeské, celestiálna sláva a prítomnosť Božia!
Boží plán je ustanovený. On je pri kormidle a Jeho úžasná a silná loď pláva ku spáse a povýšeniu. Pamätajme, že sa tam nemôžeme dostať tak, že vyskočíme z lode a pokúsime sa tam doplávať.
Povýšenie je cieľom tejto smrteľnej púte a nik sa tam nedostane bez prostriedkov evanjelia Ježiša Krista: Jeho uzmierenia, obradov a vedúcej náuky a zásad, ktoré sa nachádzajú v Cirkvi.
V Cirkvi sa učíme o dielach Božích a prijímame milosť Pána Ježiša Krista, ktorá nás spasí. V Cirkvi formujeme záväzky a zmluvy večných rodín, ktoré sa stanú pasom k povýšeniu. Je to Cirkev, ktorá má moc kňazstva, aby nás previezla skrze nepredvídateľné vody smrteľnosti.
Buďme vďační za krásnu Starú loď Sion, lebo bez nej sme vydaní napospas, sme sami a bezmocní, zmietaní prúdom bez kormidla a vesla, v silných víroch vetra a vĺn protivníka.
Držme sa pevne, bratia a sestry, a plavme sa na tejto úžasnej lodi, Cirkvi Ježiša Svätých neskorších dní, a dosiahneme náš večný cieľ. Toto je moje svedectvo a modlitba za všetkých, v mene Toho, po ktorom je Stará loď Sion pomenovaná, dokonca nášho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista, amen.