Conferencia General
Peteĩ por ciento oĩporãve haĝua
Conferencia General Octubre 2021-pegua


Peteĩ por ciento oĩporãve haĝua

Ñañeha’ã jave ñamoambue ñande rekove —taha’e jepe michĩmi ñandéve ĝuarã —ikatu ojapo tuicha diferencia ñande rekovépe.

Ohasa síglo, pe bicicleta karréra ekipo Gran Bretaña-pegua ha’eva’ekue toryja upe ciclismo múndo-pe g̃uarã. Ohasávo hikúai vai vaípe, ko’ã ciclista Británico oganánteva’ekue sa’imi medalla de oro 100 áñope umi competencia olímpica-pe ha ijetu’ve ohóvo ko ciclismo evénto jave, Tour Francia-pegua omokane’õvéva chupekuéra, mbohapy semána ipukúva, ha upépe ni peteĩ ciclista Británico noganáiva’ekue 110 áñope. Oñembyasyetékuri ko situasiõ ijetu’úva ciclista-kuéra Británico ohasáva uvei umi bicicleta apoha novendeséi chupekuéra, okyhyjégui hikuái opa ára opytataha herakuã vai. Ha oñeha’ãramo jepe heta recurso tecnológico pyahu ha opáichagua sistéma pyahu ha capacitación-re, mba’eve ndoikói.

Imágen – Ta’anga
Ciclista Británico

Mba’eve, ja’e haĝuáicha, 2003-péve oiko peve peteĩ kambio’imi, ndojehecháiva, okambiáva akoiete ĝuarã ko ciclismo británico trayectoria. Ko enfóke pyahu avei omyesakã peteĩ principio eterno—orekóva ipromesa—ha’éva ñande jeheka mortal rehegua, py’ỹi ñane sorprendéva, ñañemehora haĝua ñandejupe. Ha péicha, mba’épa oiko pe ciclismo Británico-pe orekóva tuicha relevancia ñandéve ĝuarã oiko haĝua ñandehegui Tupã ra’y ha Tupã rajy hembiapo porãvéva?

2003-pe oñe-contrata Sir Dave Brailsford-pe. Ha’e ndojapói ambue entrenador-kuéra ojapóva ndojapói kambio túicháva pyhare ha ko’ẽme g̃uarã, Sir Brailsford oñe-compromete omoñepyrũtaha peteĩ estrategia ha’e ohenóiva “ñegana sa’i sa’i ha mbeguekatúpe.” Kóva he’íse ojejapotaha kámbio mimi opa mba’épe. Kóva he’ise vokói oñemedi umi número estadística rehegua ha omba’apo hikuái mba’e ikangyvehápeguare.

Ojogua pe proféta Samuel Lamanita remiandúpe ha’eva “je[guata] moderación reheve.”1 Ko jehechapa tuichave ojei upe trámpa ojeiko hag̃ua jehecha’ỹme ojeiko rãngue obsesionado pe problema año rehente térã pe angaipa oĩva ñande ykérente. Brailsford he’i, “Opa upe principio oñepyrũkuri pe idea-gui rehesa’ỹijóramo opa mba’e repensakuaávare ohóva bicicleta ári jeiko rehe, ha upéi remehorave jepe 1 por ciento-pe, rehupytýta peteĩ aumento significativo reñembojoajupa vove oñondive.”2

Imétodo ojegueraha porã Tupã ndi, ha’e ñanémbo’eva’ekue túicha mba’eha pe 1 por ciento—jahejáramo jepe tapykue 99 por ciento. Upéicha, ombo’ékuri, pe Evanhélio tekotevẽva jaheka ha ñaipytyvõ umi tapicha oikotevẽvape. Ha katu, ¿mba’etekópa jaipurúramo ko principio mokõihapegua ha’eva principio Evanhélio rehegua, jaheróva arrepentimiénto? Upévare, ñandepy’ajopyrãngue umi sarambi opave’ỹva ha ñanemboryrýiva umi kámbio angaipa ha arrepentimiento rupive ñande rekovépe, mba’e oikóta ñande enfóke ñambopo’ivéramo— uvei ñambotuichavéramo? Ñañeha’ãrãngue ña-perfecciona opa mba’e, ¿mba’etekópa ñamoĩporãramo peteĩteĩnte?

Ejémplo ramo, ¿mba’e oikóta pehechakuaáramo pene situasiõ napemoñe’ẽveiha peikóvo Mormón kuatiañe’ẽ káda ko’ẽ? Oĩ porã, ñamoñe’ẽrãngue py’aropúpe ko’ã 536 página peteĩ pyharépe, mba’e oikóta upévarãngue ñañekompromete ñamoñe’ẽtaha 1 por ciento—peva ha’e cinco pagina por dia—térã pe ikatúva peẽ peñánduháicha? Pe ñembyaty sa’i sa’i meme umi ganancia marginal ñande rekovépe, ikatu ha’e ipahápe ñagana haĝua uvei umi ñande rekovegua defecto ári? Ikatúnepa ko método sa’i sa’i oiko ñamopotĩ haĝua ñande rekove?

Ko autor herakuãitéva, James Clear, he’i ko método omoĩ porãha matemátika ñande favor-pe. Ha’e ombo’e “jepokuaa ha’eha interés compuesto jajesupera haĝua.’ Ikatúramo pene rembiapo porã un por ciento jepe ára ha ára, ko áño opakuévo … peiméporãvéta 37 jey.”3

Brailsford rembiapo porã michĩva oñepyrũ ojehechakuaavévagui, ha’éva bicicleta ekípo, aoguígua kit ha entrenamiento. Ha katu hembiapo ndopái upépe. Okontinua ojuhu hikúai mehóra 1 por ciento umi mba’e noñekonsiderái haguépe, ha’éva nutrisiõ, jeke porã ha avei pe bicicleta mantenimiénto. Ohasávo tiempo, ko’ã tembiapo porã michĩmiva ohechauka resultado oñeimo’a’ỹva, pya’e omog̃uahẽva resultado oñeimahina’ỹvape. Añetehápe, ha’ekuéra oĩ pe principio eterno “sa’i sa’i, peteĩteĩ, ápe michĩmi ha amo michĩmi.”4

¿Ahúste michĩmíva ikatutápa ogueru “pe túicha ñemoambue”5 peipotáva? ¡Ojejapóramo, aikuaa 99 por ciento segúro oikotaha! Ha katu ko enfóke oguereko haĝua ganancia ñande favor pe, ñañeha’ã’imíva’erã ára ha ára. Ha, ikatu nañaneporãmbáramo jepe, jajedesidiva’erã jahechauka perseverancia paciencia reheve. Péicha peñeha’ãvo, pehupytýta he’ẽva tekojoja okakuaava repyme’ẽ oguerútava pe py’aguapy ha vy’a ojehekáva. Presidente Russell M. Nelson ñanembo’e: “Ndaipóri mba’e ñanemosasõvéva, ñanemopu’ãvéva, ha mba’eguasuvéva ñande progreso individual vokói ñañatendévo, ára ha ára ñande arrepentimiénto reheve. Arrepentimiento ndaha’éi peteĩ mba’e oikóva sapy’aite, ha’e peteĩ mba’e oiko meméva. Péva ha’e kláve jaguereko hag̃ua vy’apavẽ ha py’aguapy mental. Ñambojoajúramo jerovia, arrepentimiento-ndi ojoráta Jesucristo Expiasiõ pu’aka.”6

Imágen – Ta’anga
Mostaza ra’ỹi
Imágen – Ta’anga
Mostaza máta

Escriturakuéra omyesakã porã umi oñeikotevẽva ojereko mboyve fe ha arrepentimiento. Ñañepyrũ haĝua ñaikotevẽ peteĩ “fe michĩmí.”7 Ha ikatúramo ñamongakuaa “mostaza ra’ỹíchagua”8 ñane akãme, ikatu avei ñande ñaha’arõ mehóra ñaimo’ã’ỹva ñande rekovépe. Ha katu ñañaha’arõmo’ãi oiko ñandehegui Atilla, el huno-gui, madre Teresa-pe peteĩ pyhare ha ko’ẽme , upéicha avei mbeguekatúpe ñasãmbyhyva’erã ñande rembiapoukapy iporãve haĝua. Jepe umi kámbio túichava peikotevẽ pende rekovépe, peñepyrũ sa’i sa’ípe. Kóva ha’e añetegua eñandúramo ko arrepentimiento ijetu’u térã nemokangýrõ.

Peguerekova’érã en cuenta ko proceso heta jey nosẽporãiha. Jepeve umi ipy’aguasúvape ikatu osẽvai. Ahasa rire heta py’akangy che rekovépe, aikuaa ikatuha sapy’ánte ñañandu 1 por ciento jaha tenonde goyto ha 2 por ciento jaguevi. Jepevérõ, japyta ñemomyi’ỹme ñane determinación jahupyty meme 1 por ciento pe ganáncia, Upe “oguerahava’ekue ñande jehasa’asykuéra”9 katuete ñandegueraháta.

Añete, ñande angaipa ivaiétereíramo, Ñandejára añetehápe he’i porã; jajejokova’erã, jajerure Obispo-pe tañanepytyvõ ha py’ae jahejava’erã ñande rembiapovai. Élder David A. Bednar ombo’e haguéicha: “Umi mehóra espiritual meme ha okakuaáva michĩmimi ha’e Ñandejára oipotáva jajapo. Jaiko angaipa’ỹre Tupã renondépe ha’e pe propósito ha jeheka tuichavéva ñande rekove yvy ariguápe; ndaha’éi resultado jahupytýva sapy’arei jarekóramonte peteĩ experiencia espiritual ipypukúva.”10

Imágen – Ta’anga
Ciclista-kuéra Británico

Upeicha, oikótapa añetehápe ko enfóke michĩmíva bolsillo’icha ñañearrepenti ha añetehápe ñañemoambue haĝua? Oipa pe prueba pedaléoicha, ja’e chupe? Jahechami mba’epa ojehu pe ciclismo británico ekípope ko’ã mokõi dékada ohasa rire ojejapo ko filosofía. Ko’ã ciclismo británico oganákuri Tour de France seis jeyve. Umi último cuatro Juegos Olímpicos, Gran Bretaña ha’e pe tetã hetave oganava’ekue ciclismo-pe, ogana hikúai 12 medalla, avei 6 oro-guigua Río-pe ha ambuéva 8 Londres-pe. Ha pe Tokyo-pegua Olimpiada opa ramóvape, Gran Bretaña ogana hetave medalla de oro ciclismo-gua ambue tetãgui.

Imágen – Ta’anga
Campeones Olímpicos

Ta’ngakuera ciclista Británico (parte superior asu guive) Friedemann Vogel, John Giles, and Greg Baker/Getty Images

Ha katu mombyry, upe plata térã óro omimbívagui, ñane promesa iporãva eternida rapére añete “ñatriunfáta Cristo rupive.”11 Ñañe comprometéramo jajapo jepe michĩ ha katu py’ỹi mehóra, oñe-promete ñandéve “peteĩ korona verapyguigua opave’ỹva.”12 Ajerure pẽeme peguerovy’a haĝua mimbi hechapyrãva, poinvita pemaña porã haĝua pende rekovére ha pehecha mba’épa pendejoko téra penemombyta pe konvénio rapére. Uperire, pemaña mombyry mie. Peheka solusiõ ikatúva ogueru pende rekovépe vy’a pejapo ha pekambiávo peimeporãve haĝua.

Penemandu’a, David oikotevẽha peteĩ ita’imirente ojuka haĝua upe gigante ha’etéva nomanomo’ãitavápe. Ha katu orekókuri irundy ita gueteri oipurukuaáva. Péicha avei, oiko Alma imitãvévare ha’e ojaposéva tembiapovai ha destino eterno oñembyai peteĩ simple pensamiento, oñepyrũvagui—imandu’avo itúva ombo’eva’ekue chupe umi Jesucristo grásia salvadora rehe. Ha péicha ñande Salvador-ndi, ha’e hi’angaipa’ỹva, “ha’e ndohupytyi umi opave’ỹva iñepyrũrãme, pero okontinua grasia ári grasia jeýpe, ha’e ohupyty peve umi mba’e opave’ỹva.”13

Imágen – Ta’anga
Jesucristo

Ha’e pe oikuaáva peteĩ gorrión ho’áramo oñenfokáva peteĩ ha minuto ha momento-pe avei tuichaite ojehasa’asy jave ha’e ko’aĝaitévoi ndepytyvõtava pe opáicha pe 1 por ciento ojehekávape oúva ko conferencia jave. Opáichagua ñeha’a jajapóva ñanemoambue haĝua —taha’ejepe mba’e michĩva ñandéve ĝuarã—ikatúta ojapo túicha diferencia ñande rekovépe.

Upévare, Élder Neal A. Maxwell ombo’e, “Ko afirmación peteĩ deseo justo, káda servicio ha káda tupãitũ rembiapo, jepe michĩ’eterei ha mbeguekatúpe, ombotuicha kuaáva ñane impulso espiritual.”14 Añetehápe, umi mba’e michĩva rupive, isencillóva heẽ, jepe, 1 por ciento, ikatu ojejapo mba’e tuicháva.15 Ko victoria pahapegua ha’e 100 por ciento seguro, “jajapo ríre opa mba’e ikatúva,”16 Ñandejára ha Salvador, Jesucristo mérito, poriahuvereko ha grásia rupive. Upévagui atestifika Jesucristo rérape. Amén.

Toñeimprimi