Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Aman, Ebusuakuw, na Kasahorow Nyina
Ɔbɛsɛ 2020 Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi


Aman, Ebusuakuw, na Kasahorow Nyina

Yebotum abɛyɛ, wɔ hɛnara hɛn kwan bi mu no, No nkɔnhyɛ na anohoba horow ne mãhyɛ ne fã bi—asɛmpa ne fã no a orihyira wiadze no.

Mo nuanom na nkyerɛbaa, ɔnnkyɛree na mekedzii dwuma wɔ temple nsɔwano mu, a midzii COVID-19 akwankyerɛ no do. Ayefor na ayefor kun, beenu no a wɔyɛ asɛmpasomafo anokwafo a woewie hɔn som, a hɔn awofo na hɔn enuanom nyinara kã hɔn ho. Nna ɔnnda famu. Ayefor no tsĩa akron wɔ mba du hɔn mu. Enuanom baakron no toatoaa do tsena ase, fi panyin dze kɔ kumaa do. a nokwar nna wɔatsetsew hɔn ntamu.

Ebusua ahwehwɛ dɛ wɔbɛyɛ fipamfo apapa wɔ beebiara a wɔtsenaa no. Naaso, nna sɔn kor bi nngye hɔn nnto mu—osiandɛ, ayefor no ne maame kãa dɛ, hɔn ebusua no yɛ Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo mba.

Ebusua no yɛɛ biribiara dɛ wobenya anyɛnkofo wɔ skuul, bɛma hɔn ntoboa, ma wɔagye hɔn ato mu, naaso ennkesi hwee. Ebusua no wɔwdo bɔɔ mpaa dɛ akoma bɔgow.

Anafua bi, ebusua no tsee nkã dɛ woenya hɔn mpaabɔ ne nyiano, wɔ kwan a nna enyi nnda koraa do Ogya tɔɔ hɔn fie no mu ma ɔhyeew koraa. Mbom nkyii biribi so sii. Ogya no goow hɔn fipamfo hɔn akoma.

Hɔn efipamfo na apaamu skuul no boaboaa ntar, nsopaatsee, ehiadze horow bi ano a ebusua a wɔahwer biribiara no behia. Ayamuyie buei ntseasee. Nna nnyɛ kwan a ebusua no hɔn enyi da do anaa wɔdwenee dɛ wobenya hɔn mpaabɔ ne nyiano nye no. Naaso, wɔkyerɛɛ enyisɔ wɔ dza wɔnam sũahu dzendzen na nokwar mpaabɔ ne nyiano a enyi nnda ho kwan do no, sũaae no.

Nokwar, hɔn a wɔwɔ anokwafo akoma na enyiwa a wɔdze hu no, Ewuradze n’adɔyɛ mbɔbɔrhu da edzi wɔ ɔbra ne haw ber mu. Ɔhaw na afɔrbɔ a wɔsɔw no nokwar mu no dze ɔsor nhyira horow ba. Ɔnnkyebo asetsena yi mu no, ebia yɛbɔhwer anaa yɛbɔtweɔn ndzɛmba bi mber tsentsen, naaso ewiei no yebohu dza ohia tsitsir no.1 Ɔno nye N’anohoba.2

Hɛn 2020 mfe ahaebien mpaamukã no dze anohoba mapã a ɔkã obiara fua no hyɛ ase dɛ “Nyankopɔn dɔ Ne mba a wɔwɔ wiadze aman nyina mu.’’3 Hɛn mu kor biara wɔ aman, ebusuakuw, kasahorow, na nkorɔfo biara no,4 Nyankopɔn bɔ anohoba, ahyɛmudzi, horow, na ɔto nsã frɛ hɛn dɛ yembedzi N’enyigye na papayɛ mbordo no bi.

Woesi Nyankopɔn no dɔ ma nyimpa nyina pi wɔ kyerɛwsɛm nyina mu.5 Dɛm dɔ no fua Abraham ahyɛmudzi no, Ne mba a wɔabɔ hɔn apetse a wɔboaboa ano,6 na N’enyigye ho nhyehyɛɛ wɔ hɛn abrabɔ mu.

Gyedzi fifo mu no ahɔho nnyi hɔ, amamforafo nnyi hɔ,7 ɔhonyafo na ehiafo nnyi hɔ,8 “binom’’ a wofi abowano nnyi hɔ. Dɛ “ahotseweefo no kuromamafo no’’9 wɔto nsa frɛ hɛn dɛ yɛnsesã wiadze nyɛ no papa, nyimpa kor, ebusua kor, sɔn kor wɔ mber kor mu.

Sɛ yɛdze asɛmpa no bɔ bra na yɛkyɛ a nna iyi si. Mberano yi n’ahyɛse no, Nkɔnhyɛnyi Joseph nyaa nkɔnhyɛ nwanwa dɛ Ɔsor Egya pɛ dɛ obiara a ɔwɔ beebiara no bohu Nyankopɔn no dɔ na oenya No tum dze enyin na ɔasesã.

Mfonyin
Smith ebusua fie

Wonyaa dɛ nkɔnhyɛ no wɔ ha, wɔ Smith ebusua mpuna fie wɔ Palmyra, New York.10

Mfonyin
Elder na Akyerɛbaa Gong wɔ Smith fie

Wowiee no afe 1998 mu no, wɔasan esi Smith fie no wɔ ne asɔkan fapem no do Pia mu a ɔwɔ abansor no ne tsentsen na tɛtɛr yɛ anamɔn 18 na 30 na fi ase kɔ sor anamɔn 10 bea noara a Moroni enyimnyam somafo fi Nyankopɔn hɔ baa Joseph kumabaa nkyɛn wɔ Fankwa 21, 1823 ewimbir no.11

Hom kaa dza Nkɔnhyɛnyi Joseph kãe no dɛ:

“[Moroni] kãa dɛ, … Nyame wɔ dwumadzi bi dze ma me; na aman, ebusuakuw, na kasa horow nyina mu no binom bɛkã dza oye wɔ me dzin ho na binom so akã dza omuo so. …

“[Moroni] see dɛ nwoma bi a wɔdze esie, … asɛmpa ne mãhyɛ a ɔwɔ hɔ daapem no wɔ nwoma no mu.’’12

Yegyina wɔ ha. Yɛsɔr Nyankopɔn Onnyiewiei Egya na Ne Ba, Jesus Christ, nnyɛ Nkɔnhyɛnyi Joseph anaadɛ ɔbarimba anaa ɔbaa a ɔnnkyebo bi a.

Naaso, hwɛ mbrɛ nkɔnhyɛ horow a Nyankopɔn dze ma No nkowaa no si hyɛ mã.13 Binom hyɛ mã ntsɛm, binom ekyir, mbom ne nyina hyɛ mã.14 Ber a yetsie Ewuradze no nkɔnhyɛ sunsum no, yebotum abɛyɛ, wɔ hɛnara hɛn kwan bi mu no, No nkɔnhyɛ na anohoba horow ne mãhyɛ ne fã—asɛmpa no ne fã a orihyira wiadze no.

Afe 1823 mu no, nna obiara nnyim Joseph, mfe 17 banyimba a ɔtse ekurase a ɔnngyee dzin biara, wɔ ɔman bi a ɔagye ne fahodzi fofor mu. Gyedɛ ɔyɛ nokwar, nkyɛ obesi dɛn bosusu na ɔakã dɛ ɔbɛyɛ edwindadze wɔ Nyankopɔn n’edwuma mu na ɔdze Nyankopɔn n’akyɛdze na tum akyerɛ kyerɛwsɛm krɔnkrɔn ase a ɔbɛtahye wɔ beebiara no?

Naaso, osiandɛ ɔyɛ nokwar ntsi, emi na ɔwo botum agye dase dɛ dɛm nkɔnhyɛ no rehyɛ mã mpo ber a wɔto nsa frɛ hɛn dɛ yɛmboa ma ɔmbra mu.

Enuanom na nkyerɛbaa, a hom wɔ wiadze nyina no, hɛn mu kor biara a oritsie Ɔbɛsɛ 2020 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi yi no kã aman, ebusuakuw, na kasahorow ho nye nkɔnhyɛ a wɔkãa ho asɛm no ho.

Ndɛ, Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo asɔrmba no, tsetse aman 196 na mbeambea mu, a 3,446 Asɔr stake horow wɔ no mu 90 mu.15 Yegyina hɔ ma mbeambea ahorow a Asɔr no hyɛ dzen na woetsim wɔ hɔ.

Afe 1823 mu no, woana na osusuu dɛ afe 2020 mu no aman ebiasa bɔwɔ hɔ a kor biara benya Asɔr yi mu asɔrmba bɔbor ɔpepe—United States, Mexico, na Brazil?

Anaa amanaman 23, a kor biara benya Asɔrmba bɔbor 100,000—ebiasa wɔ America Etsifi, duanan wɔ America Finimfin na Anaafo, kor wɔ Europe, anan wɔ Asia, na kor wɔ Ebibiman?16

President Russell M. Nelson frɛ Mormon Nwoma no dɛ “anwanwadze mu nwanwa.’’17 N’adasegyefo gye dase dɛ, “Na ɔwɔ dɛ wɔdze bɛkyerɛkyerɛ aman, ebusuakuw, kasahorow nye nyimpa nyinara.’’18 Ndɛ, wiadze mfɛndzanan ehyiadzi nsa kã no wɔ kasahorow 100 mu. President Nelson agye Jesus Christ na N’asɛmpa a wɔdze asanananmu ho dase wɔ aman 133 mu na nkanee no rokɔ sor.

Wɔdze 1830 Mormon Nwoma rehyɛ ase no wotsintsiim nwoma 5,000 dze hyɛɛ ase, besi ndɛ woetsintsiim Mormon Nwoma no nyina anaa ne fã dodow ɔpepe 192 wɔ kasahorow 112. Abaefo dze so Mormon Nwoma nkyerɛasee so nnyɛ nã. Ndɛ da yi Mormon Nwoma nkyerɛasee wɔ kasahorow 23 mu dodow a wiadze nyimpa ɔpepe 50 anaa no mboree kã, a wɔbɔmu a nyimpa ɔpepe 4.1 hɔn kurow mu kasa.19

Ɔnam akwan nketsenketse do na—a wɔto nsa frɛ hɛn mu kor biara dɛ yɛmmbɛka ho—nna ndzɛmba akɛse dua ba.

Mfatoho, stake ehyiadzi bi ase wɔ Monroe, Utah, a nyimpa hɔn dodow yɛ 2,200 no, mibisaa hɔn mu dodow a ɔasom asɛmpakã horow. Ɔyɛ dɛ wɔmaa nsa biara kɔr sor. Ɔnnkyeree koraa no, asɛmpasomafo 564 fi dɛm stake kor mu no, wɔasom wɔ U.S. aman 50 nyina nye amanhorow 53 mu na —wɔ asaasetɔw biara do gyedɛ Antarctica.

Merekã Antarctica ho asɛm a, mpo wɔ Ushuaia wɔ Argentina n’anaafo sorɔm hɔ no, muhun nkɔnhyɛ a ɔrehyɛ mã ber hɛn asɛmpasomafo no kãa Jesus Christ asɛmpa nsanananmu ho asɛm wɔ bea bi a wɔfrɛ no “wiadze n’ano hɔ’’20

Mfonyin
Banho nsaano mfonyin a Ahotseweefo no ayɛ yɛ nwoma pii

Banho nsaano mfonyin a hɛn Saints21 nwoma anan noho nduraaho no kyerɛ Ahotseweefo anokwafo a wɔwɔ wiadze yi mu beebiara no hɔn asɛmpa abrabɔ ho ndɔbaa ho edwindze. Hɛn Asɔr abakɔsɛm no gyina asɔrba biara ne dasee a ɔdze abɔ bra na n’asɛmpa akwantu no do, a Mary Whitmer, akyerɛbaa nokwafo a Moroni dze Mormon Nwoma ne mprɛtse dze kyerɛɛ no no ka ho.22

Mfonyin
Asɔr dawurbɔ nkrataa afofor

Sanda 2021 a ɔreba mu no, hɛn wiadze nyina mu Asɔr dawurbɔ nkrataa afofor— Friend, For the Strength of Youth, na Liahona—no to nsa frɛ obiara dɛ ɔmbɛkã ho na ɔnkã sũahu horow na dasegye wɔ hɛn wiadze nyina mu anokwafo sɔn mu.23

Enuanom na nkyerɛbaa, ber a hɛn gyedzi wɔ Ɔsor Egya na Jesus Christ mu nyin no, yenya nhyira horow a ɔda edzi ber a yɛdze nokwar asɛmpa na ahyɛmudzi krɔnkrɔn horow a wɔdze asan ananmu no bɔ bra, na yesũa, yɛdwendwen ho, na yɛkyɛ Nsanananmu a ɔrokɔ do ho asɛm no, yɛdze hɛnho hyɛ nkɔnhyɛ a ɔrehyɛ mã no mu.

Yɛresesã hɛnho na wiadze no wɔ asɛmpa nhwɛdo do a ohyira abrabɔ wɔ beebiara.

Africanyi akyerɛbaa bi see dɛ, “Mo kun n’asɔfodzi som ama oenya abotar na ayamuyie mbordo. Na maayɛ yer na nã papa

Amanhorow do edwumayɛ fotufo a ɔwɔ Central America a afei ɔayɛ nyimdzifo see dɛ ansaana obohun Nyankopɔn n’asɛmpa nsanananmu no, nna ɔtse stiitsi do a onnyi botae biara. Afei ɔnye n’ebusua enya dzin, botae, na ahoɔdzen.

Banyinba bi a ɔwɔ America Anaafo nyɛn nkokɔ na ɔtɔn hɔn nkyirefua no dze boa ma wɔatɔ ntokura ma dan a n’ebusua risi no. Odzi kan tua n’ebupɛn du. Obohu dɛ ɔsor ntokura ebue nokwar ara.

Four Corners hɔ no, sɔn bi a ɔwɔ United States anaafo anee afamu no, Asɔpɔkan Amerikanfo ebusua bi dua rose nhyerɛn afɛɛfɛw pii ma sar pradada edzi ehurusi, asɛmpa gyedzi na ahodan asɛnkyerɛdze.

Ɔman ɔsatu wenwen n’ekyirkafo bi, nuabanyin a ɔwɔ Asia Anaafo boka afamu n’abaw gurae dɛ abrabɔ ho nnyi mfaso. Onyaa enyidado wɔ adaa sõ bi mu a nna ne nkaano skuul nyɛnko bi kita sacrament tray na ɔgyee dase wɔ ɔgye ayɛdze horow na Jesus Christ no Werdambɔ no ho.

Ɔsor Egya to nsa frɛ hɛn beebiara dɛ yɛmbɛtse No dɔ nkã, yendua nwomasũa, enyimnyam edwumayɛ, ahodan som, na papayɛ na enyigye nhwɛdo horow do a yenya no wɔ Ne nsanananmu Asɔr mu no

Ber a yenya awerɛhyɛmu wɔ Nyankopɔn mu no, ɔtɔfabi a ɔnam ntotɔserɛ do wɔ hɛn awerɛhow, ankonamyɛ, mber a yennyim dza obesi dodow mu no, yesũa dɛ Onyim hɛn yie koraa na ɔdɔ hɛn kyɛn ma hɛnara yenyim anaa yɛdɔ hɛnho.

Iyi ntsi na yehia Nyankopɔn no mboa ma yeenya daapem pɛrpɛrdzi, pɛryɛ, nsisi nnyi hɔ, na asomdwee wɔ hɛn efiefie na sɔn ahorow mu. Hɛn ho asɛm nokwar, a ɔdɔ bun, ɔtɔ asowa mu ara yie, gyinabea, no yɛkã ho nye ber a yɛtse Nyankopɔn no ɔpon ɔdɔ nkã, yedua Ne Ba no Werdambɔ do hwehwɛ adom na anwanwadze, na yɛnam ahyɛmudzi krɔnkrɔn horow do kyekyer daapem nkitahodzi.

Yehia nyamesom papayɛ na nyansa wɔ ndɛ ndzɛmba fĩ, dede, na ndzɛmba bɔn wiadze mu. Yebesi dɛn botum dze ahoɔdzen, nkenyan, na yɛatow nyimpa no sunsum do?24

Mfonyin
Wɔretsɛw ndua wɔ Haiti
Mfonyin
Wɔretsɛw ndua wɔ Haiti
Mfonyin
Wɔretsɛw ndua wɔ Haiti

Wɔretsɛw ndua wɔ Haiti yɛ nyimpa a wɔrobɔ mu ayɛ papa ne fasusu ɔha ɔha no mu kor pɛr. Sɔnmufo, a hɛn Asɔr mu asɔrmba 1,800 kã ho no dze ndua no kyɛe, boaa hɔn ano dze tsɛw bɛyɛ 25,000 ndua.25 Mfe pii ndua tsɛw dwumadzi yi atsɛw ndua bɔbor 121,000 dada. Enyi da kwan dɛ wɔbɛtsɛw ɔpe du, ɔpe du akã ho.

Koryɛ mbɔdzembɔ yi ma nwin, kora dɛtse no do, na ohuan nsuyirii a ndaamba obtum aba no do. Ɔma efiefi ntamu yɛ fɛw, osiesie sɔn mu, ɔma edziban na ɔnyɛn ɔkra no. Sɛ ibisa Haitifo no onyia ɔbɛtsetsew eduaba no efi ndua yinom do a, wɔkã dɛ, “Obiara a ɔkɔm dze no.’’

Wiadze ne nyimpa dɔm ɔha nkyɛmu eduowɔtwe bata ho emudzi mu ara.26 Nyamesom sɔn horow boa ntsɛmara wɔ mpirempire ehiadze wɔ ɔdomankoma esian ekyir no, dɛmara dɛ wɔhwɛ edziban ho nã a wɔatahye, dabew, nwomasũa, akenkan, edwuma ho ntsetsee, ho ehiadze horow. Wiadze nyina mu no, hɛn asɔrmba, anyɛnkofo, na Asɔr boa sɔn horow ma wɔboa etukɔrfo na wɔma nsu, ahotsew, edzidzɛmfo akɔ-na-aba, na adzehu ho mboa—nyimpa kor, ekurase kor, dua kor wɔ ne mbermu.27 Beebiara no, yɛhwehwɛ yɛ awofo pa na kuromamfo apapa, yɛyɛ hɛn kyɛfa wɔ hɛn sɔn na ɔman horow mu, a yedua Latter-day Saint Charities do kã ho.28

Nyankopɔn ma hɛn nyimpa ne pɛ—na kyerɛpɛn nkontaabu. Ewuradze paa mu kã dɛ, “Emi, Ewuradze Nyankopɔn, mama hom fahodzi, dɛm ntsi, [hom] enya fahodzi ampa.’’29 Ɔrobɔ “fahodzi ma ndɔmmumfo,’’30 dawur no Ewuradze bɔ anohoba dɛ No Werdambɔ na asɛmpa anamɔn kwan no botum atsetsew honandua na sunsum mu mpokyerɛ mu.31 Ehumbɔbɔr mu ara, ɔpon fahodzi yi tserɛw kɔ hɔn a woewu no do.

Mfe bi a abasen kɔ no, sɔfo bi a ɔwɔ Central America kãa kyerɛɛ me dɛ orusua Latter-day Saint “enuma ma ewufo’’ ho asɛm Sɔfo no kãa dɛ, “Ɔyɛ me dɛ oye,’’ “dɛ Nyankopɔn bɛma nyimpa biara kwan ma oenya enuma, a mber anaa bea a wɔtsenae mmfa ho, na dɛ Obehyira mbofra nkakraba.’32 Sɔfo no hyɛɛ no nsew dɛ, Ɔsomafo Paul,’’ kã ewufo a wɔrotweɔn enuma na wusoɛr ho asɛm.’’33 Temple ayɛdze horow a wogyina yɛ ma no bɔ anohoba dɛ aman, ebusuakuw, na kasahorow nyina dɛ onnhia dɛ obi “bɛka owu, hel, anaa owumaa hɔn nkowaasom ase.’’34

Ber a yehu Nyankopɔn no, ɔtɔfabi a, mpaabɔ nyiano a hɛn enyi nnda kwan yi hɛn fi stiitsi mu, dze hɛn ba sɔn mu, yi sum fi hɛn akra mu, na ɔkyerɛ hɛn kwan ma yehu sunsum mu guandɔbea na yɛka ho wɔ Ne ahyɛmudzi horow ne papayɛ na ɔdɔ a ɔtse hɔ mu.

Ndzɛmba akɛse taa dze nketsenketse hyɛ ase, naaso Nyankopɔn n’anwanwadze da edzi daa daa. Mbrɛ hɛn enyi si sɔ Sunsum Krɔnkrɔn n’akyɛdze krɔnkrɔn no, Jesus Christ no Werdambɔ no, na nkyerɛkyerɛ, ayɛdze horow, na ahyɛmudzi horow woeyi akyerɛ a yehu no wɔ Ne nsanananmu Asɔr no mu a wɔdze Ne dzin frɛ no.

Hom mma enyigye mu ara yɛngye Nyankopɔn no ɔfrɛ do na yɛmboa ma N’anohoba na nhyira horow a wɔahyɛ ho nkɔm wɔ aman, ebusuakuw, na kasahorow nyina mu nhyɛ mã, mobɔ mpaa, wɔ Jesus Christ ne dzin krɔnkrɔn mu, amen.

Tsintsim