Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Hom Enyi Ngye
Ɔbɛsɛ 2020 Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi


Hom Enyi Ngye

Hɛn gyedzi a onnhihim wɔ Jesus Christ asɛmpa nsan-ananmu nkyerɛkyerɛ no mu no, ma hɛn anamɔntu ho kwankyerɛ na ɔma hɛn dɛwdzi.

No nkwa wɔ honadua yi mu reba ewiei no, Jesus Christ kãa atseetsee na nkõdzen a N’Asomafo rubohu ho amandze no kyerɛɛ hɔn.1 Ɔdze awerɛhyɛmusɛm mapã yi wiei: “Wiadze mu dze, hom wɔ ahohia: naaso hom nhyɛ dzen; medzi wiadze do konyim” (John 16:33 Ɔno nye Agyenkwa no n’asɛm a ɔkɔ ma hɛn Ɔsor Egya ne mba nyina. Ɔno nye asɛm pa abɔso ma hɛn mu kor biara wɔ hɛn ɔnnkyebo abrabɔ yi mu.

“Hom enyi ngye “ nye awerɛhyɛmusɛm a Christ a Ɔasoɛr no N’Asomafo a Ɔasoma hɔn rokɔ wiadze mu no hia. EkyIr no Ɔsomafo Paul kãa kyerɛ Corinthfo no dɛ “wofi mbeabea hiahia hɛn ho, na wɔmmen hɛn; hɛn ho kyer hɛn, na hɛn enyidado mmpa; wɔtaa hɛn do, na eso wɔmmpa hɛn ekyir; woekruw hɛn ahwe ase, na eso wɔnnsɛɛ hɛn”(2 Corinthfo 4:8–9).

Mfonyin
Jesus som nkorkor

Mfe mpem ebien ekyir no hɛn so “wofi mbeabea hiahia hɛn ho,” na yehia dɛm asɛm kor noara dɛ mma hɛn enyidado mmpa, mbom yɛnhyɛ dzen. Ewuradze wɔ dɔ soronko ma Ne mbabaa a wɔsom bo na Ɔdwen hom ho. Onyim hom ahwehwɛdze, hom ehiadze, nye hom suro. Ewuradze yɛ otumfo. Hom ntwer No.

Wɔkyerɛkyerɛɛ Nkɔnkyɛnyi Joseph Smith no dɛ “Wonnkotum ama Nyame no ndwuma nye ne nhyehyɛɛ, nye ne botae asɛɛ, nna wonnkotum ama ɔayɛ kwa” (Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 3:1). Ewuradze dze awerɛhyɛmusɛm yi maa Ne mba a woridzi aper.

“Hwɛ, iyi nye Nyame n’anohoba a ɔ dze bɔ hom, O hom a hom yɛ mo nkowaa.

“Dɛm ntsi, hom enyi ngye, na mma hom nnsuro, na emi, Ewuradze, menye hom wɔ hɔ, na mibegyina hom afã; na hom bɛgye mo ho dase mpo dɛ, Jesus Christ meyɛ Nyame tseasefo ne Ba”(Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 68:5–6).

Ewuradze gyina hɛn afã, na Ɔase dɛ:

“Dza mekã kyerɛ kor no, mekã kyerɛ hom nyinara, me mbofra nkakraba, hom mma hom enyi ngye; osiandɛ mowɔ hom finimfin, na mommpoow hom” (Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 61:36).

“Osiandɛ abɛbrɛsɛ kɛse ekyir na nhyira ba.”Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 58:4).

Nkyerɛbaa, megye dase dɛ anohoba yinom a wɔdze maa wɔ atseetsee na ankorankor esian mber mu no, fa hom mu kor biara ho wɔ ndɛ hom gyinabew a ɔyɛ haw mu no. Wɔsom bo na wɔkaa hɛn mu kor biara dɛ yɛma hɛn enyi ngye na yenya dɛwdzi wɔ asɛmpa ne mãhyɛ mu ber a yɛper kɔ kan dze dua abrabɔ mu ɔhaw horow mu.

Ahohia na ɔhaw nnyɛ nã wɔ ɔnnkyebo abrabɔ yi mu. Dza ɔkõ tsia kã nhyehyɛɛ krɔnkrɔn a ɔboa hɛn ma yenyin no ne fã tsitsir ho,2 na yɛwɔ kwan no do no, yenya Nyame n’awerɛhyɛmu dɛ yɛhwɛ no onnyiewiei kwan do a, wɔremma dza ɔkõ tsia no nndzi hɛn do konyim. Yɛdze No mboa na hɛn nokwardzi na ntsimii no, yebedzi do konyim. Tse dɛ ɔnnkyebo abrabɔ yi a hɛn nyina yɛwɔ mu yi, ahohia nyina ba mber tsiabaa. Ekyingye no a odzii ɔkõ no a ɔdze ɔsɛɛ kɛse baa no enyim no, United States president Abraham Lincoln kaa n’etsiefo no tsetse nyansasɛm no nyansa mu ara dɛ “iyi, so, botwa mu akɔ.”3

Dɛ mbrɛ hom nyim no, abrabɔ mu abɛbrɛsɛ a merekasa ho no—a ɔma ɔyɛ dzen ma hɛn dɛ hɛn enyi bɛgye no—ɔtɔfabi a ɔba hɛn do a ɔkã binom pii so no, tse dɛ ɔpepe a sesei woridzi aper wɔ COVID-19 wiadze mu nsan yarba a ɔdze ɔsɛɛ kɛse aba no. Dɛmara no, United States mu no, ɔpepe ruhu amandze wɔ ɔtan na wentwiwentwi a ber biara ɔfam ɔmampanyin ambatow ho no mbom aber yi dze no ayɛ dzen akyɛn ma mpanyimfo dodowara a yɛtse ase no bɛkaa.

Dɛ yɛyɛ ankorankor no, hɛn mu biara nankasa wɔ abrabɔ mu abɛbrɛsɛ bi a ɔnye no ridzi aper, tse dɛ ihia, enyimtsiabu wɔ wo wer enyi ho, yarba, edwuma hwer anaa abagura horow, mba a wɔatsew etua, awar bɔn anaa nnyaa awar, na bɔn no nsunsuando—hɛnara hɛn dze anaa binom dze’.

Eso, iyi nyina mu no, yɛwɔ sor afotu dɛ hɛn enyi ngye na yenya dɛwdzi wɔ asɛmpa nkyerɛkyerɛ na anohoba horow na hɛn edwuma ho ndɔbaa mu.4 Dɛm afotu no ayɛ nokwar aber biara, ama nkɔnhyɛfo na hɛn nyina. Yenyim iyi fi edzikamfo hɔn sũahu na dza Ewuradze kãa kyerɛɛ hɔn mu.

Mfonyin
Onuabanyin Joseph

Hom nkaa Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith ne gyinabew. Yɛdze abɛbrɛsɛ ahwehwɛ ahwɛ mu no, n’abrabɔ yɛ ohia, atseetsee, abagura, ebusua awerɛhow, na nkyii wokum no wɔ ne gyedzi ntsi. Ber a oruhu amandze wɔ efiadze no, nna ne yer na ne mba na Ahotseweefo mu binom ruhu amandze ber a wɔapam hɔn efi Missouri no.

Ber a Joseph totɔe serɛɛ mboa no, Ewuradze buaa dɛ:

“Me ba, asomdwee nkã wo kra; w’akotorka na w’amandzehu na ɔnnkɛkyɛr;

“Na afei, sɛ esɔw no yie a, Nyankopɔn bɛma wo do wɔ sor; na ibedzi konyim wɔ w’atamfo nyina do” (Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 121:7–8

Iyi yɛ onnyiewiei afotu a ɔboaa Nkɔnhyɛnyi Joseph nankasa ma otumii koraa n’enyigye a ɔwɔ wɔ noho do na ɔdɔ na no nkorɔfo ho nokwardzi. Su yinom ara na ɔhyɛɛ baanodzifo na edzikamfo a wɔtoaa no do no dzen na obotum ahyɛ hom so dzen.

Mfonyin
Abɔasefo asɛmpasomafo a wɔrenantsew esukwankyɛba a ɔdɔ mu

Hom ndwen asɔrmba abɔasefo no ho! Wɔpempaam hɔn fi mbeabea kɔr mbeabea. Ewiei no wohyia ɔhaw kɛse dɛ wɔbɛkyekyer hɔn efiefi na Asɔr no wɔ sar do.5 Mfe ebien ekyir a edzikamfo kuw no kodwiir wɔ Great Salt Lake bɔnsa no mu no, nna edzikamfo hɔn nkwa ho nsɛm ayɛ dzen wɔ bea ɔnngye asetsenafo no. Asɔrmba no mu dodowara so da ho wɔ anamɔn kwan no do a wɔreper enya ndzɛmba a ɔboa a wɔdze bɛba. Eso nna baanodzifo na asɔrmba no da ho wɔ enyidado na hɔn enyi gye.

Ɔbɛse afe 1849 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi ber no nna Ahotseweefo no nngyee ntaa wɔ hɔn efiefi afoforfo mu no mpo no, wɔsomaa asɛmpasomafo ekuw afofor kɔr Scandinavia, France, Germany, Italy, na Pacific Anaafo.6 Dza ibotum adwen ho dɛ woegura hɔn koraa no, edzikamfo no soɛree gyinae kɔr sorsor. Na mfe ebiasa ara ekyir no, wɔfrɛɛ 98 so dɛ wɔnhyɛ ase mboa Israel a wɔabɔ apetse no ano. Asɔr baanodzifo no mu baako kyerɛkyerɛɛ hɔn dɛ asɛmpakã yinom “wɔnntaa nnkyɛr biara, banyin efi n’ebusua mu akyɛr koraa bɛyɛ ofi mfe 3 kesi 7 ara.7

Nkyerɛbaa, President a Odzi Kan na n’Apamfo dwen hom haw horow ho. Yɛdɔ hom, na yɛbɔ mpaa ma hom. Mber yi ara so, yɛtaa ma ndaase dɛ hɛn honandua mu ɔhaw—iyi asaase-wosow, ogya, nsuyirii, na ehum akɛse fi hɔ a—ɔnntaa nnto dza hɛn edzikamfo no hyiae no.

Nkõdzen ber mu no, awerɛhyɛmu krɔnkrɔn nye “hom enyi ngye, osiandɛ mibedzi hom kan. Ahenman no yɛ homdze, na nhyira a ɔwɔ hɔ no yɛ homdze, na mbersantsen ahonyadze so yɛ homdze.”(Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 78:18). Osi dɛn na iyi ba? Osii dɛn na ɔbaa maa edzikamfo no? Obesi dɛn bɛba ama Nyame ne mbaa ndɛ? Sɛ yedzi nkɔnhyɛ kwankyerɛ do a, hɛl mbobow no rinndzi [hɛn] do konyim, Ewuradze kãa no nyikyerɛ mu wɔ Ebɔbira 1830 mu. Ɔkãa dɛ, “… nyew, na Ewuradze Nyankopɔn bɔhwetse sum no tum efi hom enyim, na ɔama sor awosow ama hom yieyɛ, nye ne dzin n’enyimnyam ntsi” (Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 21:6). “Mma hom nnsuro, nguambaakuw; hom nyɛ papa; ma asaase nye hɛl nyina mbɔmu ntsia hom, na sɛ hom si wɔ mo botan do a, wonnkotum edzi hom do konyim” (Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 6:34).

Yɛdze Ewuradze n’anohoba no, “[yɛ]ma [hɛn] akoma do na [ye]dzi dɛw”Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 25:13), na [yɛ]dze enyigye akoma nye enyimtsewee” (Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 59:15), yɛkɔ kan wɔ ahyɛmu anamɔn kwan no do. Hɛn mu dodowara nnhyia adwenpɔwbɔ akɛse papanara, tse dɛ irigya wo fie na ekotwa sa wɔ anana asaase do. Hɛn adwenpɔwbɔ fa hɛn daa daa abrabɔ ndzeyɛɛ ho, naaso Ewuradze ase hɛn dɛ, “Mma hom mmberɛ wɔ papayɛ ho, osiandɛ hom rotow dwumadzi kɛse bi ne fapem. Na ndzɛmba nkakraba mu na dza ɔyɛ akɛse fi mu ba” (Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 64:33

Tum kɛse noara wɔ Jesus Christ asɛmpa nsan-ananmu no mu. Hɛn gyedzi a onnhihim wɔ nkyerɛkyerɛ no mu no ma hɛn anamɔntu kwankyerɛ na ɔma hɛn dɛwdzi. Ɔtsew hɛn adwen mu na ɔma hɛn ahoɔdzen na hɛn ndzeyɛɛ ho awerɛhyɛmu. Kwankyerɛ na enyitsew na tum no yɛ akyɛdze a wɔabɔ ho anohoba a yenya fi hɛn Ɔsor Egya hɔ. Yɛretse ase na yɛdze nkyerɛkyerɛ no robɔ hɛn bra no, a sor akyɛdze nnuhu kã ho no, hɛn enyi botum agye ber a yesie hɛnho wɔ anamɔn kwan a ogya kɔ hɛn onnyiewiei nkrabea—yɛnye hɛn ɔsorsor awofo dɔfo rebɔ mu bio na yerenya nkwagye ntowdo.

Elder Richard G. Scott kyerɛkyerɛɛ dɛ, “Bia irihyia ɔhaw horow a ɔbor wo do. “Ɔtɔfabi a wɔbɔ mu ba a woepiw yie, womia wo ara ma atse dɛ ɔbor wo do a ibotum ahyɛ do. Mma wo nko nnhyia wiadze no. ‘Fa wo werɛ nyina hyɛ Ewuradze mu; na mma nntwer wankasa wo ntseasee.’ [Mbɛbusɛm 3:5]. … Abrabɔ yi no botae nye dɛ ɔbɛyɛ taferbanyin-mbɔmu, nnyɛ dɛ ama yeedzi nkõgu, mbom ama yeedzi konyim wɔ do.”8

Ne nyina kã Nyame Egya na Ne Ba, Jesus Christ hɔn nhyehyɛɛ ho na megye ho dase, ber a mobɔ mpaa dɛ hɛn nyina yɛbɔwɔw do akɔ hɛn ɔsor fie no, wɔ Jesus Christ ne dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Hwɛ John 13–16.

  2. Hwɛ 2 Nephi 2:11.

  3. Abraham Lincoln, n’asɛmkã wɔ Wisconsin State Agricultural Society, Milwaukee, Fankwa 30, 1859; wɔ John Bartlett, Bartlett’s Familiar Quotations dza otsia 18 dze no (2012), 444.

  4. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 6:31.

  5. Hwɛ Lawrence E. Corbridge, “Surviving and Thriving like the Pioneers,” Ensign, Ayɛwoho 2020, 23–24.

  6. Hwɛ “Minutes of the General Conference of 6 October 1849,” General Church Minutes Collection, Abakɔsɛm Asoɛe, The Church of Jesus Christ of Latter-day Saints, Salt Lake City, Utah.

  7. George A Smith wɔ Journal History of The Church of Jesus Christ of Latter-day Saints, Dzifuu 28, 1852, 1.

  8. Richard G. Scott, Finding Peace, Happiness, and Joy (2007), 248–49.

Tsintsim