2014
Ko hono ʻuhinga ʻOku Ou ʻOfa ai ʻi he Tohi ʻa Molomoná
Sepitema 2014


Ko hono ʻuhinga ʻOku Ou ʻOfa ai ʻi he Tohi ʻa Molomoná

Steve Rahawi, Kalefōnia, USA

ʻĪmisi
illustration of man reading a book at his bed

ʻI he meimei taʻu ʻe 30 kuo hilí naʻá ku fuofua fakaʻuli ai ki ʻIutā. Naʻá ku moʻui taʻe faka-Kalisitiane ʻaupito ka naʻá ku fie maʻu ke u liliu. Naʻe ʻikai ke u ʻilo pe ʻe fēfē.

ʻI hoku efiafi hono ua ʻi ʻIutaá, ne u tuʻu ʻi ha mōtele ʻi ha kiʻi kolo siʻisiʻi ʻi he fakatonga ʻo ʻIutaá. ʻI he ʻomai ko ia ʻe he fefine ʻi he ʻōfisí ha kī ʻo e lokí, naʻá ku ʻeke ange pe ko ha Māmonga ia. Naʻá ne tali fiefia mai, “ʻIo, ko e Māmonga au.” Naʻá ne malimali fiefia, mo toe pehē mai, “Kuó ke lau ʻemau tohi maʻongoʻonga, ko e Tohi ʻa Molomoná?” Naʻá ku fakatou ʻohovale mo mahuʻingaʻia, peá u talaange kuo teʻeki ai.

Naʻá ne pehē mai, “ʻOku ʻi ai ha tatau ʻi ho lokí.” “ʻOku ʻikai ke ʻi ai ha meʻa fakafiefia ia maʻau ʻi he koló ni, ko ia ʻoku tonu ke ke lau e tohi ko ʻení.”

Naʻá ku fakamālō kiate ia peá u ʻalu mo ʻeku kató ki hoku lokí. Naʻá ku sio ai ki ha tohi takafi molū lanu melomelo mālohi naʻe ui ko e Tohi ʻa Molomoná naʻe hili ʻi he kiʻi tēpile he veʻe mohengá.

Naʻá ku fakaava noaʻia hake e tohí ofi ki lotomālie ʻo lau ha ngaahi veesi siʻi, kae ʻikai pē hū ha meʻa ia ki heʻeku fakakaukaú. Naʻe ʻikai mahino ha meʻa kiate au. ʻI heʻeku loto-mamahí, ne u tuku hifo ʻa e tohí peá u mavahe mei hoku lokí, mo e hala ke ongoʻi ha meʻa. Ne u fakaʻuli holo kae ʻoua kuó u maʻu ha pā—ko ha feituʻu fakapoʻuli, mo palakū. Naʻá ku hū ki loto peá u ongoʻi loto-mamahi, liʻekina, mo siva e ʻamanaki lelei ʻi he taimi pē ko iá. Naʻá ku tuʻu ai ʻi ha ngaahi miniti siʻi peá u toki tafoki ʻo lue fakavavevave ki tuʻa, mo fakapapauʻi ai pē he ʻikai ke toe fakamoleki ha taimi ʻo ʻeku moʻuí ʻi ha faʻahinga pā.

Naʻá ku foki longomoʻui ki hoku loki he mōtelé peá u toʻo hake ʻa e Tohi ʻa Molomoná. Naʻá ku tūʻulutui ʻi he ʻao ʻo e ʻEikí, ʻa ia naʻe siʻi ʻeku ʻilo fekauʻaki mo Iá, pea naʻá ku tangi leva kiate Ia ke Ne ʻaloʻofa mai kiate au. Naʻá ku kole kiate Ia ke fakamolemoleʻi au ʻi he ngaahi fehalaaki ʻi heʻeku moʻuí mo tokoniʻi au ke mahino ʻa e meʻa naʻá ku lau ʻi he Tohi ʻa Molomoná, ke ʻiloʻi pe ko ha palōfita moʻoni ʻa Siosefa Sāmita, pea ke ʻiloʻi pe ʻoku tonu ke u kau ki he Siasi Māmongá.

Naʻá ku fakaava hake ʻa e tohí ʻi he loto ʻapasia pea lau ʻa e ʻuluaki veesi naʻá ku sio ki aí: “ʻOku ou vīkiviki ʻi he lea mahinongofuá; ʻoku ou vīkiviki ʻi he moʻoní; ʻoku ou vīkiviki ʻi hoku Sīsuú, he kuó ne huhuʻi ʻa hoku laumālié mei heli” (2 Nīfai 33:6). Naʻe tō hoku loʻimatá pea māfana mo hoku lotó. Naʻe ʻomi ʻe he ngaahi leá ha ongo fakaofo ʻo e ʻamanaki leleí—ko ha maama ia ʻo Sīsū Kalaisi ʻokú ne taʻalo mai ke u haʻu kiate Ia.

Naʻá ku toe tūʻulutui ʻo lotu, mo tangi ʻo kole ki he ʻEikí ke Ne tataki au. Pea naʻá ku toe fakaava ʻa e tohí ʻo kamata lau e ʻuluaki vahe ʻo e 1 Nīfaí. Naʻá ku ofo moʻoni ʻi he mālohi taʻe hano tatau, mo e māʻoniʻoni, mo e moʻoni ʻo e ngaahi lea mo e fakamoʻoni ʻa Nīfaí. Naʻá ku lau ʻo aʻu ki he 2:00 he pongipongi hono hokó, he naʻe fakaava ʻe he ʻEikí ʻeku ʻiló kae lava ke mahino e meʻa naʻá ku laú.

Hili ha māhina ʻe ono mei ai naʻe papitaiso au ko ha mēmipa ʻo e Siasi fakaofo, mo moʻoni ko ʻení. ʻOku ou ʻilo naʻe faitāpuekina au ʻe he ʻEikí ke u ʻilo mo lau e Tohi ʻa Molomoná—ʻa e tohi naʻá ne fokotuʻu ʻa ʻeku tuí mo e fakamoʻoni kia Sīsū Kalaisí.

Naʻá ku sio ʻi hoku loki ʻi he mōtelé ki ha tohi takafi molū lanu melomelo mālohi naʻe ui ko e Tohi ʻa Molomoná.

Paaki