2015
Fakamoʻoní mo e Uluí
Fēpueli 2015


Pōpoaki ʻa e Kau Palesitenisī ʻUluakí

Fakamoʻoní mo e Uluí

ʻOku ʻi ai ha faikehekehe ʻi hono maʻu ʻo ha fakamoʻoni ʻo e moʻoní pea mo e ului moʻoní. Hangē ko ʻení, naʻe fai ʻe he ʻAposetolo ko Pitá ʻene fakamoʻoní ki he Fakamoʻuí ʻo ne pehē ʻokú ne ʻiloʻi ko Sīsuú ʻa e ʻAlo ʻo e ʻOtuá.

“Pea pehē ange ʻe [Sīsū] kiate kinautolu, Ka ʻoku pehē ʻe kimoutolu ko hai au?

“Pea lea ʻa Saimone Pita ʻo pehē ange, Ko koe ko e Kalaisí, ko e ʻAlo ʻo e ʻOtua moʻuí.

“Pea lea ʻa Sīsū ʻo pehē ange kiate ia, Saimone Pasona, ʻokú ke monūʻia: he naʻe ʻikai fakahā ia kiate koe ʻe he kakanó mo e totó, ka ko ʻeku Tamai ʻoku ʻi he langí” (Mātiu 16:15–17).

Pea ʻi he fakaafe ʻa e ʻEikí kia Pita kimui angé, naʻá Ne fai ha fakahinohino kiate kinautolu fekauʻaki mo e ului moʻoní, pea ke fakalahi ʻa e ului ko iá ki he kotoa ʻo ʻenau moʻuí. Naʻe pehē hono fakalea ʻe Sīsū: “ʻO ka ke ka toe liliu, ke ke tokoni [ki ho] kāingá” (Luke 22:32).

Naʻe akonaki ʻa Sīsū kia Pita ʻoku kei ʻi ai ha liliu lahi kuo pau ke ope atu ʻi hono maʻu ʻo e fakamoʻoní ʻataʻatā pē ʻo aʻu ki he tuʻunga ʻe malava ke fakakaukau, ongoʻi, pea ngāue ko ha kau ākonga ului moʻoni ʻa Sīsū Kalaisi. Ko e fuʻu liliu lahi ia ʻoku tau fekumi kotoa ki aí. ʻI heʻetau maʻu iá, ʻoku tau fie maʻu ʻa e liliu ko iá ke hoko atu ʻo aʻu ki he ngataʻanga ʻo ʻetau moʻui fakamatelié (vakai, ʻAlamā 5:13–14).

ʻOku tau ʻilo mei he ngaahi meʻa kuo tau aʻusiá mo ʻetau siofi e niʻihi kehé, ʻoku ʻikai feʻunga ha niʻihi ʻo e ngaahi momeniti fakalaumālie fakaofo ʻe niʻihi pē. Naʻe fakafisingaʻi ʻe Pita ʻa e Fakamoʻuí neongo naʻá ne maʻu ha fakamoʻoni mei he Laumālié ko e Kalaisí ʻa Sīsū. Naʻe foaki ha fakamoʻoni fakahangatonu ki he Kau Fakamoʻoni ʻe Toko Tolu ʻo e Tohi ʻa Molomoná, ko e Tohi ʻa Molomoná ko e folofola ia ʻa e ʻOtuá, kae hili iá naʻa nau veiveiua ke poupouʻi ʻa Siosefa Sāmita ko e Palōfita ʻo e Siasi e ʻEikí.

ʻĪmisi
illustration of woman in Nephite time praising God

ʻE Sīsū ē fai ʻe Walter Rane

ʻOku tau fie maʻu ha liliu ʻi hotau lotó, ʻo hangē ko hono fakamatala ʻi he tohi ʻa ʻAlamaá: “Pea naʻa nau fakahā kotoa pē ki he kakaí ʻa e meʻa tatau—kuo liliu honau lotó; pea ʻoku ʻikai ke nau toe maʻu ha holi ke faikovi” (ʻAlamā 19:33; vakai foki Mōsaia 5:2).

Naʻe akonaki mai ʻa e ʻEikí ko e taimi ʻoku tau ului moʻoni ai ki Heʻene ongoongoleleí, ʻe tafoki hotau lotó mei he ngaahi fie maʻu ʻoku siokitá ki he ngāue tokoni ke hiki hake e niʻihi kehé ʻi heʻenau faifeinga ki he moʻui taʻengatá. Ke maʻu ʻa e ului ko iá, ʻe lava ke tau lotu mo ngāue ʻi he lototui ke tau hoko ko e tangata foʻou ʻo fakafou ʻi he Fakalelei ʻa Sīsū Kalaisí.

ʻE lava ke tau kamata ʻaki ʻetau lotu ke maʻu ha tui ke fakatomala mei he siokitá pea maʻu ʻa e meʻafoaki ʻo e tauhi ki he niʻihi kehé kae ʻikai ko kitautolú. Te tau lava ʻo lotua ha mālohi ke siʻaki e loto-hīkisiá mo e meheká.

ʻE hoko foki ʻa e lotú ko e kī ki hono maʻu ʻa e meʻafoaki ʻo e ʻofa ki he folofola ʻa e ʻOtuá pea mo e ʻofa kia Kalaisí (vakai, Molonai 7:47–48). ʻOku fetaiaki e ongo meʻá ni. ʻI heʻetau lau, fakalaulauloto, mo lotua e folofola ʻa e ʻOtuá, te tau ʻofa leva ai. ʻOku fokotuʻu ia ʻe he ʻEikí ʻi hotau lotó. ʻI heʻetau ongoʻi e ʻofa ko iá, ʻe kamata ke toe lahi ange ai ʻetau ʻofa ki he ʻEikí. ʻE maʻu ai ʻa e ʻofa ki he niʻihi kehé, ʻa ia ʻoku tau fie maʻu ke fakamālohia ʻaki kinautolu kuo ʻomi ʻe he ʻOtuá ki heʻetau moʻuí.

Hangē ko ʻení, ʻe lava ke tau lotu ke ʻiloʻi ʻa kinautolu ʻoku finangalo e ʻEikí ke akoʻi Heʻene kau faifekaú. ʻE lava ke lotu e kau faifekau taimi kakató ʻi he tui ke nau ʻilo ʻo fakafou ʻi he Laumālié ʻa e meʻa ke akoʻi mo fakamoʻoni ki aí. Te na lava ʻo lotu ʻi he lototui ʻe finangalo lelei ʻa e ʻEikí ke nau ongoʻi ʻEne ʻofa ki he tokotaha kotoa pē ʻoku nau fetaulakí. He ʻikai papitaiso ʻe he kau faifekaú e tokotaha kotoa pē te nau fetaulakí pe te nau foaki ange meʻafoaki ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní. Ka ʻe lava ke nau maʻu ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní ko honau takaua. ʻE ʻalu pē taimí pea liliu e loto ʻo e kau faifekaú ʻo fakafou ʻi heʻenau ngāué mo e tokoni ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní.

ʻE toutou fakafoʻou ʻa e liliu ko iá maʻanautolu mo kitautolu ʻi he hokohoko atu ʻetau ngāue lototui mo taʻesiokita ke fakamālohia e niʻihi kehé ʻaki e ongoongolelei ʻo Sīsū Kalaisí. Ko e uluí ʻoku ʻikai ko ha meʻa pē ʻoku hoko tuʻo taha pe ko ha meʻa ʻe tolonga ʻi ha faʻahitaʻu pē ʻe taha ʻo e moʻuí ka ʻoku hokohoko pē ia. ʻE lava ke fakafiefia ange e moʻuí kae ʻoua ke hokosia e ʻaho haohaoá, ʻi heʻetau mamata ki he Fakamoʻuí mo ʻilo kuo tau hoko ʻo hangē pē ko Iá. Ne folofola e ʻEikí kau ki he fonongá: “Ko e meʻa ko ia ʻoku mei he ʻOtuá, ko e māmá ia; pea ko ia ia ʻokú ne maʻu ʻa e māmá, pea fai atu ai pē ʻi he ʻOtuá, te ne maʻu ʻa e maama lahi ange; pea ʻe tupulaki ʻa e maama ko iá ʻo ngingila ange kae ʻoua ke aʻu ki he ʻaho haohaoá” (T&F 50:24).

ʻOku ou palōmesi atu ʻoku malava ke hoko ia kiate kitautolu takitaha.

Ko e Faiako mei he Pōpoaki ko ʻEní

Naʻe fakaʻaongaʻi ʻe ʻEletā Tēvita A. Petinā ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá ʻa e “talanoa fakatātā ʻo e pikalé” ke akoʻi mai ko e uluí, ko ha founga ngāue ʻoku hokohoko atu kae ʻikai ko ha meʻa naʻe hoko tuʻo taha pē: “Mei he ʻotu lea ki he ʻotu lea mo e akonaki ki he akonaki, ʻoku ngāue māmālie ʻetau ngaahi taumuʻá, fakakaukaú, leá mo ʻetau ngaahi ngāué ke fakatatau mo e finangalo ʻo e ʻOtuá” (“Kuopau Ke Mou Toe Fanauʻi Foʻou,” Liahona, Mē 2007, 19). Fakakaukau ke toe vakaiʻi ʻa e talanoa fakatātā fekauʻaki mo e pikalé mo kinautolu ʻokú ke akoʻí. Ko e hā te tau lava ʻo fai fakatāutaha ke ngaʻunu ki muʻa ʻi he faifeinga ki he uluí ʻa ia ʻoku fakamatala ki ai ʻa Palesiteni ʻAealingi mo ʻEletā Petinaá?

Paaki