2020
Ko e Hā Te Tau Lava ʻo Ako mei he Talanoa Fakatātā ʻo e Fuʻu ʻŌlivé?
Māʻasi 2020


Haʻu ʻo Muimui ʻIate Au: Ko e Tohi ʻa Molomoná

Ko e Hā Te Tau Lava ʻo Ako mei he Talanoa Fakatātā ʻo e Fuʻu ʻŌlivé?

Sēkope 5–7(16–22 Māʻasí)

ʻĪmisi
What Can We Learn from the Allegory of the Olive Tree

ʻI he talanoa fakatātā ʻo e fuʻu ʻōlivé, naʻe ʻilo ʻe he ʻeiki ʻo e ngoue vainé ʻoku kamata ke mate ʻene fuʻu ʻōlivé peá ne pehē, “Te u ʻauhani [ʻa e fuʻu ʻakaú], pea keli ʻo takatakai ai, mo tauhi ia” (Sēkope 5:4).

  • ʻOku toʻo ʻi he ʻauhaní e ʻū vaʻa maté mo e fua koví mei ha fuʻu ʻakau. ʻOku tuʻusi ʻe he ʻeikí ʻa e ʻū vaʻa maté pea laku kinautolu ki he afí (vakai, Sēkope 5:9). ʻOku tokoniʻi fēfē kitautolu ʻe he ʻOtuá ke “ʻauhani” e angahalá mo e ngaahi vaivaí mei heʻetau moʻuí?

  • ʻOku kau ʻi he kelí hono toʻo atu e ngaahi fakafeʻātungiá, hangē ko e vao takatakai ʻi ha fuʻu ʻakau. ʻOku fakapapauʻi ʻe hono kelí he ʻikai toe ʻi ai ha meʻa te ne taʻofi e malava ʻa e fuʻu ʻakaú ʻo tupú. Ko e hā ha ngaahi fakafeʻātungia ʻokú ne taʻofi kitautolu mei heʻetau tupulaki fakalaumālié?

  • ʻOku hanga ʻe hono tauhí ʻo ʻai ke moʻui lelei ha fuʻu ʻakau ʻaki hono ʻoatu ha maʻuʻanga ivi mo ha ngaahi fafanga kehe. ʻOku fie maʻu ke fafanga hotau ngaahi laumālié, ʻo hangē ko e ʻulu ʻakaú. Te tau fafanga fēfē hotau ngaahi laumālié?

ʻI he talanoa fakatātaá, naʻe ʻaʻahi tuʻo lahi ʻa e ʻeikí mo ʻene tamaioʻeikí ki he ngoue vainé (vakai, Sēkope 5:15–18, 29–32, 37–42). ʻOku toe fakahoko ai pē ʻa e ngāue ki hono ʻauhani, keli takatakai, mo tauhí ʻi he taimi kotoa pē.

ʻOku fakafofongaʻi ʻe he ʻeiki ʻo e ngoue vainé ʻa Sīsū Kalaisi. ʻOku fakafofongaʻi ʻe he fuʻu ʻakaú mo hono ngaahi vaʻá ʻa Hono kakaí. ʻOku mahulu hake e talanoa fakatātā ko ʻení ʻi ha talanoa pē fekauʻaki mo e ʻulu ʻakaú mo e fuá. Ko ha fakamoʻoni mālohi ia ʻo e kau ʻa e ʻOtuá ʻi he moʻui ʻa ʻEne fānaú pea mo e misiona ʻo e Fakamoʻuí mo ʻEne ʻofa ki he faʻahinga kotoa ʻo e tangatá.

Uike 4

Ngaahi ʻAta mei he Getty Images

Paaki