Ntsáo Áłah Aleeh
Christ T’áá Bí Bił Hojílǫ́ǫgo
Ghąąjį’ 2023 Ntsaago Áłahaleehígíí


Christ T’áá Bí Bił Hojílǫ́ǫgo

Jesus Christ “bił honiidlǫ́ǫdoogo” nihá bííghahgo áyósin.

Łah éí hane’ disíts’ą́ą́’ t’áá íyisí bidziilgo bi k’i’diitįįhígíí, dóó bee na’ídíkidígíí, dóó aláago bee na’nitinígíí. Bóhólnííhii díí saad bik’e’asch’íí’ígíí yee hóóshkeed kóníigo “biyi’ ayóó’áda’alne’ii, łigaigo daashdleezhgo ayóó ádanóolnin, akondi biyi’di éí daneez’nanii bits’in bii’ hadadeezbin, dóó dadiłdzi’,”1 áádoo Jesus hane’ bee na’nitinígíí táá’go bee bikéé’ oodááłígí yee nináá’neez’tą́ą́’. Díí bee nanitinígíí ła’ éí ch’ikéí neeznált’éego baa hane’.

“Ákohgo yá’ąąshii bee bóhólníihgo bił haz’áanii éí ch’ikéí neeznált’éego bee hool’iní dah deidiijaa’go iiyehii yidááhgóó eekaígíí nahalin.

“Áko nít’éé’ ashdlalt’éego éí dahóyą́ą́ lá, ashdlalt’éego éí doo ádahalyą́ą da lá.

“Doo ádahalyánígíí bee hool’iní dah deidiijaa’go ak’ah t’áá bi’aan iih nídoodziłígíí t’áágééd dah diikai:

“Nidi dahóyánígíí éí bee hool’iní dah deidiijaa’, índa ak’ah t’áá bi’aan iih nídoodziłígíí tózis yee dah deidiijaa’.

“Nít’éé’ iiyehii doo yíghááhgóó, t’áá ádzíłtso bił dazniizį́į’go da’jiiłhaazh.

“Nidi tł’é’ííłníi’go ła’ hazhdoolghaazh yists’ą́ą́’, Aadę́ę́’ iiyehii yigááł! Nihílááh bidááh nohkááh.

“Áko ch’ikéí t’áá ałtso nídiijée’go bee hool’iní biih yít’i’ígíí bílátahgi hasht’e’ niyída’azhgizh.

“Nít’éé’ doo ádahalyánígíí éí dahóyánígíí ádeidííniid, Ak’ah ła’ nihaa danohsííd, háálá nihibee hool’iní nihits’ą́ą́’ dantséés.

“Nidi dahóyánígíí hadaasdzíi’go ádaaní, Ak’ah nihada’niidzíidgo doo bíighah da; doo hanii baa nidahaniihígíí bich’į’ dohkáahgo t’áá nihí ádá nidahołniih da.

“Áko nidazhdi’yoołnihgóó ajookaigo, iiyehii níyá, áko hasht’e’ ádazhdólzinígíí iiyehii iigehgóne’ iiyehii bił yah ajookaigo dá’deelkaal.

“Áádóó bik’ijį’ náánáła’ ch’ikéí yę́ę ałdó’ yíkaigo ádaaní, Bóhólníihii, Bóhólníihii, nihá ąą ánílééh.”8

“Ndi iiyehii haadzíí’go ání, t’áá aníí ánhidishní, nihí éí doo shééda honóhsin da.”9

“Éí bąą hada’ísídół’į́į́’, háálá yoołkááł áádóó oolkił góne’ Diyin God Biye’ doogáłígíí doo nihił béédahózin da.”3

President Dallin H. Oaks éí yéego baa ntsáhákesgo-na’ídíkidígíí Iiyehii doogááłígíí yee na’ídííłkid:4Áko yiskao yigáágo shą’ haadadii’nííł? T’áá aaníí nihił beehózingo Bóhól’níihii yiskao bidaah niidahgo—t’áádoo hót’é ílíní iiná nihaanáádiilyáago doodai’ t’áádoo hót’é ílíní Níyáago—áko dííjį́ lá haadii’nííł?”5

Ííshłaaígí binahjį’ shił beehózin Bóhól’níihii doogááłígíí diyink’ehgo bá hasht’e’ázhdílnéehgo aláahdi át’é áko t’áá ákót’ao t’éiyá binahjį’ t’áá aaníigo bee hodeesyéél dóó iłhózhóonii bik’ízhdooghááł.

Diigi át’ao aak’eego shich’į’ hóóne’ “Łóód doo nádziihii nábínálkáá’,” shi’doo’niid. Shahastiin bił ayóó át’ao bik’ee diilyiz! T’áádoo ííts’a’í hooghango nihił na’ílwod nihich’į’ ch’íhoot’anígíí baa ntsíikeesgo, shiyáázh táá’góogi shijéíí biyi’doo baa tsidíkééz.

T’áá shíni’ídi Shizhé’é Ya’ąąshdi Hólónígíí neidííł kid, “Shi diyooł héełísh?” Dishníigo na’ídííłkid.

Ii’sizį́ Diyinii hazhó’ógo shich’į’ haadzíí’ kóníigo, “T’áá ałtsóní t’áá’áko doo.”

Áádóó nináá ídííłkid kódish níigo, “Da’ t’áásh hinishnáado?”

Nááná, ánááshidoo’niid, “T’áá ałtsóní t’áá’áko doo.”

Díí t’óó shił hóółąąd. Ha’át’íish biniinaa t’áá aheełt’éego shich’į’ náhóóne’ hinishnáa doógí éí doodago doo hinishdnáadadoígíí bá?

T’áá áko t’áá sízíínt’éé’ shił hodiiyeel dóó bénááshnii’: Doo hooghango tsį́į́ł niidzin da doo dóó niha’áłchíní sodizin bee ndíníitįįłígí binyé. T’áá íídą́ą́’ bił bee dahózin sodizin bits’ą́ą́doo t’áá aaníinii bee hołhanih dóó bee hats’íídígíí. Doo hooghango tsį́į́ł niidzin da doo dóó Diyin God bizaad doodai’ diyin yá yádaałti’ii k’ad dahinánígí bizaad bee ndíníitįįł da. Éí t’áá íídą́ą́’ bił beedahózingo yee dabidziil. Doo éí hooghango tsį́į́ł niidzin da doo díí bee naniitinígíí binyé ádaanda’ookąąhígí, dóó Náá’diijeehígí, dóó Jesus Christ bina’nitin bee yisdáiildééhígí, dóó binahat’á bee yisdá iildéehiígí, dóó hooghan haz’ąą́dóó hool’áágóó ahiłjookahdoígí, doodai’ Jesus Christ t’áá íyisíí bina’nitinígíí bee ndínootįįłgo.

T’áá ákonę́ęhii díí ádeilyaa lá family home evening na’nitinígí bił, Diyin God bizaad ałch’į’ deiníílta’go, nhxe’oodlą’ bee sodadiilzingo, atsiit’áá dahadeesnii’go há sohodizinígí, dóó t’áá aaníinii nihe’oodlą’ bee ahił dahwiil’ne’go, dóó Diyin bił aha’deet’aah ádeil’į́įgo doo bik’eh dahwiniil’į́įgo, dóó Bóhóníihii bighandi ałnáneikahgo, dóó Damóo bik’eh dahwiniil’į́įgo—éí t’áá iyisíí t’áá ákónéehii ádeilyaa lá! Jó áko ndi’nóotįįłïgí doo bííghah da silį́į́’ bee hool’iní ak’ah biih ńdoodziłígí doo bíígha da silį́į́’. Ak’ah nahidilch’ą́łígíí t’áá k’ad daniizin, t’áá k’ad chodeidiil’įįł binyé nt’éé’!

Jesus Christ dóó Bina’nitin bee yistá iildéehii ninályáhígíí binahjį’, ánishdingo, éí shighandóó haz’ánígí bik’i adeest’į́į́’ doo, yee dabidziildo, áko beiníłką́ągo ahínéidiikah. T’ah hinishnáago, éí nohokáá’góó álahdi bee adziilii bee áká anáshwo’doo, bee da’iinánígí bee, dóó binahjį’ bee ndeesdzih. Bee nahoolzhííshdi, éí Jesus Christ binahjį’, t’áá ałtsoní bííghah da dooleeł.

Diyingo Na’nitin dóó Bee Aha’da’deest’anígíí deíníilta’go biyi’dóó bíwiidiil’ááł díí ííłnínígíí “bííghah” dooleeł ninígíí:

Bóhólníihii áníí lá, “Áádóó beiníłką́ągo shi’ayóó’át’éii bee nanísdzą́ągo, neznált’éego ch’ikéí baa hane’yę́ę be’dool’nííł.

“Haalá dahoyąnii dóó t’áá aaníínii nideidiiláhíí, dóó Diyin Ii’sizį́ yinahjį deiyikáhii, dóó t’ahdoo doo yá’át’éehii bida’didléeh dahígíí—ts’ídá yéigo anihidishní, doo k’ídahidoolniił da dóó doo kǫ’ biihidooltł’íł da, ndi éí Bóhólníihii dííjį́ yił dahólǫ́ǫ doo2

Jesus Christ “bił honiidlǫ́ǫdoogo” nihá bííghahgo áyósin. Bił honiidlǫ́ǫdoo ninígíí éí doo yinhiniłchééhgo ááhyiłníi da. Binahjį’ baa ntsiníkees doo tózis ntsaago áda’ale’ígíí. Doo t’áá ła’íígí t’éiyá binyé ályaa da t’áádool’é bee jiníłį́įgo ntsaago yit’į́įgo áyiiłįįh. Dóó bii’díídinígíí bidziilgo yit’į́įgo áyósin. T’áadoo nantł’aaí, t’áá báházinígo i’iil’į́įgo, dóó Jesus Christ Bee É’élíinii bik’ehgo hinii’náado. Lą’ígo i’sizíinii k’ehgo dadiyinígíí ííl’į́įdoogo daniizin.

E’e’aah dóó náhookǫ́sjigo kéyah Isreal woolyéedi, hózhóóníyee’go dził n’á “dził t’áá hodootł’izhígí” deiłníigo bee béé’ ho’dólzin. Mount Carmel7wolyéego dahtoo’ bee yishzhohgo t’áá hodootł’izhgo ahééháxááh. Dahtoo’ bee t’áá áhwiijį́ danéesééh. Dził Carmeldoo dahtoo’ígíí nahalingo,8nihits’íís dóó nihiyi’i’sizíinii bi’iilzą́ągo “t’áá aaníinii yá’ádaat’éehii bee,”9ałts’íísígo ndi dóó bidahonéedzánígíí bee,”10t’áá aaníinii nihił beedahózinígíí dóó t’áá aaníinii niha’áłchíní bił beedahózinígíí t’áá áłahjį’ yee danéehsééh doo!

K’ad, baa ntsiníkeesgo íininízin, “Áko Sister Wright, shighandoo haz’ánígíí doo nił beehózinda. T’áá íyisí nihich’į’ ndahwii’ná dóó doo baa hólne’ígi ádaniit’éida.” Aoo’ t’áá aníígóó ádíní. Nighan haz’ą́ą́doogíí doo shił beehózinda. Ákondi Diyin God éí bił beehózin bee ayóó’ó’ni’, dóó bee ajooba’ii, dóó bibee’adziilii, bił ééhózinii, dóó bits’a’dinínígíí yee bił bééhózin.

Njéí biyi’di daneezgáagí shį́į́ biniinaa lą’ígo na’ídíłkid. Diyin God dóó Yisdá’iiníiłii bizaad biyi’di ałdo’ akót’ao nda’ídíkidgo baa hane’:

“Bóhólníihii, da’ [shighan haz’ą́ą́dóó] ánhi’niidiidígíísh doo ni’diił’áa da?”11

“Háadi shą’ k’ad shił sihasindo?”12

“Haash [deeshnííł], áko díí kʼos diłhił nihikʼihooleʼígíí nahjįʼ [shá] kódoolnííł?”13

“Háadi lá hódzą́ bik’í’doodááł? Áádóó háadi lá ak’idiitįįhgíí bá haz’ą́?”14

“Haalá yit’ao [shí] shá ahóót’i’ doo t’áá áłtsoní yá’ádaat’éehii yiideestsołgo?”15

“Bóhólníihii, ha’át’íísh ádeeshłííł?”16

Áádóó saad baa hózhóonii yee shich’į’ haadzíí:

“Da’yinídlą́ą́ísh Jesus Christ bibe’adziilii binahjį’ yisda’iildééhígíí?”17

“Diyin Bóhólníihiiísh ádiinííd doo t’áá háida shibee yá’át’éehii néídidoolééł da? ”18

“Yiinídlą́ą́sh [Jesus] t’áá aaníí díí íidoo líłígíí?”19

“Diyin God yádahalne’íísh yinídlą́?”20

“Da’ ánihiilaaí nihá niná’nídláii bii’ nihe’oodlą’ísh chodaoł’į́? Da’?”21

“Da’ Diyin God Ayóó át’éí Ánahwii’aahii nilíinii éísh doo yá’ádaat’éehii íidoolííł?”22

Shik’is dóó shilahkéí, ak’ah bee hool’iní éí doo ałtaadii kaał da, ákóndi Yisda’iiníłiiBina’nitin bee yisdá’iildéihii baa dahwiilne’go t’áá áko . Ak’ah nihibee hool’iní biyi’ígí nihíka’ adoolwołgo “Bóhólníihii bił honiidlǫ́ǫdo” áko ayóó’ádeiníininígíí bá da’ díníildíiingo Yisdá’iiníiłii yich’į’ ndahidookah, éí nihiba’ sizį́ “bighaan ąą’áyósingo nihich’į’ dahdilnih”.23

“Bóhólníihii aníílá; K’ad t’áadoo nichaaí, ninák’eeshto’ niłdééh: shik’ehoníłínígíí bik’é na’doolyééł, … áádóó na’áłchíní éí anaa’í tahdę́ę́’ nináhidookah.

“Dóó náásgóó sihasin bee ha’íinílníidooní Bóhólníihii, áádóó na’áłchíní t’áá bí bikéyah yiih náhidookah.”24

Jesus Christ éí “náásgóó bee sihasin.” T’áá ałtso íílyaaígí, doodai’ tahdoo íilnéhígí, Yisda’iiníiłii hool’áagóó nihá tihooz’nii’ígí át’ao doo bííníígah da. Bí éí binahjí nihe’iina’ doo niit’éeh da.25 Áko, “Jesus Christ yéigo deiniidlą́ągo bee náás yiikah doo, dóó t’áá íiyisíí sihasin yee nihaajooba’go, dóó Diyin God ayóí ádeiíníi’níigo dóó nihookáá’ dine’é t’áá ałtso bił. Áko, náás [deínii]káahgóó, Christ bina’nitin bee yisda’iildéehii bee dahinii’náago, dóó nahoníyaajį’ bik’eh dahoniil’į́įgo, jó, nihiZhé’é Yá’ąąshdi Hólónígíí anhiłní: Hool’áágóó iiná [nihee]dahólǫ́ǫ doo.”26

Hool’áagoo iiná éí hool’áagoo ił hózhóonii át’é. Ił hózhǫ́ǫnii bee iiná biyi’ hólónígí, t’áá k’ad—azhá diijį́įdi ach’į’ndahwii’náandi Bóhólíihii nihíka’adoolwoł nanhintingo dóó binahjį’ ałtso bik’eh didiidleeł—dóó t’áá íyisíí iłhózhǫ́ǫnii bee iina nihaadoolyééł. Nihinák’eeshto’ ndadooltsih, nihijéí daneezgaiyę́ę ndadoodzih, t’áádoole’é yoo’iildélyę́ę bénahodoodzįįł, bąą danhíni’ígíí yá’átééh ndadoodleeł, nihighan haz’ą́ą́doo ahindeidookah, áádoo t’áá ałtsoní nihiZhé’é Yá’ąąshdi Hólónígíí bí déét’i’ígíí nihí dooleeł.27

Jesus Christ bich’į’ dadínóhį́į́’ dóó bee dahinohná28díí t’áá aaníí shił beehózin “nihits’íís dóó nihiyi’sizíinii yaa áhályą́,”29bizhi’ diyinii dóó dílzinígíí ayóó ádeiníí’ninígíí Jesus Christ bizhi’, amen.

Nda’asdzoh

  1. Matthew 23:27.

  2. Matthew 25:1–13

  3. Joseph Smith Translation, Matthew 25:11 (in Matthew 25:12footnote a

  4. Matthew 25:21

  5. Elder James E. Talmage taught: “The Bridegroom is the Lord Jesus; the marriage feast symbolizes His coming in glory, to receive unto Himself the Church on earth as His bride. The virgins typify those who profess a belief in Christ, and who, therefore, confidently expect to be included among the blessed participants at the feast. The lighted lamp, which each of the maidens carried, is the outward profession of Christian belief and practise; and in the oil reserves of the wiser ones we may see the spiritual strength and abundance which diligence and devotion in God’s service alone can insure” (Jesus the Christ [1916], 578–79).

  6. Dallin H. Oaks, “Preparation for the Second Coming,” Liahona, May 2004, 9.

  7. Doctrine and Covenants 45:56–57emphasis added.

  8. “Dewfall provides a limited amount of moisture even during the dry summer, and is important to summer crops such as watermelon. The nearer the area to the sea, the better are its prospects for dewfall on windless nights when the soil grows colder than the air which touches its surface. In general, the Coastal Plain has more dew than inland regions; richest is Mount Carmel, which has an average 250 nights of dew per year” (Efraim Orni and Elisha Efrat, Geography of Israel, 3rd rev. ed. [1971], 147).

  9. Doctrine and Covenants 128:19

  10. Mosiah 23:18

  11. Alma 37:6

  12. Mark 4:38

  13. Job 17:15

  14. Helaman 5:40

  15. Job 28:12

  16. Moroni 7:20

  17. Acts 9:6

  18. Alma 15:6

  19. 2 Nephi 26:28

  20. Matthew 9:28

  21. Acts 26:27

  22. Alma 5:15.

  23. Genesis 18:25

  24. Mormon 6:17

  25. Jeremiah 31:16–17emphasis added.

  26. See Camille N. Johnson, “Invite Christ to Author Your Story,” Liahona, Nov. 2021, 82: “Let the adversity and affliction that are part of every good story be a means by which you draw closer to, and become more like, Jesus Christ.”

  27. 2 Nephi 31:20

  28. see Doctrine and Covenants 84:38

  29. See Alma 37:47

  30. 1 Peter 2:25

Béé’ídlééh