2010–2019
Opámaiko milagrokuéra ára?
Octubre 2017 gua


¿Opámaiko milagrokuéra ára?

Jajesarekoveva’erã umi milagro espiritual oĩvare disponible mayma Tupã ra’y ha rajykuérape ĝuarã.

Ojapo un áño, che asignación aja estado de California-pe, ahákuri peteĩ presidente de estaca ndive rovisita haĝua hógape Clark ha Holly Fales ha ifamília. Oje’e chéve nda’aréi oreko hague hikuái peteĩ milágro. Roĝuahẽvo, Clark apénaipu’aka oñembo’y ha oresaluda haĝua, orekógui aparato ortopédico ijatúa, ijajúra ha ijyváre.

Do mésente upe mboyve, Clark, ta’ýra Ty, ha 30 ambue hombre jóven ha umi líder, ohókuri peteĩactividad de aventura extrema-pe, ojupívo Monte Shasta ru’ãme, oĩva 4322 m,peteĩ umi yvypu’ã ijyvatevéva California-pe. Mokõiha ára oguata mbarete rire hikuái, hetave umi alpinista oĝuahẽ pe hu’ãme, peteĩjehupity opombovy’áva osẽakueheta mése ojeprepara rupi.

Upe ára, peteĩ umi oĝuahẽ raẽvéva hu’ãme ha’ékuri Clark. Opytu’u riremi pe hu’ã rembe’ýpe, oñembo’y ha oñepyrũ oguata. Oguatávo, oñepysanga ha ho’a ovakão peteĩ acantilado rembe’y ári, ho’ávo 12 metro rupi yvýotyo ha upéi heta ojapajeréi pe ladera ro’ỹsãre ambue 91 metro. Jarovia’ỹ haĝuáicha, Clark nomanói, ha katu ojegolpeavai ha ndaikatúikuri oku’e.

Umi milágro Clark ohasáva ko tembiasa vaiete aja oñepyrũ ramónte hína upe jave. Mokõi umi ojuhu raẽvéva chupe “por casualida”ha’ékuri peteĩ grupo de excursionista orekóva rrescate de montaña ha umi profesional médico de emergencia. Upepete oñatende hikuái Clark estado de choke-re ha ome’ẽequipo ombyaku haĝua hete. Ha “por casualida” avei,ko grupo otanteákuri hina peteĩ dispositivo pyahu ha ojerure ayuda de emergencia peteĩ tenda teléfono celular ndorekoihágui señal. Pya’e oñemondo monte Shasta-pepeteĩ helicóptero michĩva, una hora de distancia-gui. Mokõi intento peligroso rire ha ndaikatúikuri oguejy peteĩ altitud ohasáva pe aeronave limite, ha oñorairõme yvytu vai ndive, pe piloto ojapo mbohapyha intento paha. Pe helicóptero oñeha’ãvo oguejy ambue hendáguio, umi yvytu “por casualida” okambia ha pe avión oguejy ikatu haĝuante pe grupo pya’e omoinge Clark-pe,ha hasýkuri ichupe, michĩmi tenda oĩva piloto asiento kupépe.

Clark ojerrevisa rire unidad de traumatologia-pe, umi prueba ojechauka orekoha hetairei ñepẽ ijajúra, ijatúa, ikostilla ha imuñékape; orekoha peteĩ pulmón ikuáva ha heta ñekytĩ ha jeka. Upe ára oĩkuri de turno “por casualida” peteĩ herakuãporãva neurocirujano traumatólogo; ha’e oĩ upe hospital-pe mbovymi árante al áño. Upe médico he’i upe rire, araka’eve ndohecháiva mavave osufríva hetaite daño imédula espinal ha umi arteria carótida-pe ha oikovéva. Ndaha’éi oñeha’arõnteva Clark oikove, ha katu oiporupaite jey haĝua hete. Pe cirujano, he’íva ijehe nda’éiha creyente, he’i pe Clark caso oñemoĩha opa ikuaapy científico umi lesión neurológica rehegua rehe ha upe mba’e milagro mante ojeherokuaa.

Clark ha Holly omombe’upa rire ko mba’e guasuete, ndaikatúikuri añe’ẽ. Ndaha’éi umi milágro hesakãitéva rupínte, ha katu peteĩ milágro tuichavéva rupi. Arekókuri peteĩ impresiõ mbarete, peteĩ testimonio espiritual, Holly ha opiate umi cinco mitã porã oguapýva upe kotýpe itukuvakuéra jerére, oguerekoha tuichaite fe ha oaceptáta hague hikuái oimeraẽ resultado upe aragua ha orekotaha gueteri progreso espiritual. Clark ha Holly ha mokõi ifamilia ypykue, Ty ha Porter, oĩ hína ñanendive ko ára Centro de Conferencias-pe.

Añepyamongetávo familia Fales rembiasakuére, heta apensa ambue tapicha ohasávare. Mba’épa oiko umi jaipapakua’ỹva Santo de los Ultimos Días henyhẽva jeroviágui, orrecibia bendición del sacerdocio, oñeñembo’e tapiáva, iñe’ẽrendúva umi konvéniore ha henyhẽva esperanza-gui, ha katu imilágro araka’eve noĝuahẽiva? Al méno pe ha’ekuéra ontendeháicha peteĩ milágro; al méno mba’éicha ambue tapicha ha’ete ku orrecibía milágro.

Ha mba’épa oiko umi orekóvagui tuicha jehasa’asy—físico, mental ha emocional—heta áño ha década térãhekove yvy’arigua pukukue aja? Ha mba’épa oiko umi imitãme omanóvagui?

Ojapo dos mésente, mokõi matrimonio orekóva templo gua recomendación, orekóva mbohapy ifamilia misionero de tiempo completo ha ambue cinco mitã pe mokõi matrimonio oñondive, omopu’ãkuri peteĩ avión michĩ oveve mbykymi haĝua. Aime seguro oñembo’e hague hikuái ojerure haĝua segurida oveve mboyve ha oñembo’e hatã hague iñaviõkuéra orekóvo problema mecánico vai pe ochoka mboyve. Omanombaite hikuái. Ha mba’e oiko chuguikuéra?

Ojapo porãpa umi tapicha ipy’aporãva ha umi chupekuéra ohayhúva ojapóramo porandu Mormón ojapo’akue: “Opamaiko milagrokuéra ára?”1

Kuaapy limitado arekóva rupi ndaikatúi ha’e mba’érepa oĩ ára oikoha pe intervención divina ha ambue ára katu nahániri, ha katu oiméne ndajaikuaaporãi mba’épa pe milagro he’ise.

Py’ỹinte ja’e pe milágro ha’eha jakueráramo ciencia médica ikatu’ỹva rupi he’i, térã jajeíramo mba’evaitégui ñahendu porã rupi impresiõ. Upevére, ja’éramo pe milágro ha’eha “peteĩ mba’e porã oikóva poder divino yvyporakuéra ikatu’ỹva rupi ontende”2 ome’ẽ ñandéve techa tuichavéva umi mba’e hi’eternovagui. Péicha ja’éramo ikatu avei jehecha tekotevẽha fe jahupity haĝua milágro.

Moroni ombo’e, “Mba’evéichagua árape avave ndojapóiva milágro ndaha’éiramo ojerovia rire”3. “Ammon he’i, Tupã ome’ẽ peteĩ tape ikatu haĝuáicha yvypóra, jerovia rupive, ojapo tuicha tembiapo ha milagrokuéra”4. Ñandejára orrevelava’ekue José Smith-pe, “Porque yo soy Dios,… y mostraré milagros…a todos los que crean en mi nombre.”5.

Rey Nabucodonozor ojerurékuri Sadrac, Mesac ha Abed-nego-pe oadora haĝua pe óroguigua ta’ãnga ha’e omopuava’ekue tupãramo, ha oamenasávo he’i: “Ha napetupãituiramo, upe jave peñemombóta peteĩtatakua hendýva ruguápe”. Upéi oñembohory hesekuéra he’ívo: “…Ha mávapa pe Tupã pendejorátava che pógui?”6.

Ko’ã mbohapy discípulo devoto he’i: “Ha péicharõ, ore Tupã roservívape oreguenohẽkuaa nde ratakua hendypávagui… Ha nahánirõ katu, reikuaa porãke nde, oh rréi, ore ndoservimoãiha umi ne tupãme”7.

Ojeroviapaitékuri hikuái Tupã osalvakuaaha chupekuéra, “ha nahánirõ katu,” ojeroviaporãkuri hikuái pe Iplan-re.

Péicha avei, peteĩ ara, élder David A. Bednar oporanduakue peteĩjóven ojerureva’ekue bendición del sacerdocio-pe: “Ha ha’érõ ñande Ru Yvagagua rembipota terejerova ndepyahúpe,ñemano rupi, mundo espiritual-pe,rekontinua haĝua neministério, eguerekópa fe reñemoĩ haĝua Hembipotápe ha ani haĝua rekuera?”8. Jarekópa fe “ani haĝua [jakuera]” umi ñande jehasa’asy terrenal-gui, ikatu haĝua jakuera eternamente?

Porandu hasýva ñamoambue haĝua ha’e “Moõpa ñamoĩ ñande fe?” Ñamoĩpa ñande fe ha jaipotánte tojepe’añandehegui pe dolor ha sufirmiento, térã oĩ atãpa ñande fe Tupã pe Túva ha Iplan marangatu ha Jesucristo ha Hi’expiasiõre? Fe jarekóvaTúva ha Ta’ýrare oikuaauka ha oaceptauka ñandéve Hembipota jajeprepara aja eternidad-rã.

Ko ára atestifika peẽme milagrokuéragui. Ha’e haĝua Tupã ra’y ha rajy ha’e peteĩ milagro9. Jarrecibi peteĩ tete ha’ãnga ha ijoguaháva ha’e peteĩ milágro10. Pe don de un Salvador ha’e peteĩ milágro11. Jesucristo Expiasiõ ha’e peteĩ milágro12. Ikatuha jahupity vida eterna ha’e peteĩ milágro13.

Iporãramo jepe ñañembo’e ha jaheka protección física ha curación yvy’ape ári jaikove aja, jajesarekoveva’erã umi milagro espiritual oĩvare disponible mayma Tupã ra’y ha rajykuérape ĝuarã. Taha’e ha’e ñande áva, taha’e ha’e ñane retã, taha ha’e ñanerembiapokue, ñañe’arrepentíramo, ñanderesaráivo umi ojejapo’akue ñanderehe, peteĩchaite, opavave jahupitykuaa ko’ã milágro. Jajavivi hína peteĩ milágro, ha oĩve milágro tenonderã. Jesucristo rérape. Amén

Toñeimprimi