2010–2019
Tupã testigo okonvenséva: Pe Mormón Kuatiañe’ẽ
Octubre 2017 gua


Tupã testigo okonvenséva: Pe Mormón Kuatiañe’ẽ

Pe Libro de Mormón ha’e Tupã testigo okonvenséva Jesucristo divinidad-gui, José Smith llamado profético ha ko Iglesia ha’eha añetegua.

Pe Libro de Mormón ndaha’éi ñane religión piedra angular año, ha katu ha’ekuaaavei ñane testimonio piedra angular, ha péicha, jahasa vove umi prueba ha porandu hovai’ỹva, ñamantenekuaa firme ñane testimonio. Kóva ko libro ha’e pesa balanza de la verdad-pe, ipu’akapáva opaite pesa argumento critico-kuéra orekóvare. Ha mba’ére? Añetéramo, péicharõJosé Smith ha’e profeta ha kóva ha’e Cristo Iglesia rrestaurada, taha’e ha’e argumento histórico térã ambue he’íva upeicha’ỹha. Péva rupi, umi critico onegase katuete pe Libro de Mormón, ha katu ojuhu hikuáituicha pa’ã, ko libro ha’ e rupi añetegua.

Primero, umi crítico he’iva’erã mba’éicha José Smith, peteĩ granhero 25 ánonte orekóva hasa’i ostudiáva, ojapora’e peteĩ libro orekóva hetaite tekove ha tenda réra, ha mombe’u ha mba’éicha umíva oikora’e avei. Upévare, heta crítico he’i ha’ehague peteĩ genio creativo oma’ẽ’akue heta libro ha recuerso local-re ojapo haĝua umi tembiasakue Libro de Mormón ryepýpe oĩva. Ha katu pe he’íva hikuái kontrarã, ndaipóri ni peteĩ testigo he’iakue ohecha hague Josépe mba’eve umi recurso reheve pe traducción oñepyrũ mboyve.

Añetéramo jepe ko argumento, ndohupitýi oexplica haĝua pe Libro de Mormón existencia. Oñembohovaiarã avei ko porandu: Mba’éicha piko José oleepa raka’e ko’ã supuesto recurso, mba’éicha omobyke umi mba’ereíva ha mba’éicha ojapo omoĩ haĝua mávapa oĩ moõ ha araka’épa, ha upéi orrecitapaite ko’ãva iñakãgui? Ha José otraducíro guare katu ndorekói mba’evéichagua apunte. Ha péicha hembireko Emma imandu’a: “Ha’e ndorekói ni peteĩ manuscrito ha mba’eveichagua libro ikatuhágui olee …Péichagua mba’e ha’e orekórire, ndaikatumo’ãikuri omokañy chehegui”1.

Ha mba’éicha piko José Smith ojapo pe mba’e hasyete odicta haĝua peteĩ libro orekóva más de quinientas páginas mba’evéichagua apunte’ỹre? Péva ojapo haĝua,ha’e ndaha’éi genio creativo añonteva’erã ha katu orekova’erã avei peteĩ memoria fotográfica prodigiosa. Ha péva añetéramo, mba’ére umi hese o’criticáva nomomba’eguasúi upe talento hechapyrãva?

Ha katu oĩve. Umi argumento oexplipa pe libro contenido histórico añónte. Ha katu umi mba’e añeteguáva okontinua: Mba’éicha ojapóra’e José peteĩ kuatiañe’ẽ osẽva chuguipe Espíritu, ha moõguipa oguenohẽ doctrina iprofundoitéva, ha heta umíva omyekasã ha okontradeci umi creencia hi’áragua?

Por ehemplo, pe Mormón Kuatiañe’ẽ ombo’e, okontreávo hetave umi creencia cristiana, pe Adán je’a ha’ehague peteĩ paso positivo tenonde gotyo. Orrevela umi konvénio ojejapóva bautismo aja, pe Biblia nde’írivare mba’eve.

Ha avei, ikatu ñañeporandu: Moõpa ojuhu José pe idea poderosa Cristo expiasiõ rupive, Ha’e ndaha’éi ñanemopotĩnteva, ha katu ñane’perfecciona avei? Moõpa ojuhu pe imba’eguasuetéva sermón sobre la fe oĩva Alma 32-pe? Térã pe rréi Benjamin sermón Salvador expiasiõ rehegua, ikatúva hina ha’e Sermón hechapyrãvéva ko tema rehegua opa umi Escritúra-pe? Térã pe alegoría del olivo hasyete ha hetaite doctrina orekóva? Amoñe’ẽvo ko alegoría, ajapova’erã peteĩ mapa asegui haĝua hasyetégui. Jaroviava’erãpa ko’ãga José Smith odictareínte hague ko’ã sermón péicha, mba’eve apunte’ỹre?

Péichagua conclusión rãngue katu, Tupã kuã pore oĩ opa henda Mormón Kuatiañe’ẽme, ome’ẽvo evidencia imahestuosa verdad doctrinal-gui, en particular umi imba’eguasúva sermón Jesucristo expiasiõ rehegua.

José ndaha’érire profeta, péicharo, ohechaukapa haĝua ko’ãva ha heta ambue idea doctrinal hechapyrãva, umi crítico ome’eva’erã argumento ha’ehague avei peteĩ genio teológico. Ha péicharokuri , ikatúta ñaporandu: Mba’érepa umi ary 1800 aja Cristo ministerio rire, José añoite ojapóra’e umíchagua doctrina única ha aclaradora? Mba’ére ha’ékuri rrevelasiõ ha ndaha’éi peteĩ akãporã mimbipako libro moñepyrũha.

Jaikuaáramo jepe José ha’ehague peteĩ genio creativo ha teológico, orekóva memoria fotográfica, umíva umi talento año ndojapomo’ãikuri chugui peteĩ escritor ikatupyrýva. Ohechauka haĝua pe Libro de Mormón existencia, umi crítico he’iva’erã avei José ha’ehague peteĩ escritor natural ivaletereíva23 arýnte orekóva. Peicha’ỹramo, mba’éicha omoĩporãmba oñondive hetaite téra, tenda ha umi tembiasa hekopete? Mba’éicha ohaiporãite umi estrategia de guerra, mba’éicha ojapo umi sermón imba’eguasúva, ha mba’éicha piko ojapóra’e umi frase, millones de personas osubraya, omemorisa, he’i ha omoĩva hijeladéra rokẽre, péichaguafrase: “peime jave pende rapicha pytyvõme, peiménte pende Tupã pytyvõme”. (Mosíah 2:17) térã “yvyporakuéra oikove, oguereko hağua vy’apavẽ” (2 Nefi 2:25). Ko’ãva ha’e mensaje orekóva pulso, mensaje ovivía, orrespira ha oinspiráva. Ja’éramo José Smith, 23 edápe, orekohague katupyry tekotevẽva ohai haĝua ko tuichapajepéva tembiapo peteĩ boceto reheve, aproximadamente 65 día de trabajo-pe, oho en contra de la realidad de la vida.

Presidente Russell M. Nelson, escritor orekóva experiencia ha katupyry, he’íkuri nda’aréi ohaijey hague cuarenta véce peteĩ discurso conferencia general peĝuarã. Jaroviava’erã piko ko’ãga José Smith, ha’eño, odicta hague pe Libro de Mormón completo peteĩ boceto reheve, ha ojejapo ipypecambio gramatical’imíntehetave hendápe?

Emma, José rembireko, he’i ndaikatuhague ojapo péichagua tembiapo: “José Smith [ipyahúpe] ndaikatúiva jepi ohai ni olee porã peteĩ carta, ha méno katu peteĩ kuatiañe’ẽ pe Mormón Kuatiañe’ẽchagua”2.

Ha ipahápe, ja’aceptáramo jepe opa umi argumento anterior, idudósoramo jepe, umi crítico oreko gueteri peteĩ pa’ã tuichapajepéva. José he’iakue pe Mormón Kuatiañe’ẽ ojehaiha pláncha oroguigua ári. Ko he’ívare heta ojecritika upe ára, enterove oikuaágui umi relato antiguo ojehai hague papiro ha pergamino ári, ha heta ary tenondeve, ojetopákuri pláncha metal guigua orekóva escrito antiguo. Ha avei, umi crítico he’i pe cemento jeporu, oje’eháicha Libro de Mormón-pe, ndaikatúikuri umi primer americano ojapo, ha upéi katu ojetopa estructura de cemento antigua América-pe. Mba’éicha umi crítico ohechauka ko’ãga ko’ãdescubrimiento ha ambue péichagua? Pehecháta, José ha’eva’erãkuri avei peteĩ adivino isuertereíva. Ndajaikuaái mba’éichapa, hetaite mba’e orekóvape ikontra, ha kontra opa cocimiento científico ha académico oexistíva upe ára, ha’e oadivinara’e pe añetegua opaambue tekove oĩ jave jejavýpe.

Opa ko’ã mba’e rire, ikatu ñañeporandu mba’éichapa oĩtapicha oroviáva ko’ã supuesto factor ha fuerza, he’iháicha umi crítico, oñekombinara’e suerteireígui ikatu haĝuáicha José Smith ohai pe Libro de Mormón ha péicha ojapo peteĩ mbotavy satánico. Mba’e sentídopa oreko péva? Ha en directa oposición kóicha afirmación-re, kóva ko libro oinspirákuri millones de persona-pe orrechasa haĝua Satanás ha ovivi haĝua de manera más cristiana.

Oĩramo jepe oroviáva umi crítico opensáva, chéve ĝuarã ha’e peteĩ tape isalida’ỹva, intelectual ha espiritualmente. Péva arovia haĝua, a’acepta jey jeyva’erã, umi oje’éva añeteha ha ndaikatúiva ojehechauka. Ha avei, anegava’erã opaite umi once testigo testimonio3, maymave opytávakurifirme itestimonio-pe ipahaite peve; arrechasava’erã pe doctrina divina omyenyhẽva páhina ha páhina ko libro sagrado añetegua imba’eguasúva, ahecha’ỹva’erã hetaite tapicha, ha che avei, oñemo’aĝuive hague Tupãre oleévo ko libro ambue otro libro-gui, ha opa mba’eári, anegava’erã avei umi susurro confirmador del Espíritu Santo. Upéva oñemoĩta opa mba’e aikuaávare añeteguaha.

Peteĩ umi che anguirũ iguéno ha iñakãporãva ohejákuri pe Tupao sapy’ami. Nda’aréi ohaihague chéve ijejujey rehegua: “Iñepyrũme, aipotákuri oñeme’ẽ chéve prueba histórica, geográfica, lingüística ha cultural pe Libro de Mormón-gui. Upevére, ama’ẽ rire pe ombo’éva Jesucristo evangelio ha Imisión salvadora rehegua, añepyrũ ahupity peteĩ testimonio hi’añetégui. Peteĩ ára, amoñe’ẽ jave pe Mormón Kuatiañe’ẽ che kotýpe, apyta, añesũ ha ajapo peteĩ ñembo’e añete; añandu mbareteporã pe Túva Yvagagua oñe’ẽmbegueha che espíritu-pe, pe Iglesia ha pe Libro de Mormón ha’eha añetegua. Tres año y medio pukukue a’investigajey rire pe Tupao cheguerujey chepy’aite guive ha aikuaaporãme añeteguaha”.

Oĩramo ome’ẽva tiempo olee ha omedita haĝua pe Libro de Mormón, che amigo ojapo haguéicha, ha ojapysaka umi dulce susurro del Espíritu-re, péicharo ko tapicha, ára ohasávo,ohupitýta pe testimonio oipotáva.

Mormón Kuatiañe’ẽ ha’e peteĩva umi Tupã don ojekalkulakuaa’ỹva ñandéve ĝuarã. Ha’e peteĩ espada ha peteĩ escudo avei; omondo Tupã ñe’ẽ ñorairõháme olucha haĝua umi hekojojáva korasõre ha ha’e peteĩ arco odefendéva pe añetegua. Santo háicha, ndaha’éi jarekónteva po’a ñandefendévo pe Libro de Mormón, ha katu jareko avei oportunidad ñañemotenonde haĝua— japredika con poder pe idoctrina divina ha ñame’ẽ testimonio pe itestigo supremo, Jesucristo-gui.

Ame’ẽ che testimonio mbarete pe Libro de Mormón ojetraduci hague Tupã don ha poder rupive. Ha’e testigo añete Jesucristo divinidad-gui, José Smith llamado profético-gui ha ko Tupao verdad absoluta-gui. Toikóke chugui ñane testimonio piedra angular, oje’e haĝua ñanderehe, lamanita-kuérare oje’ehaguéicha, “araka’eve noñemovãvéiva hikuái” (Alma 23:6). Jesucristo rérape. Amén

Notakuéra

  1. Emma Smith, “Last Testimony of Sister Emma” pe, Saints’ Herald,, 1º de octubre de 1879, págs. 289, 290.

  2. Emma Smith, “Last Testimony of Sister Emma” pe, pág. 290.

  3. Tojehecha “El Testimonio de Tres Testigos” ha “El Testimonio de Ocho Testigos”, Mormón Kuatiañe’ẽme.

Toñeimprimi