Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Hom Nhwehwɛ Christ wɔ Adwendwen Biara mu
Ɔbɛsɛ 2020 Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi


Hom Nhwehwɛ Christ wɔ Adwendwen Biara mu

Yɛrokõ tsĩa nsɔhwɛ gye enyimpi si na nokwardzi nkwaber nyina. Mbom, meserɛ hom nhu dɛ Ewuradze ayɛ krado dɛ Ɔbɔboa hɛn.

N’ayɛyi awensɛm ndwom mu no, Ɔdwontofo no paa mu kãa dɛ:

Ewuradze, ɔwo ahwehwɛ mo mu, na ehu me.

“Ɔwo inyim m’asetsena na mosoɛr, Ɔwo etse m’adwen ase kɔ ekyirkyir.

“Ɔwo epɛnsapɛnsa me nantsew na me nda mu, na inyim m’akwan nyinara mu yie.’’1

Awensɛm yi a no mu nkasafua asorɔtow a hɔn nkyerɛase yɛ pɛr no, Ɔdwontofo no yi Ewuradze no su dɛ Onyim adzebiara no ho ayew, osiandɛ nokwar ara Onyim hɛn akra no mu afã biara.2 Onyim dza ohia ma hɛn nyinara wɔ abrabɔ yi mu no, Agyenkwa no frɛ hɛn dɛ yɛnhwehwɛ No wɔ adwendwen biara mu na yɛmfa hɛn akoma nyinara nka No do3 Iyi ma hɛn anohoba no dɛ yɛbotum anantsew Ne kan mu ama N’akwankyerɛ no eesiw bɔn a ɔwɔ hɛn abrabɔ mu no kwan.4

Yɛrohwehwɛ Christ wɔ adwendwen biara mu na yɛdze hɛn akoma nyinara reka No do no hia dɛ yɛdze hɛn adwen na apɛdze bata Ne dze ho.5 Kyerɛwsɛm no kyerɛ mbataho yi dɛ “hom [re]gyina dzen dɛm wɔ Ewuradze mu.’’6 Nyɛe yi a yɛbɛyɛ no kyerɛ dɛ yɛkɔ do ma hɛn abrabɔ nye Christ n’asɛmpa no saa na yetsim wɔ adzebiara a oye do aber biara.7 Ɔno nko na yebenya “Nyankopɔn n’asomdwee a ɔtra ntseasee nyina no’’ na “ɔbɔweɔn [hɛn] akoma na adwen wɔ Jesus Christ mu.’’8 Agyenkwa Nankasa kyerɛkyerɛɛ Asɔr mu elderfo wɔ Kwakwar afe 1831 mu dɛ: “ Hom nkora ndzɛmba yinom do wɔ hom akoma mu, na hom mma mbersantsen ne duryɛ no ho adwendwen nda hom adwen mu.’’9

Hɛn mbɔdzembɔ a ɔkɔ do dɛ yɛbɔhwehwɛ Ewuradze nyina ekyir no, adwendwen fĩ botum abɛhɛn hɛn adwen mu. Sɛ yɛma adwendwen a ɔtsetse dɛm kwan na mpo yɛma wɔtsena a, wobotum enya nhyɛdo wɔ hɛn akoma n’apɛdze do na woegya hɛn ma yɛayɛ nyimpa saso yɛbɛyɛ wɔ abrabɔ yi mu na ewiei dza yɛbenya no mfesantsen.10 Ber bi Elder Neal A. Maxwell tsĩi fapem yi mu a ɔkã dɛ “Apɛdze … na ogya nsunsuando esiado esiado, a ɔno ntsi na ‘wɔbɛfrɛ dodowara, na mbom kumaabi na wɔbɛsan mu eyi hɔn.’’’11

Hɛn tsetse na ndɛ nkɔnhyɛfo awɔw do akaa hɛn dɛ yensiw nsɔhwɛ kwan ama yeekwetsir dɛ yɛbɛyew hɛn sunsum mu esidze na yɛayɛ basaa, yɛafom kwan, na abrabɔ ayɛ abagura.

Sɛ yɛreka ne sɛfo a, yɛrema nsɔhwɛ kwan tse dɛ ɔtwefam a ɔrebɛn daadze. Ɔtwefam n’ahoɔdzen a yennhu no twe daadze no na osuo mu dzendzenndzen. Ɔtwefam no nnyi tum no wɔ daadze no do ber a wɔdze daadze no ato no ekyirekyir. Dɛm ntsi, dɛ mbrɛ ɔtwefam no nntum mmfa n’ahoɔdzen nndzi dwuma wɔ daadze a ɔwɔ ekyirekyir do no, ber a yesiw nsɔhwɛ kwan no, ɔpa koraa na ɔyew no tum wɔ hɛn adwen na akoma do, na ewiei no, wɔ hɛn ndzeyɛɛ do

Mfatoho yi kaa me sũahu bi a Asɔrba nokwafo papa bi nye me kyɛe mber bi a ɔabɛsen kɔ. Asɔrba yi kãa kyerɛɛ me dɛ ɔsoɛree da kor anapa bi no, adwen bɔn bi a onnyaa bi da, awerɛfir mu ara, bɛhyɛɛ n’adwen mu. Nna ɔbaa no n’enyi nnda dze, naaso ɔkõe tsĩa gyinabew no ntsɛmara, ɔsee noho na dɛm adwendwen no dɛ, “Oho!’’ na ɔdze biribi papa dze hyɛɛ n’anan mu dze yii n’adwen fii adwendwen a nna ɔnnyɛ no do. Ɔkãa kyerɛɛ me dɛ ber a nna ɔdze ne pɛ ridzi dwuma wɔ tseneneeyɛ mu no, dɛm adwendwen bɔn a ɔdze noho bae no yewee ntsɛmara.

Ber a Moroni frɛɛ nkorɔfo no dɛ wonya gyedzi wɔ Christ mu na wonnu hɔnho no, ɔhyɛɛ hɔn dɛ wɔmfa hɔn akoma nyina mbra Agyenkwa no hɔ, na wonyiyi emumuyɛ nyina mfi hɔn adwendwen na nyɛe mu. Bio no, Moroni too nsa frɛ hɔn dɛ wɔmfa enyimpi si a no mu yɛ dzen mbisa Nyankopɔn, amma wɔaannkɔ nsɔhwɛ mu.12 Yɛdze fapem horow yinom ridzi dwuma wɔ hɛn abrabɔ mu no hia kyɛn dɛ yɛregye edzi ara; na mbom yɛresesã hɛn adwen na akoma ama fapem krɔnkrɔn yinom. Nsesã a ɔtse dɛm no hia daa daa na ankorankor mbɔdzembɔ nwɔwdo, dze akã Agyenkwa a yɛtwer no ho, osiandɛ hɛn honandua mu akɔndɔdze nankasa runntum mmfi hɔ. Yɛrokõ tsĩa nsɔhwɛ gye enyimpi si na nokwardzi nkwaber nyina. Naaso yenhu dɛ Ewuradze ayɛ krado dɛ ɔbɔboa hɛn wɔ hɛn ankorankor mbɔdzembɔ na ɔbɔ hɛn nhyira horow anohoba sɛ yɛsɔw kɔ ewiei a.

Mber a bi a nna ɔyɛ dzen ara yie ma Joseph Smith na ne mfɛfo adaduafo wɔ Liberty Efiadze a woennya fahodzi wɔ adzebiara mu gyedɛ hɔn adwendwen nko no, Ewuradze maa hɔn mboa afotu na anohoba a ɔtserɛw ba hɛn nyina do:

“Ma ayamuyie nhyɛ w’abadaa mu mã, a onngyaa da mfa mma nyimpa nyina, nye gyedzi fifo no, na ma ɔbrapa nsiesie w’adwen mu a onngyaa da, nkyii w’awerɛhyɛmu wɔ Nyame enyim bɛhyɛ dzen; …

“Na ibenya Sunsum Krɔnkrɔn no n’anyɛnkoyɛ no aber nyina, na w’ahempoma bɛyɛ ahempoma a ɔnnsakyer wɔ tsenenee na nokwar mu.’’13

Yɛreyɛ no, adwendwen krɔnkrɔn bɔkɔ do esisie hɛn adwen na apɛdze horow krɔngyenn begya hɛn akɔ ndzeyɛɛ tsenenee ho.

Moroni so bɔɔ no nkorɔfo no nkaa dɛ mma wɔmma akɔndɔ bɔn nhyɛ hɔn do.14 Kasafua akɔndɔ bɔn gyina hɔ ma ereper enya apɛdze bɔn ma biribi.15 Emumuyɛ anaa apɛdze bɔn horow a ɔma ankorankor tsim wɔ pɛsɛankonya nyɛe anaa wiadze ahonyadze kyɛn dɛ ɔbɛyɛ papa, ayamuyie, na orisie Nyankopɔn ne mbrasɛm, na dza ɔkekã ho. Ɔtaa dua ɔkra ne nyimpasu nkãtse dodow do da edzi. Ɔsomafo Paul hun nkã-tse yinom bi, tsetse dɛ, “dza ho nntsew, bra tantan,, … ɔtan,, … ebufuw, aperdzi,, … enyitan,, … na dza ɔkekã ho.’’16 Akɔndɔ bɔn ɔyɛ bɔn nyina ekyir, hɛn werɛ nnkotum efir dɛ tamfo no dze dzi dwuma nsumaamu na ɔyɛ ndaadaa akõdze dze tsĩa hɛn ber a ɔsɔ hɛn hwɛ ma yɛyɛ biribi bɔn no.

Mo nuanom na nkyerɛbaa adɔfo, megye dase dɛ ber a yɛdan nkwagye ɔbotan no, hɛn kra n’Agyekwa no, na yedzi Moroni n’afotu do no, hɛn tum dɛ yɛdze bɛhyɛ hɛn adwendwen do no botu mpon kɛsenara. Mubotum ama hom awerɛhyɛmu dɛ hɛn sunsum mu nyinii ntsɛmntsɛm, bɛsesã hɛn akoma, ɔama yɛayɛ tse dɛ Jesus Christ ara yie. Sunsum Krɔnkrɔn no ne nhyɛdo no so bɛyɛ dzen daa daa wɔ hɛn abrabɔ mu akã ho. Nkyii ɔtamfo no nsɔhwɛ, nkakrakakra no, bɛyew no tum wɔ hɛn do, a no nsunsuando bɛyɛ enyigye na ahotsew abrabɔ a ɔhyɛ Nyame nsa.

Hɔn a, biribi ntsi, wɔtɔ nsɔhwɛ mu na wɔtsena ndzeyɛɛ bɔn mu no, mema hɔn awerɛhyɛmu dɛ kwan wɔ hɔ wɔdze san ekyir, dɛ enyidado wɔ Christ mu. Mfe kakra a abɛsen kɔ no, menyaa kwan dze kɛsera Jesus Christ N’Asɔr mu asɔrba dɔfo bi a odua nkõdzen papaapa mu wɔ n’abrabɔ mu ber a ɔyɛɛ mfomdo kɛsenara bi ekyir no. Mber a midzii kan hun no, nna mutum hu awerɛhow wɔ n’enyiwa mu, a enyidado ɔhyerɛn wɔ n’enyim so. No su ara kyerɛɛ ahobrɛadze na akoma mu nsesã. Nna ɔyɛ Christiannyi mãpa na Ewuradze ehyira no ara yie. Mbom, ogyaa adwen bɔn kor pɛr ma odzidzii n’adwen mu a nkyii ogyae kɔɔr binom so do. Ber a ɔkɔr do ɔma adwendwen bɔn yinom ho kwan no, annkyɛr na wɔgyee ndwow wɔ n’adwen mu na wɔhyɛɛ ase nyinii wɔ n’akoma bun mu. Ewiei no ɔdze apɛdze yinom a wɔnnfata no dzii dwuma, a wogyaa no ma ɔbɔɔ adwenpɔw a otsĩa adzebiara a ɔsom bo dodow wɔ n’abrabɔ mu no. Ɔkãa kyerɛɛ me dɛ sɛ ɔamma dɛm adwendwen bɔn no kwan ma ɔannhyɛ ase a, nkyɛ ɔtamfo no nsɔhwɛ no rinnya no na ɔannsɛe no—nsɔhwɛ a ɔdze awerɛhow dodoodow baa n’abrabɔ mu, annyɛ koraa bɛyɛ mber kakra ntamu.

Enyigye mu ara, tse dɛ ɔba dzesɛɛfo no wɔ abɛbusɛm a ɔayɛ atsenkã a ɔwɔ Luke n’asɛmpa mu no, “noho baa no ho do” no onyanee fiir adaaso huhu no mu.17 Okenyaan n’awerɛhyɛmu wɔ Ewuradze mu na odzii awerɛhow wɔ no bɔn ho nokwar mu na onyaa pɛ dɛ ɔbɛsan abɛkã Ewuradze no nguankuw no ho. Dɛm da no hɛn nyina yenyaa Agyenkwa no ɔpon ho dɔ no ma hɛn no ho atsenkã. Yedzii nkɔmbɔ kakra ekyir no, dɛwdzi hyɛɛ hɛn do, na besi ndɛ, mekãa dɛwdzi kɛse a ɔhyerɛnee wɔ n’enyim ber a ofii me ɔfese no.

M’anyɛnkofo adɔfo, sɛ yɛkõtsĩa nsɔhwɛ nkakraba no a, ɔtaa ba a hɛn enyi nnda wɔ hɛn abrabɔ mu a, yɛyɛ ahoboa yie dze kwetsir mfomdo a ɔyɛ dzen. Dɛ mbrɛ President Spencer W. Kimball kãa dɛ: “Ɔnntɔ kã dɛ obi bɔkɔ mfomdo no bun mu a onndzii kan ɔmmaa dza osuar no kwan, a obuei abow ma dza ɔsõ no. … ‘Sar a no do atsew no [mmbo]fuw [mfuw] awerɛfir mu.’’18

Ber a nna ɔreyɛ ahoboaboa dze ewie No somdwuma wɔ asaase do no, Agyenkwa Jesus Christ yɛɛ fasusu wɔ hia ohia dɛ daa daa yɛkõ tsĩa biribiara a obotum egura hɛn ma yennkenya hɛn onnyiewiei botae no. Ɔtamfo no dzii nnkõgu beberee ekyir no, ɔno a ɔbɔɔ mbɔdzen dɛ ɔbɛdan No efi No somdwuma ho no, Agyenkwa no paam abɔnsam a ekyingye biara nnyim ber a ɔsee dɛ: “Fi ha fi, Satan. … Nna abɔnsam gyaa no hɔ, na, hwɛ, abɔfo bae bɔsoom no.’’19

Mo nuanom na nkyerɛbaa, ana hom botum esusu dza nkyɛ obesi sɛ nna ɔwɔ dɛ yenya ahoɔdzen na akokodur fi Agyenkwa no hɔ na yɛkã “Oho’’ na “Fi ha fi’’ ma adwendwen a ho nntsew, ber no mu ara odzi kan ba hɛn adwen mu a? Nsunsuando bɛn na obenya wɔ hɛn akoma n’apɛdze do? Hɛn ndzeyɛɛ no nsunsuando no besi dɛn bɛma yɛatwe abɛn Agyenkwa no na wɔama Sunsum Krɔnkrɔn no kwan ma ɔakɔ do enya nhyɛdo pa wɔ hɛn abrabɔ mu? Minyim dɛ yeridzi Agyenkwa no ne fasusu do no, yebokwetsir esian horow na suban horow a ɔnnyɛ ahomkã pii a ɔdze ebusua nsɛnhia na wentwiwentwi, ayawdze na ahwehwɛdze, atsɛnkyew na sɛe, nhyɛdo bɔn no dɔnkɔyɛ, na adzebiara bio a otsĩa Ewuradze ne mbrasɛm.

N’asɛm na afe yi Ebɔbira no ɔayɛ atsenkã na ɔkã akoma no, President Russell M. Nelson bɔɔ anohoba bi dɛ hɔn nyinara a wɔpɛ no “tsie No’’ na wodzi Ne mbrasɛm do no “wɔdze tum bi bɛkã ho ehyira hɔn ma woegyina nsɔhwɛ, aperdzi na mberɛwyɛ ano’’ na hɛn tum dɛ yɛbɛtse dɛwdzi no bɛyɛ kɛse, mpo wɔ ndɛ gyakagyaka a ɔrokɔ do kɛse no mu.20

Megye dase kyerɛ hom dɛ anohoba horow a hɛn nkɔnhyɛnyi dɔfo dze mae no yɛ anohoba a Agyenkwa Nankasa dze mae. Moto nsa frɛ hɛn nyina ma “[ye]tsie No’’ wɔ adwen biara mu na yɛdze hɛn akoma nyina yɛaka No do ama yeenya ahoɔdzen na akokodur dze ase “Oho’’ na “Fi ha fi’’ ama adze nyinara a obotum dze awerɛhow aba hɛn abrabɔ mu. Sɛ yɛyɛ a, mobɔ anohoba dɛ Ewuradze bɔsoma No Sunsum Krɔnkrɔn ma ɔahyɛ hɛn dzen na ɔakyekye hɛn werɛ, na yeetum abɛyɛ ankorankor a Ewuradze n’akoma pɛ.21

Megye me dasee dɛ Jesus Christ tse ase na ɔnam Ɔno do no, yebedzi konyim wɔ ɔtamfo no bɔn nhyɛdo no do na yɛafata dɛ yɛnye No bɛtsena mfesantsen na wɔ hɛn Egya a ɔwɔ Sor dɔfo ne nkyɛn. Medze mo dɔ a mowɔ ma hom na ma hɛn Agyenkwa nwanwanyi, a meyi ne dzin ayɛw, enyimnyam, na ayɛyi daa daa gye nokwar yinom ho dasee. Mekã ndzɛmba yinom wɔ Jesus Christ dzin krɔnkrɔn mu, amen.

Tsintsim