2010
Vahehongofulú
Fēpueli 2010


ʻI he Ngaahi Lea ʻa e Kau Palōfitá

Vahehongofulú

Mei he “Tithing,” Ensign, May 1994, 33–34.

ʻĪmisi
Elder Dallin H. Oaks

Naʻe tauhi ʻe heʻeku faʻē uitoú ʻa ʻene fānau kei iiki ʻe toko tolú ʻaki ha vāhenga fakafaiako naʻe siʻisiʻi fau. Ko e taimi naʻá ku ʻilo ai naʻe ʻikai ke mau maʻu ha ngaahi meʻa lahi naʻa mau fie maʻú … , naʻá ku fehuʻi ki heʻeku fineʻeikí pe ko e hā ʻokú ne totongi ai ha konga lahi ʻo ʻene vāhengá ki he vahehongofulú. He ʻikai teitei ngalo ʻiate au ʻene fakamatalá: “Tāleni, mahalo pē ʻoku ʻi ai ha kakai te nau lava ʻo moʻui taʻetotongi vahehongofulu, ka he ʻikai ke tau lava ia ʻe kitautolu. Kuo finangalo ʻa e ʻEikí ke Ne toʻo atu hoʻo tamaí kae tuku au ke u tauhi kimoutolu fānaú. He ʻikai ke u lava ʻo fakahoko ia taʻe kau mai e ngaahi tāpuaki ʻa e ʻEikí, pea ʻoku ou maʻu ʻa e ngaahi tāpuaki ko iá mei hono totongi totonu e vahehongofulú. Ko e taimi ʻoku ou totongi ai ʻeku vahehongofulú, ʻoku ou maʻu leva e talaʻofa ko ia ʻa e ʻEikí te ne tāpuakiʻi kitautolu, pea kuo pau ke tau maʻu ʻa e ngaahi tāpuaki ko iá ʻo kapau ʻoku tau fie maʻu ke feau ʻetau ngaahi fie maʻú.”

Ne u lau ʻi ha ngaahi taʻu kimui ange hono manatuʻi ʻe Palesiteni Siosefa F. Sāmita ha fakamoʻoni meimei tatau pea mo ha akonaki naʻe fai ʻe heʻene faʻē uitoú. ʻI he konifelenisi ʻo ʻEpeleli 1900, ne vahevahe ai ʻe Palesiteni Sāmita ʻene manatu ki heʻene kei siʻí:

“Ko e uitou ʻeku faʻeé, pea naʻe ʻi ai hono fāmili tokolahi ke tauhi. ʻI ha faʻahitaʻu māfana ʻe taha, ʻi heʻemau fakaava ʻemau ngaahi luoki patetá, naʻá ne fekau ʻene fānau tangatá ke nau fakaheka ha uta ʻo e pateta lelei tahá, peá ne ʻave ia ki he ʻōfisi vahehongofulú; naʻe honge pateta foki ʻa e faʻahitaʻu ko ʻení. Naʻá ku kei siʻi ʻi he taimi ko iá, pea ko au naʻá ku angi ʻa e fanga hōsí.ʻI heʻema afe atu ki he sitepu ʻo e ʻōfisi vahehongofulú, ʻosi maau ke fakahifo ʻa e patetá, ne hū mai ha taha ʻo e kau kalaké ʻo pehē ange ki heʻeku fineʻeikí, ʻʻE Uitou Sāmita, ko ha meʻa fakamā ia ke ke totongi vahehongofulu.ʻ … Naʻá ne valokiʻi ʻeku fineʻeikí ʻi heʻene totongi vahehongofulú, ʻo ui ʻaki ia ha ngaahi meʻa kehekehe kae ʻikai kau ai e potó mo e fakapotopotó; peá ne pehē ʻoku ʻi ai ha niʻihi kehe ʻoku nau kei mālohi ange mo malava ke ngāue ka ʻoku tokoniʻi kinautolu mei he ʻōfisi vahehongofulú. Naʻe tafoki atu leva ki ai ʻeku fineʻeikí ʻo pehēange: ʻViliami, ʻoku totonu ke ke ongoʻi mā. ʻOkú ke loto ke taʻofi meiate au e tāpuakí? Kapau ʻoku ʻikai totongi ʻeku vahehongofulu, ʻe taʻofi ʻe he ʻEikí ʻEne ngaahi tāpuakí meiate au. ʻOku ʻikai ngata pē ʻeku totongi ʻeku vahehongofulú koeʻuhí he ko e fono ia ʻa e ʻOtuá, ka koeʻuhí he ʻoku ou ʻilo ʻe maʻu ha tāpuaki ʻi heʻeku fai iá. ʻI heʻeku fai ʻeni mo tauhi e ngaahi fono kehé, ʻoku ou ʻamanaki te u tuʻumālie mo lava ke tauhi hoku fāmilí” (ʻi he Conference Report, Apr. 1900, p.48).

ʻOku pehē ʻe ha kakai ʻe niʻihi, “He ʻikai ke u lava au ʻo totongi vahehongofulu.” Ko kinautolu ʻoku nau falala ki he ngaahi talaʻofa ʻa e ʻEikí te nau pehē, “He ʻikai ke u lava au ʻo taʻetotongi vahehongofulu.”

Paaki