Máme veľký dôvod na radosť
Keď milujete druhých, dohliadate na nich a slúžite im malými a jednoduchými spôsobmi, aktívne sa tým podieľate na diele spásy.
Keď môj svokor zomrel, naša rodina sa zhromaždila spolu, aby sme vítali ostatných, ktorí nám prišli vyjadriť sústrasť. V priebehu toho večera, keď som sa vítala s rodinou a priateľmi, som sa často zadívala na Portera, nášho 10-ročného vnuka, ktorý stál blízko mojej svokry – jeho „starkej“. Niekedy stál za ňou a dozeral na ňu. Raz som si povšimla, že sa držali za ruky. Videla som, ako ju pohladkal po ruke, objímal ju a stál po jej boku.
Ani niekoľko dní po tomto zážitku som nemohla dostať tento obraz z hlavy. Cítila som nabádanie, aby som Porterovi poslala správu a napísala mu o tom, čo som si všimla. Poslala som mu email a povedala mu, čo som videla a čo som cítila. Pripomenula som Porterovi zmluvy, ktoré uzatvoril, keď sa dal pokrstiť a citovala som mu Almove slová v Mosiášovi v kapitole 18:
„A teraz, ak si prajete prísť do stáda Božieho a byť nazývaní ľudom jeho, a ste ochotní niesť si navzájom bremená svoje, aby boli ľahké;
Áno, a ste ochotní žialiť s tými, ktorí žialia; áno, a utešovať tých, ktorí útechu potrebujú, a stáť ako svedkovia Boží vo všetkých dobách a vo všetkých veciach, a na všetkých miestach, kde môžete byť, až do smrti, … aby ste mohli mať život večný –
… ak je toto prianie srdca vášho, čo máte proti tomu, aby ste boli pokrstení v mene Pánovom na svedectvo pred ním, že ste vstúpili do zmluvy s ním, že mu budete slúžiť a zachovávať prikázania jeho, aby na vás mohol hojnejšie vylievať Ducha svojho?“1
Vysvetlila som Porterovi, že Alma učil, že tí, ktorí chcú byť pokrstení, musia byť ochotní slúžiť Pánovi tým, že budú slúžiť ostatným – po celý svoj život! Povedala som: „Neviem, či si si to všimol, ale spôsob, akým si starkej preukazoval lásku a záujem, tak si dodržiaval svoje zmluvy. Každý deň dodržiavame svoje zmluvy tým, keď sme milí k sebe navzájom, keď si preukazujeme lásku a keď sa o seba navzájom staráme. Len som chcela, aby si vedel, že som na teba pyšná, že dodržiavaš zmluvy! Keď dodržiavaš zmluvy, ktoré si uzatvoril, keď si bol pokrstený, budeš pripravený na to, aby si bol vysvätený do kňazstva. Táto ďalšia zmluva ti poskytne viac možností na to, aby si slúžil ostatným a žehnal im a pomôže ti pripraviť sa na zmluvy, ktoré uzatvoríš v chráme. Ďakujem ti za to, že si pre mňa takým dobrým príkladom! Ďakujem ti, že mi ukazuješ, čo to znamená byť tým, kto dodržiava zmluvy!“
Porter mi odpovedal: „Stará mama, ďakujem za tvoju správu. Vždy, keď som objal starkú, nevedel som, že tým dodržiavam svoje zmluvy, ale cítil som vo svojom srdci teplo a cítil som sa veľmi dobre. Viem, že som vo svojom srdci cítil Ducha Svätého.“
Aj ja som cítila teplo vo svojom srdci, keď som si uvedomila, že Porter spojil dodržiavanie zmlúv s prísľubom mať vždy Jeho Ducha, aby bol s nami2 – prísľub, ktorý je nám umožnený tým, že obdržíme dar Ducha Svätého.
Sestry, keď som vás navštevovala po celom svete, všimla som si, že mnohé z vás sú ako Porter. Ticho stojíte ako svedkovia Boží, žialite s tými, ktorí žialia a utešujete tých, ktorí potrebujú útechu bez toho, aby ste si všimli, že tým dodržiavate svoje zmluvy – zmluvy, ktoré ste uzatvorili vo vodách krstu a v chráme. Keď milujete druhých, dohliadate na nich a slúžite im malými a jednoduchými spôsobmi, aktívne sa tým podieľate na diele spásy, Božom diele uskutočniť nesmrteľnosť a večný život človeka.3
Ako dcéry Pánovho kráľovstva4 sme uzatvorili posvätné zmluvy. Kráčame po, ako to nazval Nefi, „tesnej a úzkej ceste, ktorá vedie k večnému životu“5. Každá z nás sa na tejto ceste nachádza na inom mieste. Ale môžeme spolupracovať na tom, aby sme pomohli ostatným „tlačiť [sa] vpred so stálosťou v Kristovi, majúc dokonalý jas nádeje a lásku k Bohu, a ku všetkým ľuďom“6.
Jeanne slúži ako poradkyňa Mladých žien. Pred niekoľkými mesiacmi sa dozvedela o blížiacej sa aktivite pre mladých ľudí v zbore: horskej túre na miesto, ktoré sa volá Malan’s Peak. Bola nadšená, pretože len nedávno si dala za cieľ vyliezť práve na ten vrch.
Keď dorazila na miesto, kde začínala značka, pristúpila k nej jej dobrá priateľka Ashley. Objala Jeanne a ponúkla jej, že pôjde na túru s ňou, hovoriac: „Ja pôjdem s tebou.“ Ashley, ktorá mala vtedy 16 rokov, mala určité fyzické obmedzenia, pre ktoré bolo pre ňu namáhavé stúpať veľmi rýchlo. A tak ona a Jeanne pomaly kráčali a pozorovali stvorenia Nebeského Otca: skaly na vrcholkoch nad nimi a kvety, ktoré boli všade naokolo. Jeanne neskôr povedala: „Zakrátko som zabudla na to, že mojím cieľom je vystúpiť na vrchol, pretože sa z toho čoskoro stalo úplne iné dobrodružstvo – dobrodružstvo všímať si všetky tie krásy naokolo popri ceste, z ktorých mnohé by mi unikli, keby som len stúpala na vrchol Malan’s Peaku.“
Keď Jeanne a Ashley stúpali ďalej, ďaleko vzadu za skupinou, pripojila sa k nim Emma, ďalšia mladá žena z ich zboru, ktorá sa ich rozhodla počkať a kráčať s nimi. Emma s nimi zdieľala ich radosť. Naučila ich pieseň a poskytla im ďalšiu podporu a povzbudenie. Jeanne spomínala: „Sadli sme si a odpočívali, spievali sme, rozprávali sme sa a smiali sme sa. Spoznala som Ashley a Emmu takým spôsobom, akoby som ich nijako inak spoznať nemohla. Toho večera to sa to netýkalo hôr – bolo to niečo oveľa, oveľa väčšie. Bolo to o tom, ako sme si vzájomne pomáhali na ceste, krok za krokom.“
Keď Jeanne, Ashley a Emma spolu stúpali k vrcholu a spievali, a odpočívali, a smiali sa spolu, pravdepodobne si nepomysleli: „Hej, práve teraz dodržiavame svoje zmluvy.“ Ale ony dodržiavali svoje zmluvy. Slúžili si navzájom s láskou, súcitom a záväzkom. Posilňovali si svoju vieru, keď sa navzájom povzbudzovali, podporovali a slúžili jedna druhej.
Starší Russell M. Nelson učil: „Keď si uvedomíme, že sme deťmi zmluvy, zistíme, kto sme a čo od nás Boh očakáva. Jeho zákon je vpísaný do nášho srdca.“7
Mária Kuzinová je Božia dcéra, ktorá s ním uzatvorila zmluvy a ktorá vie, kým je a čo od nej Boh očakáva. Keď ma privítala v jej dome v Omsku v Rusku, myslela som si, že som tam preto, aby som jej slúžila, ale čoskoro som zistila, že som tam preto, aby som sa od nej učila. Mária, ktorá je obrátená do Cirkvi, žije podľa vedenia, ktoré nájdeme v Lukášovi 22: „A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.“8 Má vieru v slová nášho žijúceho proroka, prezidenta Thomasa S. Monsona, ktorý povedal:
„Teraz je čas pre členov a misionárov aby sa spojili, pracovali spoločne na Pánovej vinici v privádzaní duší k Nemu. ...
… Keď konáme s vierou, Pán nám ukáže ako posilňovať Jeho Cirkev v zboroch a v pobočkách, v ktorých žijeme. Bude s nami a stane sa aktívnym spoločníkom v našej misionárskej práci.
… Uplatňujte svoju vieru … keď s modlitbou premýšľate nad tým, ktorú rodinu, ktorých priateľov, susedov a známych by ste radi pozvali do vášho domu, aby sa stretli s misionármi, aby si mohli vypočuť posolstvo znovuzriadenia.“9
Mária nasleduje túto radu tým, že dohliada na sestry, ktorým bola pridelená ako navštevujúca učiteľka a slúži im, a tiež sa im venuje nad rámec svojej úlohy. Má veľa priateľov, ktorí sú menej aktívni alebo ktorí ešte nepočuli o posolstve znovuzriadeného evanjelia Ježiša Krista. Každý deň uplatňuje svoju vieru a modlí sa za to, aby zistila, kto potrebuje jej pomoc, a potom koná na základe nabádaní, ktoré obdrží. Telefonuje, prejavuje svoju lásku a hovorí svojim priateľom: „Potrebujeme ťa.“ Každý týždeň má vo svojom byte rodinný domáci večer a pozýva susedov, členov a misionárov – a pripraví im jedlo. Pozýva ich, aby prišli na zhromaždenia, dohliada na nich a keď prídu, sadne si k nim.
Mária rozumie pripomienke, ktorú nedávno vyslovil Starší Jeffrey R. Holland, že „pozvanie, ktoré sa zrodí z našej lásky k druhým a k Ježišovi Kristovi … nebude nikdy považované za urážlivé alebo odsudzujúce“10. Má zoznam ľudí, ktorí hovoria, že ich niekto urazil, a stále im slúži. Pretože vedia, že ich má rada, môže im povedať: „Nebuďte urazení. To je smiešne!“
Mária je učeníčka Ježiša Krista, ktorá dodržiava zmluvy. Hoci v jej domove nie je žiadny držiteľ kňazstva, cíti každý deň Božiu moc pri napĺňaní svojich chrámových zmlúv, keď sa tlačí vpred po ceste, snaží sa vytrvať až do konca a pomáha ostatným spolupracovať na diele spásy.
Keď som sa s vami delila o tieto skúsenosti, videli ste samé seba v diele spásy? Premýšľajte chvíľu nad inou dcérou Božou, ktorá potrebuje povzbudenie, aby sa vrátila späť na cestu zmluvy alebo ktorá potrebuje trochu pomôcť, aby zostala na ceste. Spýtajte sa na ňu vášho Otca v nebi. Je to Jeho dcéra. On pozná jej meno. Pozná aj vás a povie vám, čo [Jeho dcéra] potrebuje. Buďte trpezlivé, pokračujte vo viere a neustále sa za ňu modlite a konajte na základe nabádaní, ktoré obdržíte. Keď konáte na základe týchto nabádaní, Duch vám potvrdí, že vaša obeť je prijateľná pred Pánom.
Sestra Eliza R. Snowová … s vďačnosťou rozpoznávala snahu sestier navzájom sa posilňovať. … Povedala im, že hoci Cirkev si neodkladá každý záznam o každom dare, ktoré darovali, keď pomáhali tým, ktorí sú v núdzi, Pán má dokonalý záznam o ich diele spásy:
… Prezident Joseph Smith povedal, že toto združenie bolo zorganizované, aby zachránilo duše. Čo [robíme] preto, aby sme získali späť tých, ktorí zišli z cesty? – Aby sme opäť zahriali tie srdcia, ktoré ochladli k evanjeliu? – Je zachovávaná ďalšia kniha o vašej viere, vašej láskavosti, vašich dobrých skutkoch a [vašich] slovách. Je zachovávaný ďalší záznam. Nič nie je stratené.11
V Knihe Mormonovej hovorí Ammón o veľkom dôvode, ktorý máme na radosť. Hovorí: „A teraz, pýtam sa, aké veľké požehnania nám [Boh] udelil? Môžete to povedať?“
Ammón vo svojom nadšení ani nečaká na odpoveď. Hovorí: „Hľa, odpoviem za vás; … to je oné požehnanie, ktoré nám bolo udelené, že sme boli učinení nástrojmi v rukách Božích, aby sme uskutočnili veľké dielo toto.“12
Sme dcéry v Pánovom kráľovstve, ktoré uzatvárajú zmluvy a máme príležitosť stať sa nástrojmi v Jeho rukách. Keď sa každý deň zúčastňujeme na diele spásy malými a jednoduchými spôsobmi – dohliadanie, posilňovanie a učenie sa navzájom – budeme schopné radovať sa s Ammónom, ktorý prehlásil:
„Hľa, radosť moja je úplná, áno, srdce moje prekypuje radosťou a ja sa budem radovať z Boha svojho.
Áno, ja viem, že nie som nič; čo do sily svojej som slabý; takže sa nebudem vychvaľovať sám sebou, ale budem sa vychvaľovať Bohom svojím, lebo v sile jeho môžem činiť všetky veci.“13
O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.