2008
Ko e Mālohi ʻOku ou Maʻu ʻi he Taimi Kotoa pē ʻOku ou Laukonga Aí
Fēpueli 2008


Taimi Feʻinasiʻakí

Ko e Mālohi ʻOku ou Maʻu ʻi he Taimi Kotoa pē ʻOku ou Laukonga Aí

“He ʻoku fiefia ʻa hoku laumālié ʻi he ngaahi folofolá, pea ʻoku fakalaulauloto ki ai ʻa hoku lotó, pea ʻoku tohi ia … ke ako mei ai pea ʻaonga ki heʻeku fānaú” (2 Nīfai 4:15).

Naʻe manako ʻa e palōfita ko Nīfai he Tohi ʻa Molomoná, ʻi he folofolá. Naʻá ne fakamoleki ha taimi ke lau ai ia, fakakaukau ki ai, pea mo akoʻi foki. Naʻe ʻilo ʻe Nīfai ʻe ʻomi ʻe he folofolá ʻa e fiefiá.

Naʻe ʻilo ʻe ʻAlamā, ko ha palōfita ʻe taha ʻo e Tohi ʻa Molomoná, naʻe ʻikai ke tauhi ʻe he kakai Sōlamí ʻa e ngaahi fekaú. Naʻe mamahi ʻa ʻAlamā ʻi he meʻá ni. Naʻá ne loto ke tokoni. Naʻá ne ʻalu ai ʻo ngāue fakafaifekau mo akoʻi kiate kinautolu ʻa e ongoongoleleí. Koeʻuhí ko e mālohi ʻo e folofola ʻa e ʻOtuá, naʻe fakatomala heni ha tokolahi ʻo e kakai Sōlamí pea kamata ke nau moʻui ʻaki ʻa e ngaahi fekaú.

Pea hangē ko Nīfai mo ʻAlamaá, te ke lava ʻo maʻu ʻa e mālohi ʻo e folofola ʻa e ʻOtuá ʻi he ʻaho kotoa ʻi haʻo lau ʻa e folofolá.

ʻOku maluʻi au ʻe he mālohi ʻo e folofolá mei he faiangahalá.

Ko e mālohi ʻo e folofolá ko e mālohi ia ke ikuná.

Mālohi ʻo e folofola! Ko ia ʻoku ou fie maʻu he ʻaho kotoá

Ko e mālohi ʻoku ou maʻu he taimi kotoa ʻoku ou lau ai iá.

(“Mālohi ʻo e Folofolá,” Fokotuʻutuʻu ki he Taimi Feʻinasiʻakí mo e Polokalama ʻa e Fānaú he Houalotu Sākalamēnití ki he 2006, 10–11)

ʻOku mou monūʻia ke maʻu ʻa e folofolá. ʻI hoʻo lau iá, te ke ʻilo ai ʻa e ngaahi fekaú mo e founga ke tauhi ai kinautolú. ʻE fakamanatu atu ai ko e fānau koe ʻa e ʻOtuá pea ʻokú Ne ʻofa ʻiate koe.

ʻEkitivitií

Toʻo ʻa e peesi K4, ʻo fakapipiki ʻi ha pepa matolu. Kosi ʻo toʻo ʻa e meʻa fakaʻilonga tohí ʻi he laine matolu ʻuliʻulí. Peluki ʻi he laine motumotú, pea fakapipiki fakataha ʻa e tuʻa ʻo e meʻa fakaʻilonga tohí. Fakaʻaongaʻi ʻa e meʻa fakaʻilonga tohí ke tokoni atu ʻi hono tauhi ʻa e feituʻu ʻoku mou ʻi aí he taimi te mou lau ai ʻa e folofolá. Fakaʻilongaʻi ʻa e sātí he ʻaho kotoa pē ʻi hoʻomou lau ʻa e folofolá.

Ngaahi Fakakaukau ʻo e Taimi Feʻinasiʻakí

  1. Fakaʻaliʻali ha tohinoa, pea ʻeke ki he fānaú pe ko e hā ia. Ko e tohinoá ko ha lekooti ia ʻo e ngaahi fakakaukau, ngaahi ongo pea mo e ngaahi meʻa ne hoko ʻoku tau loto ke manatuʻí. Fakaʻaliʻali ʻa e fakatātā fika 122 mei he Ngaahi Fakatātā ʻo e Ongoongoleleí (Ko Hono Tāpuakiʻi ʻe Sēkope Hono Ngaahi Fohá) pea fakamatalaʻi nounou ʻa e talanoa ʻo Sēkopé, kau ai mo e hingoa ʻo hono ngaahi foha ʻe toko 12. Kole ki he fānaú ke nau fakaongo ha toko ua ʻo e ngaahi hingoa ko ʻení ʻi he lolotonga hoʻo lau ʻa e ʻIsikeli 37:16. Fakamatala ange ki he fānaú naʻe fekau kia Siuta mo Siosefa pea mo hona hakó ke nau tauhi ha lekooti ʻo e ngaahi meʻa mahuʻinga naʻe hokó. Lau ʻa e ʻIsikeli 37:15–17. Fakaʻaliʻali ʻa e fakatātā fika 326 ʻo e Ngaahi Fakatātā ʻo e Ongoongoleleí (Ko e Tohi Tapú mo e Tohi ʻa Molomoná: Ko e Ongo Fakamoʻoní ʻe Ua) pea fakamatalaʻi ange ko e Tohi Tapú ko e vaʻakau ia ʻo Siutá pea ko e Tohi ʻa Molomoná ko e vaʻakau ia ʻo Siosefá. Tokoni ke maʻu loto ʻe he fānaú ʻa e ʻIsikeli 37:17. Kole ke nau fakakaukau ki ha ngaahi founga te nau maheni ange ai mo e folofolá (fakaʻilongaʻi ʻa e ngaahi potufolofolá, maʻuloto ʻa e ngaahi potufolofolá, ako fakafoʻituitui mo fakafāmili ʻa e folofolá mo e ngaahi alā meʻa pehē). Fakamoʻoni ki he tāpuaki ʻo e hoko ʻa e Tohi Tapú mo e Tohi ʻa Molomoná ʻo “taha peé” ʻi heʻena fakamoʻoni kia Kalaisí (vakai foki, 2 Nīfai 3:12).

  2. Teuteu ha ʻekitivitī fakatauhoa ʻo fakaʻaongaʻi ki ai ʻa e ʻKo ʻEku Ngaahi Tuʻunga ʻUlungāanga he Ongoongoleleí’ pea mo e ngaahi potu folofola mei he Tokāteline mo e Ngaahi Fuakavá. (Sīpingá: “Te u fakaʻapaʻapaʻi ʻeku mātuʻá mo fai ʻeku tafaʻakí ke fakamālohia hoku fāmilí” mo e T&F 88:123; “Te u kumi ha ngaahi kaumeʻa ʻoku leleí pea mo angaʻofa ki he kakai kehé” mo e T&F 4:6.) Hiki ʻa e ongo foʻi lea Tokāteliné mo e Fuakavá ʻi he palakipoé pea mou aleaʻi hono ʻuhinga ʻo e ongo foʻi leá. Kumi hake ʻa e Fakamatala Talateu ʻo e Tokāteline mo e Ngaahi Fuakavá, ʻo lau fakataha ʻa e sētesi ʻuluakí. Lave ki hono makehe ʻo e natula ʻo e Tokāteline mo e Ngaahi Fuakavá (hangē ko ʻení, ʻoku vahevahe fakafoʻi vahe ia kae ʻikai fakakongokonga pea ʻoku ʻi ai ha ngaahi fakahā naʻe fai mai ʻi he kuonga fakakosipelí ni). Hiki ʻa e ngaahi fakamoʻoni folofola ʻo e ʻekitivitií ni ʻi he palakipoé pea fakaʻaliʻali mo e ʻKo ʻEku Ngaahi Tuʻunga ʻUlungāanga ʻi he Ongoongoleleí’. Vahe ha fānau ke nau kumi ʻa e ngaahi potufolofolá pea fakatauhoa kinautolu mo e ngaahi tuʻunga ʻulungāangá. Fakaafeʻi ha fānau ʻe niʻihi ke nau lau ha potu folofola mo ha tuʻunga ʻulungāanga ʻoku nau fili pea fakamatalaʻi mo ha sīpinga te nau lava ke moʻuiʻaki ai ʻa e tuʻunga ʻulungāanga ko iá.

Paaki