![](https://www.churchofjesuschrist.org/imgs/https%3A%2F%2Fassets.churchofjesuschrist.org%2F37%2F02%2F370250ef18a1ecc0a04c20ed21f71c487b1b7ae0%2F370250ef18a1ecc0a04c20ed21f71c487b1b7ae0.jpeg/full/!250,/0/default)
Wɔaboaboa Ano Akɔ Fie Dwudwodwoo
Yɛwɔ gyinabew soronko mu a bi mmbaa da a, yɛdze bɔboaboa Israel ano wɔ ntwamutam n’afã ebien nyina a wɔ Egya ne nhyehyɛɛ ase.
President Russell M. Nelson, hɛn nkɔnhyɛnyi dɔfo, oetsĩ mu akã ara yie dɛ hɛn asodzi soronko nye yɛboa ma wɔboaboa Israel a wɔabɔ apetse no ano na yesiesie wiadze no ama Jesus Christ Ne Mbae a Otsĩa Ebien no.1 Hɛn susum mu Egya pɛ dɛ wɔaboaboa Ne mba ano akɔ fie dwudwodwoo.
Hɛn Ɔsor Egya ne nhyehyɛɛ a wɔdze bɔboaboa Ne mba ano akɔ fie dwudwodwoo no nngyina wiadze konyimdzi do, ahonyadze gyinabew, adzesũa, ebusuakuw, anaa dɛ eyɛ banyin anaa ɔbaa do. Egya ne nhyehyɛɛ no gyina tseneneeyɛ, irisie Ne mbrasɛm, na eregye ayɛdze krɔnkrɔn na yeridzi ahyɛmu a yeedzi no nyi no do.2
Ɔsor nkenyan nkyerɛkyerɛ dɛ hɛn nyina yɛyɛ enanuanom na nkyerɛbaa, na “[hɛn] nyinara yɛ adze kor ma Nyame,” nye mboano edwuma kɛse yi ne fapem. Nkyerɛkyerɛ yi kɔ yie ma hɔn a wɔdɔ pɛ bun mu ara dɛ nkorɔfo a wɔwɔ ahonyadze gyinabew na ebusuakuw horow no nya asetsena pa no. Yɛkamfo na yɛkã mbɔdzembɔ a ɔtsetse dɛm ho. Bio so, yɛpɛ dɛ Ɔsor Egya Ne mba nyina ba Ne nkyɛn na wɔbɛgye onnyiewiei nhyira horow a Odua N’asɛmpa mu dze ma no.3 Ewuradze ne nyienyim ma Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi no, Ɔkã dɛ, “Hom ntsie, nkorɔfo a hom fi ekyirekyir; nye hom a hom wɔ esupruw do wɔ po do, hom nyina ntsie.4
Modɔ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi ne nyiyimu a odzi kan no ara a nkorɔfo a wɔwɔ “esupruw do wɔ po do no” kã ho. Menya ɔfrɛ pɔkyee ebiasa dɛ monkɔsom na menkɛtsena esupruw do wɔ po do. Odzi kan mosom dɛ asɛmpasomafo aberantsɛba wɔ Britain Esupruw do, otsĩa ebien dɛ Wiadze Mfɛndzanan Tumdzifo wɔ Philippine Esupruw do, na nkyii dɛ Apaamu President wɔ Pacific Esupruw do, a Polynesia Esupruw pii kã ho.
Mbea ebiasa yinom nyina aboaboa agyedzifo ano konyimdzi mu aba Jesus Christ asɛmpa a wɔdze asan ananmu aba no. Asɛmpasomafo dzii kan kodwiir Britain Esupruw do wɔ afe 1837 mu. Iyi yɛ afe kor ekyir a Joseph Smith tuu Kirtland Temple no hyɛɛ Nyame nsa, bea a Moses dze “nsaafee a wɔdze bɔboaboa Israel ano efi asaase ne mfɛndzanan nyina do no, nye dza wɔdze bedzi mbusuakuw du no kan efi etsifi asaase no do aba” no mae5 Ahyɛse konyimdzi wɔ Britain Esupruw do no ayɛ atsenka. Dze bodu afe 1851 no, nna Asɔrmba no hɔn mu fã na wɔyɛ nsakyereefo a woenuma hɔn a wɔtse Britain Esupruw do.6
Afe 1961 mu no, Elder Gordon B. Hinckley kɛseraa Philippine Esupruw na ɔhyɛɛ etuhoakyɛ asɛmpasomafo mbɔdzembɔ ase. Dɛm aber no, nna nyimpa kor pɛr na ɔyɛ Filipinonyi a okita Melchizedek Asɔfodzi. Ɔyɛ nwanwa dɛ, ndɛ Asɔrmba a wɔwɔ Philippine Esupruw do bɔbor 850,000. M’enyi gye Filipinofo ho, wɔwɔ ɔdɔ a ɔkɔ bun mu na otsim Agyenkwa no do.
Bia dza dodowara nnyim nye asɛmpasomafo mbɔdzembɔ a ɔrokɔ do wɔ Polynesia Esupruw do. Wɔhyɛɛ ase wɔ afe 1844 mu ber a Addison Pratt koduur bea a ndɛ ɔyɛ French Polynesia no.7 Polynesiafo dodowara gye onnyiewiei ebusua ebusua dzi dadaw na wɔagye ato mu dɛ Jesus Christ nye hɔn Agyenkwa. Ndɛ Polynesiafo a wɔwɔ Polynesia Esupruw do mu ɔha nkyɛmu 25 na wɔyɛ Asɔrmba.8
Mpɛn bi metsie mfe-17 akataasia wɔ Tahiti esupruw do ɔno na ne nanasum a otsĩa esuon a ɔyɛ asɔrba. Ɔkamfo n’ewuakɔr a wɔsakyeer afe 1845 mu wɔ Tubai, mfe ebien ansaana Asɔrmba asɔpɔkan no rukodu Salt Lake Bɔnsa no mu.9
Hɛn nkyerɛkyerɛ yɛ pefee dɛ mber na hyɛber wɔ hɔ ma nkorɔfo nyina dɛ wɔbɛgye asɛmpa amandzɛɛbɔ no na woebua. Mfatoho yinom nye asɛm no ne fã kumaa. President Nelson akɔ do etsĩ mu akã dɛ Israel mboano no nye tafɛrbanyinmbɔmu “kɛse,” … botae, na … edwuma kɛse wɔ asaase do ndɛ.”10
Kesii dɛ Jesus Christ N’Asɔr ne Nsanananmu, a Mormon Nwoma rupue guado na asɔfodzi nsaafee ho nyikyerɛ no wɔdze rema Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith no, nna Israel mboano ho ntsease yɛ esinesin a dodow nnyim ho hwee.11
“Israel” dzin pɔkyee no yɛ dzin a wɔdze maa Jacob.12 Ɔbaa begyina hɔ ma Abraham n’asefo a wodua Isaac na Jacob mu. Anohoba na ahyɛmu a Nyame nye Abraham dzii ahyɛse noara no wɔakã ho asɛm wɔ Abraham 2:9–10, a afã bi kenkan dɛ:
“Na mebɛyɛ wo ɔman kɛse, …
“Na mubodua wo dzin do ehyira [aman nyina] na dodow biara a wɔbɛgye Asɛmpa yi no, wɔdze wo dzin bɛfrɛ hɔn, na wɔbɛyɛ hɔn w’asefo, na wɔbɔsoɛr egyina na woehyira wo, dɛ hɔn egya.”
Ɔsor Bagua Kɛse no mu wɔ asetsena a ansaana nyimpa reba asaase do no, wɔpɛnsampɛnsam nkwagye ho nhyehyɛɛ mu na wɔmaa no tsipia. Nna mbrasɛm binom na asɔfodzi ayɛdze a wɔhyehyɛɛ ansaana wɔrotow wiadze yi ne fapem no kã ho a ogyina mboano no do.13 Nna nyimpa ne pɛ a ɔbɔ adze nyina do no, kã ho.
Mfe aha aha pii a wɔyɛɛ ɔman katakyi no, a Saul, David, na Solomon hɔn ahendzi kã ho no, Israel no mu kyɛɛ Judah ebusua na Benjamin ebusua fã bɛyɛɛ Judah ahenman. Nkaafo no, a wɔfrɛɛ hɔn ebusua du no, bɛyɛɛ Israel ahenman.14 Mfe 200 ekyir a wɔtsenae hɔn mu akyɛ no, mber a odzi kan a wɔbɔɔ Israel apetse baa wɔ afe 721 BC, ber a Assyria hen soaa Israel ebusua 10 ndɔmmum kɔree no.15 Ekyir no wɔkɔr etsifi aman no mu.16
Afe 600 BC ber a Mormon Nwoma rehyɛ ase no, Egya Lehi dzii Israelfo dɔm enyim kɔr America Asaasetɔw do. Lehi tsee Israel a wɔbɔɔ hɔn apetse no ase a ɔnoara kã ho. Nephi serɛ kã n’asɛm a ɔrekã dɛ Israel fifo “ dɛ wɔdze hɔn bɔto ngodua ho, dɛ n’abaw bɛpan na wɔapetse asaase nyinara enyi.”17
Bea a wɔfrɛ no Wiadze Fofor mu no, wɔkã Nephifo na Lamanfo hɔn abakɔsɛm dɛ mbrɛ ɔwɔ Mormon Nwoma no mu no, na ɔbaa ewiei bɛyɛ afe AD 400 mu. Egya Lehi n’asefo atserɛw wɔ America Asaasetɔw do.18
Iyi Mormon kã ho asɛm pefee wɔ 3 Nephi 5:20, a ɔkenkan dɛ “Emi nye Mormon, meyɛ Lehi n’asenyi mapa. Na mowɔ siantsir a ɔsɛ dɛ motonton me Nyame nye m’Agyenkwa Jesus Christ, dɛ ɔno na oyii hɛn egyanom fii Jerusalem asaase do bae.”19
Ɔyɛ pefee dɛ Israel n’abakɔsɛm esiado esiado no no krɔnee nye hɛn Ewuradze na Agyenkwa Jesus Christ n’awoo, asɛnkã, ɔsomdwuma, na botae.20
Agyenkwa no no wu a ɔdze daapem nsesã bɔbɔɔ adze na Wusoɛr ekyir no, apetsebɔ a otsĩa ebien a wɔayɛ atsenka nye Judah apetsebɔ a osii afe AD 70 kesi AD 135 ntamu, ber a, ɔnam Romefo nhyɛ na atseetsee do, Jewfo no bɔɔ apetse kɔɔr dɛm mber no wiadze nyina mu no.
President Nelson akyerɛkyerɛ dɛ, “Mormon Nwoma no puee guado dɛ sɛnkyerɛdze dɛ Ewuradze ahyɛ ase roboaboa ahyɛmu mba no ano.”21 Dɛm ntsi, Mormon Nwoma no, a Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith dze Nyankopɔn akyɛdze na tum kyerɛɛ ase no, ɔkɔ ma Lehi n’asefo, Israel a wɔabɔ hɔn apetse, na amanamamfo a wɔagye hɔn abanyɛn aba Israel ebusuakuw mu. 1 Nephi 22 ɔfã ne tsir no mu kakra kenkan dɛ, “Wɔbɔbɔ Israel apetse wɔ asaase nyinara enyi—Amanamamfo no dze asɛmpa no bɛnyɛn Israel wɔ nda a odzi ekyir no mu.” Mormon Nwoma tsir krataafa no kenkan dɛ nwoma no botae no kor nye “ama Jewfo na Amanamamfo no mu biara so aagye edzi dɛ Jesus nye Christ no.” Ɔnam Mormon Nwoma Nsanananmu do, Israel mboano ho ntseasee atserɛw.22
Hɔn a wɔbɛgye Jesus Christ n’asɛmpa ato mu no, bɛba abɛkã Israel a wɔaboa hɔn ano ho, a ebusua wofi mmfa ho.23 Ɔnam dɛm mboano na temple pii a worisisi no, yɛwɔ gyinabew soronko a yɛdze bɔboaboa Israel ano wɔ ntwamutam n’afã ebien nyina a ɔmmbaa da wɔ Egya no ne nhyehyɛɛ ase.
President Spencer W. Kimball, rekã Israel mboano ankasa ho asɛm no, ɔkãa dɛ: “Afei, Israel mboano nye erodɔm nokwar asɔr no na … erebenya nokwar Nyame ho nyimdzee. … Dɛm ntsi, obiara a, ɔagye asɛmpa nsan ananmu atomu no, na afei ɔrohwehwɛ asom Ewuradze wɔ nankasa ne kasaa mu na ɔnye Ahotseweefo a wɔwɔ aman a ɔtse mu no asom no, nna oedzi Israel mboano mbra no do na wɔyɛ nhyira a wɔdze abɔ Ahotseweefo no anohoba wɔ nda a odzi ekyir yinom mu ho adzedzifo.”24
“Sesei nsakyeree kã Israel mboano ho.”25
Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo asɔrmba nyim pefee dɛ yɛwɔ ndzinoa kɛse dɛ yɛdɔ, yɛkyɛ, na yɛto nsa frɛ na yɛboa ma wɔaboaboa Israel ano, ma wɔabɛgye Ewuradze ahyɛmudzi nhyira horow no. Africafo, Europefo, America Anaafo na Etsififo, Asiafo, Australiafo, na hɔn a wɔwɔ po do esupruw do kã iyi ho. “Na nokwar, Ewuradze ne ndze wɔ hɔ ma adasa nyinara.”26 “Mboano yi bɔkɔ do kesi dɛ atseneneefo no bɔboa ano wɔ Ahotseweefo mboanofo horow mu wɔ wiadze amanaman mu.”28
Na obiara nkãa mboano no ho asɛm pɔkyɛɛ nnkyɛn President Nelson: “Ber biara a yɛbɛyɛ biribiara a ɔboa obi—wɔ ntwamutam n’afã biara no—ma wɔnye Nyankopɔn edzi ahyɛmu na wɔagye hɔn enuma na ayɛdze etsitsir horow no, nna eroboa ma wɔaboaboa Israel ano. Ɔnnyɛ dzen koraa.’’28
Asɔr no ne gyinabew tse dɛn ndɛ? Mfe 62 a wɔabɛsen fitsi ber a mehyɛɛ asɛmpakã som ase no, etuhoakyɛ asɛmpasomafo a wɔrosom wɔ nkɔnhyɛnyi ne frɛ ase hɔn dodow akɔ kan fi 7,683 ekesi 62,544. Asɛmpakã edwuma horow no akɔ kan fi 58 ekesi 416. Asɔrmba hɔn dodow akɔ kan fi bɛyɛ 1,700,000 ekesi bɛyɛ 17,000,000.
Mber tsiabaa mu no, COVID-19 kãa hɛn akwan a yetum dze kyɛ asɛmpa no. Ɔmaa hɛn sũahu a yɛdze abaefor mfir ridzi dwuma, a ɔbɔboa mboano no papaapa. Ɔyɛ hɛn enyisɔ dɛ asɔrmba na asɛmpasomafo retra hɔn mbɔdzembɔ mu dɛ wɔbɔboaboa Israel a wɔabɔ apetse ano. Beebiara rokɔ do rinyin, nkanka wɔ America Anaafo na Africa. Ɔyɛ hɛn enyisɔ dɛ dodowara wɔ wiadze nyina mu agye President Nelson ne asɛmpasomafo som no ato mu. Naaso, yebotum atserɛw hɛn pɛ mu dɛ yɛbɔdɔ, yɛbɛkyɛ, na yɛbɔto nsa afrɛ.
Asɛmpakã mbɔdzembɔ yi ne fã tsitsir nye dɛ asɔrmba ankorankor bɛyɛ kan-fadum fasusu31 bea biara a yɛtse no.32 Yennkotum dze hɛnho esuma. Hɛn Christ-saso ayamuyie, tseneneeyɛ, enyigye, na nokwar ɔdɔ ma nkorɔfo nyina ho fasusu no nnkɛyɛ kwankyerɛ kan fadum nko ama hɔn, na mbom ntseasee no dɛ bea dwudwoodwo wɔ Jesus Christ asɛmpa nsan-ananmu no nkwagye ayɛdze horow no mu.
Meserɛ, hom ntsi ase dɛ nhyira nwanwa wɔ Jesus Christ asɛmpa ne kyɛe mu. Kyerɛwsɛm no kã enyigye na asomdwee ho asɛm, bɔn fakyɛ, na nsɔhwɛ ho bambɔ, na Nyame no tum a ɔma abamba.31 Yɛrohwɛ tra ɔnnkyebo abrabɔ yi a, yɛbɛyɛ ahoboa dze asɛmpa no akyɛ hɔn a “wɔwɔ sum mu na wɔhyɛ bɔn nkowaasom ase wɔ ewufo esunsum wiadze kɛse no mu.”32
Me mpaabɔ ndɛ kɔ ma abofra biara, aberantsɛba na akataasia, ebusua, quorum, Relief Society, na adzesũakuw biara dɛ yɛnyɛ nhwehwɛmu wɔ mbrɛ ankorankor na hɛn nyina yɛbɛgye afotu nwanwa yi dze aboa ma wɔaboaboa Israel ano a Ewuradze na hɛn nkɔnhyɛnyi dɔfo dze ama yi ato mu.
Yɛdze obu ma obiara ne pɛ. Wiadze mu a wɔnnsom Nyame yi, dodow noara rummbua na wɔrennfa hɔnho nnhyɛ Israel mboano no mu. Naaso dodowara bɛyɛ, na Ewuradze enyi da hɔn a wɔagye N’asɛmpa no kwan dɛ wɔmbɔ mbɔdzen ara yie nyɛ kan-fadum fasusu a ɔbɔboa binom ma wɔaba Nyame hɔ. Iyi ma kwan ma hɛn nuambanyin na nkyerɛbaa a wɔwɔ wiadze nyina mu no kwan ma wonya nhyira abɔso na Jesus Christ asɛmpa nsan-ananmu no na wɔaboaboa hɔn ano akɔ fie dwudwodwoo.
Megye me ɔsomafo dasegye nokwar a osi pi wɔ Jesus Christ no krɔnkrɔnyɛ ho na hɛn Egya a ɔwɔ Sor ne nhyehyɛɛ ma hɛn ho wɔ Jesus Christ ne dzin mu, amen.