Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Eresakyer afa Nyankopɔn ne Pɛ
Ebɔbira 2022 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Eresakyer afa Nyankopɔn ne Pɛ

Asodzi dɛ yɛnye wiadze bɛkyɛ Jesus Christ asɛmpa no kã hɛn ankorankor nsakyeree ho.

President Russell M. Nelson ne asɛmpakã som ho nkɔnhyɛ ɔfrɛ ndamyɛ mu na President M. Russell Ballard na Elder Marcos A. Aidukaitis hɔn asɛmpakã ho nkenyan amandzɛɛbɔ nsɛm ndɛ yi ayɛ me enyisɔ.

Mfeda asɛmpakã dwuma a ɔdze me kefir Ngyiresi Aborɔkyir no maa me kwan ma modwendween sunsum mu ndzɛmba a osisii a ɔyɛɛ m’adwenpɔwbɔ dɛ mobɔsom dɛ asɛmpasomafo no ne fapem.1 Ber a midzii mfe 15 no, nna mo nuabanyin panyin dɔfo, Joe, edzi mfe 20—afe a ɔaso dɛ ɔkɔsom asɛmpakã dwuma. United States mu no, osian Korea ɔkõ no ntsi, nna kumaabi na wɔma hɔn kwan ma wɔkɔsom. Nyimpa kor pɛr na wɔfrɛ no fi ward kor biara mu wɔ afe no mu.2 Ɔyɛɛ hɛn ahobow ber a hɛn bishop bisaa Joe dɛ ɔnye hɛn egya ndwendwen iyi ho sɛ obotum a. Nna Joe reyɛ ahoboa dze n’ebisadze nkrataa akɔ adatserfo skuul. Hɛn egya a, nna ɔmmbɔ hyew wɔ Asɔr no mu, a ɔayɛ sikasɛm ho ahoboa dɛ ɔbɔboa no nna ɔmmpɛ dɛ Joe bɔkɔ asɛmpakã. Egya susui dɛ Joe botum ayɛ papa pii dɛ ɔbɔkɔ adatserfo skuul. Iyi yɛɛ asɛm kɛse wɔ hɛn ebusua mu.

Menye mo nuabanyin panyin onyansafo a ɔkyerɛ fasusu pa reyɛ mpɛnsampɛnsamu nwanwa bi no, yesii no pi dɛ ne nsanmuyi dɛ ɔbɔsom asɛmpakã na ɔatsew n’adzesũa ekyir no gyina nsɛmbisa ebiasa do: (1) Ana Jesus Christ ofi sor? (2) Ana Mormon Nwoma no yɛ Nyankopɔn n’asɛm a? na (3) Ana Joseph nye Nsanananmu Nkɔnhyɛnyi no? Sɛ nsɛmbisa yinom ne nyiano yɛ nyew a, nna ɔda edzi pefee dɛ Joe botum ayɛ papa mbordo dɛ ɔdze Jesus Christ asɛmpa no bɔkɔ wiadze kyɛn ɔbɛyɛ datser ntsɛm.3

Dɛm anafua no mepraa m’akoma mu bɔɔ mpaa enyiberdo. Sunsum no, wɔ ndamyɛ kwan a merenngye ho kyim no, sii no pi maa me dɛ nsɛmbisa ebiasa no nyina ne nyiano yɛ nyew. Iyi yɛ adze tsitsir a ɔdze nsesã baa m’abrabɔ mu. Muhun dɛ nokwar yinom benya nhyɛdo wɔ adwenpɔw biara mobɔbɔ wɔ m’abrabɔ mu. Muhunii so dɛ mobɔsom asɛmpakã sɛ wɔma me ho kwan a. M’abrabɔ nyina mu som na sunsum mu sũahu ahorow no, maba abɛtse ase dɛ nsakyeree nokwar mu no yɛ eregye enyim ara agye Nyame ne pɛ ato mu no nsunsuando, na dɛ Sunsum Krɔnkrɔn botum ama hɛn ndzeyɛɛ ho kwankyerɛ.

Nna mowɔ Jesus Christ dɛ wiadze Agyenkwa krɔnkrɔn no ho dase dada. Dɛm anafua no menyaa Mormon Nwoma no ho sunsum mu dasegye4 na Joseph Smith nkɔnhyɛnyi no.

Nna Joseph Smith yɛ edwindadze wɔ Ewuradze Ne nsamu.

Wo dasegye botum ahyɛ dzen ber idua mpaabɔ do ihu wɔ w’akoma mu dɛ nna Joseph Smith yɛ edwindadze wɔ Ewuradze ne nsamu. Mfe awɔtwe a wɔabɛsen kɔ yi mu no, nna m’edwuma kor wɔ Asomafo Duebien mu no nye dɛ mobɔhwehwɛmu na makenkan Joseph Smith nkraata na nkyerɛwee horow na nhwehwɛmu a ɔmaa wɔdze Saints nwoma no puei guado no.5 Me dasegye na enyisɔ ma Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith ahyɛ dzen na oenya ntowdo ber a mekenkaan n’abrabɔ nkenyan nsɛm pii no na no nkɔnhyɛ som a wohunii siei no.

Mormon Nwoma no a Joseph dze akyɛdze na Nyankopɔn no tum kyerɛɛ ase no yɛ Nsanananmu no ne fapemdze.6 Mormon Nwoma mu nsɛm no sisi enyim pɛpɛɛpɛ, wɔakyerɛw no fɛfɛɛfɛw, na abrabɔ mu nsɛmbisa akɛse no ho mbuae wɔ mu. Ɔyɛ Jesus Christ n’ahyɛmu kor so. Megye dase dɛ nna Joseph Smith yɛ tseneneenyi, gyedzi ahyɛ no mã, na edwindadze wɔ Ewuradze ne nsamu a ɔdze Mormon Nwoma baae.

Nyikyerɛ na nsɛm a osisii a wɔakyerɛw no wɔ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi mu no ma nsaafee, ayɛdze, na ahyɛmudzi horow a ohia ma nkwagye na nkwagye ntowdo. Nnyɛ dza ohia tsitsir a wɔdze bɛkyekyer Asɔr no nkõ na ɔda no edzi, mbom ɔma nkyerɛkyerɛ mapã so a ɔboa hɛn ma yɛtse abrabɔ no botae ase na ɔma onnyiewiei nhumu.

Joseph Smith no nkɔnhyɛ asɛdze pii no mu mfatoho kor no wobohu no wɔ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi ɔfã 76. Ɔyɛ ɔsor ho enyido-adzehu pefee a wɔakyerɛw, a Nkɔnhyɛnyi Joseph na Sidney Rigdon ɔyɛɛ hɔn adom dɛ wonyaa no Kwakwar 6, 1832, a enyimnyam ahenman kã ho. Dɛm aber no, nna nsɔrasɔr mu dodowara na wɔrekyerɛkyerɛ dɛ Agyenkwa no No Werdambɔ nnkɛma nkorɔfo pii enya nkwagye. Nna wɔgye dzi dɛ kumabaa bi na wɔbɛgye hɔn nkwa, na hɔn mu dodow ara na wɔbɔkɔ hɛl na afɔbu mu, “a ayakayakadze yaayaw na wonnkotum akã ne dzen a onnyi ewiei” kã ho.7

Nyikyerɛ a ɔwɔ ɔfã 76 mu no da enyimnyam ho ntwerba ho enyido-adzehu nwanwa a Ɔsor Egya mba mu dodowara a wɔbɔɔ hyew wɔ asetsena ansaana yɛreba asaase do no atsɛmbu a odzi ewiei mu no wobehyira hɔn kɛsenara.8 Enyimnyam ntwerba ebiasa ho enyido-adzehu no, kumabaa no “ɔtra ntseasee nyinara,”9 da no edzi pefee dɛ nkyerɛkyerɛ dɛ dodowara na wɔbɔkɔ hɛl na afɔbu mu no nnyɛ nokwar.

Sɛ yehu dɛ nna Joseph Smith oedzi mfe 26 ara, na no nwomasua nnkɔ ekyir, na kasa ahorow a wɔkyerɛɛ Bible no ase fii mu no onnyim ho kɛtseaba anaa onnyim ho hwee no, nna ɔyɛ edwindadze wɔ Ewuradze ne nsamu ampaara. Nyiyimu 17 wɔ ɔfã 76, mu no, wokenyaan no ma ɔkãa nsɛmfua no ɔnntsen kyɛn afɔbu wɔ John Asɛmpa no mu.10.

Ɔyɛ enyigye dɛ mfe 45 ekyir no, Anglican asɔr baanodzinyi na ɔbemfo a wɔagye dzin wɔ tsetse kasa mu,11 Frederic W. Farrar a ɔkyerɛw The Life of Christ,12 dze too gua dɛ afɔbu asekyerɛ a wɔdze maa wɔ Ɔhen James Bible mu no yɛ mfomdo nkyerɛase fi Hebrew na Greek kasa mu dze ba Borɔfo kasa mu.13

Hɛn nda yi mu no, dodowara afa ntseasee dɛ onnyi dɛ nsunsuando biara ba wɔ bɔn ho. Wɔgye to mu dɛ wobofua bɔn a nnuhu biara nnkã ho do. Hɛn nkyerɛkyerɛ a woeyi akyerɛ no nngye adwen nsusui dɛ nkorɔfo dodowara na wɔnye hɔn bɔkɔ hɛl na afɔbu afebɔɔ nko nnto mu mbom ɔdze tahye so dɛ ankorankor nnuho yɛ ahyɛdze a ohia ansaana eenya Agyenkwa No Werdambɔ mu kyɛfa na enya celestial ahenman no edzi.14 Megye dase dɛ Joseph Smith nna ɔyɛ edwindadze wɔ Ewuradze ne nsamu a ɔdze N’asɛmpa Nsanananmu baa kan.

Osian Jesus Christ N’asɛmpa nsanananmu ntsi, yɛtse nnuho na “tseneneeyɛ ndwuma”15 ase. Yɛtse Agyenkwa no No Werdambɔ ne hia a ohia tsitsir no na No nkwagye ayɛdze na ahyɛmudzi horow, a dza wɔyɛ no temple mu kã ho.

“Tsenenee ndwuma” fi na ɔyɛ nsakyeree n’eduaba. Nsakyeree nokwar mu ba ber a agye enyim dɛ edze enyimpi bedzi Nyame ne pɛ do.16 Nsunsuando na nhyira ahorow ofi nsakyeree mu ba no yɛ nokwar na ɔyɛ asomdwee a otsim na ankorankor awerɛhyɛmu dɛ ewiei no yebenya enyigye17—abrabɔ mu ehum ekyir mpo no.

Nsakyeree ba Agyenkwa no hɔ no sesã honammunyi ma noho tsew, wɔwo no bio, nyimpa a noho atsew—abɔdze fofor wɔ Christ Jesus mu.18

Dodowara [na] Wɔdze Nokwar no Ehuntsa Hɔn Osiandɛ Wonnyim Bea a Wobohu Efi

Ebɛn asɛdze na ofi nsakyeree mu ba? Nkɔnhyɛnyi Joseph wɔ Liberty Efiadze no, ɔhyɛɛ no nsew dɛ dodowara na “wɔdze nokwar no ehuntsa hɔn osiandɛ wonnyim bea a wobohu efi.”19

Ewuradze ne nyienyim wɔ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi mu no, ɔda Ewuradze no botae ma hɛn no edzi emudzi mu. Ɔkãa dɛ. “Dɛm ntsi, emi Ewuradze, a minyim mbusu a ɔbɛba adasamba a wɔwɔ asaase do no ntsi, mefrɛɛ m’akowaa Joseph Smith, Kakraba, na mekasaa kyerɛɛ no fi sor, na memaa no mbrasɛm.” Ɔkyerɛkyerɛ bio dɛ, “Ama hɔn a wɔyɛ mberɛw nye akɔhweaban aabɔ m’asɛmpa no ne mãhyɛ ho dawur akyerɛ wiadze n’ano nyina.”20 Etuhoakyɛ asɛmpasomafo kã ho. Hɛn mu kor biara kã ho. Iyi na ɔwɔ dɛ obiara ɔayɛ no adom ma ɔasakyer afa Nyame ne pɛ dze enyi tsim do hann. Adom mu ara Agyenkwa no to nsa frɛ hɛn dɛ yɛnyɛ Ne ndze na Ne nsa.21 Agyenkwa no ho dɔ bɛyɛ hɛn kwankyerɛ kan. Agyenkwa no kyerɛkyerɛɛ N’esuafo no dɛ. “Hom nkɔ nkɛyɛ amanaman nyina m’esuafo.”22 Na Ɔsee Joseph Smith dɛ, ““Kɛkã m’asɛmpa no nkyerɛ abɔdze biara a ne nsa nnkãe no.”23

Wotuu Kirtland Temple hyɛɛ Nyame nsa wɔ Ebɔbira 3, 1836 ne dapɛn kor ekyir no a, ɔyɛ Easter Kwesida na Apaho Afe no so, Ewuradze puei wɔ enyido-adzehu nwanwa bi mu wɔ Joseph na Oliver Cowdery do. Ewuradze gyee temple no too mu na Ɔkãa dɛ. “Iyi nye nhyira a wobohue egu mo nkorɔfo hɔn tsir do no n’ahyɛse.”24

Wɔtoow enyido-adzehu yi mu ekyir no, nna Moses puee … “na ɔdze nsaafee a wɔdze bɔboaboa Israel ano efi asaase ne mfɛndzanan nyina do no, nye dza wɔdze bedzi mbusuakuw du no kan efi etsifi asaase no do aba.”25

President Russell M. Nelson, hɛn nkɔnhyɛnyi dɔfo ndɛ a okitsa nsaafee yinom ara no, akyerɛkyerɛ anapa yi dɛ: “Hom mberantsɛmba a wɔakora hom ama dɛm mber yi a Israel mboano anohoba no rokɔ do no. Ber a hom som asɛmpakã dwuma horow no, hom yɛ asɛdze a ohia kɛse wɔ dwumason yi mu!”26

Ama Agyenkwa n’ahyɛdze dɛ yɛnkyɛ asɛmpa no abɛyɛ hɛn su no, ohia dɛ yɛsakyer fa Nyame ne pɛ, ohia dɛ yɛdɔ hɛn fipamfo, yɛkyɛ Jesus Christ asɛmpa a wɔdze asan ananmu aba no, na yɛto nsa frɛ obiara dɛ ɔmbra mbɔhwɛ. Dɛ yɛyɛ Asɔrmba yi, Nkɔnhyɛnyi Joseph no mbuae ma John Wentworth, Chicago Democrat samufo, wɔ afe 1842 mu no som hɛn bo. Nna ɔrohwehwɛ Asɔr no ho nsɛm. Joseph dze “Nokwar Gyinapɛn” yɛɛ Gyedzi ho Nsɛmpɔw duebiasa no ne nyienyim dze wie no mbuae. Gyinapɛn no kyerɛ dza otwar dɛ wowie yɛ wɔ kwan tsiabaa mu.

“Nsa a ho nntsew biara nnkotum asɛɛ edwuma no ne kankɔ; atseetsee bɔsoɛr, dɔmtutuw bɔbɔmu, nsordaafo bɔboa ano, nsekubɔ bɔsopa, naaso Nyankopɔn no nokwar no bopuei akokodur mu, enyimnyam mu, na obegyina n’anan do, kɛpem dɛ, ɔakɛhɛn asaasetɔw biara mu, ɔakɔ mantɔw biara mu, ɔatserɛw ɔman biara mu, na ɔagyegye asowa biara mu, kɛpem dɛ obowie Nyankopɔn no botae horow no, na Jehovah Kɛse no bɛkã dɛ Oewie edwuma no yɛ.’’27

Iyi ayɛ dɔmfrɛ nsɛm ama Latter-day Saintfo ebusuasantsen, nkankara asɛmpasomafo. “Nokwar Gyinapɛn” su do no, ɔyɛ hɛn enyisɔ dɛ wiadze nsan yarba ber mu mpo no, asɛmpasomafo nokwafo akyɛ asɛmpa no. Asɛmpasomafo, yɛdɔ hom! Ewuradze rohwehwɛ hɛn mu kor biara ma ɔakyɛ N’asɛmpa no wɔ kasa na ndzeyɛɛ mu. Asodzi dɛ yɛnye wiadze bɛkyɛ Jesus Christ asɛmpa no kã hɛn ankorankor nsakyeree ho.

Hɛn nsakyeree ara yie a yɛdze fa Nyame ne pɛ na yɛma Nyame dzi nyim wɔ hɛn abrabɔ mu no kã erekyɛ asɛmpa no mu nhyira ho.28 Yɛyɛ binom adom a wonya akoma mu “nsakyer kɛse” ho sũahu.29 Onnyiewiei dɛwdzi wɔ hɔ ampaara wɔ eroboa akra ma wɔaba Christ hɔ.30 Ereyɛ edwuma asakyer wankasa woho na binom no enyimnyam edwuma.31 Megye ho dase wɔ Jesus Christ ne dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Mosoom wɔ Ngyiresi Asɛmpakã fi Fankwa 1, 1960, kesi Fankwa 1, 1962.

  2. Nna mberantsɛ nkaa no wɔdɛ wɔyɛ krado kɔ nsordaafo som.

  3. Joe fii n’asɛmpakã dwuma bae ekyir no, owie adatser skuul nyaa abodzin na ɔsom konyimdzi mu dɛ datser. N’asɛmpakã no so maa ɔyɛɛ ahoboa dɛ ɔbɛyɛ bishop, stake president, mantɔw mu ananmusinyi, na asɛmpakã dwuma president.

  4. Hwɛ Moroni 10:4. Nna makenkan Mormon Nwoma no dada. Ɔnam dɛ asɛm yi hia hɛn ebusua dzendzenndzen ntsi nna mapra m’akoma mu robɔ mpaa.

  5. Hwɛ Saints: The Story of the Church of Jesus Christ in the Latter Days, vol. 1, The Standard of Truth, 1815–1846 (2018), na nwoma 2, No Unhallowed Hand, 1846–1893 (2020).

  6. Ne nkyerɛasee no wɔhyɛɛ ase wɔ Ebɔbira 7, 1829, na wowie no Ayɛwoho ne da odzi kan, 1829. Wɔayɛ nwanwa dɛ mesũa nkyerɛasee no ho nsɛm ankasa no. M’enyi gyee dɛ menkenkaan Mormon Nwoma no nwomatsimtsimfo no nwoma no na asɔpɔkan nwoma no a wɔdze epue guado dɛ nwoma 3 na 5 wɔ Revelation and Translation ntoado nwoma no wɔ Joseph Smith Papers no mu. Ebien no nyina yɛ nwoma anwanwa.

  7. Frederic W. Farrar, Eternal Hope: Five Sermons Preached in Westminster Abbey, November and December, 1877 (1892), xxii.

  8. Hɔn a wonnsũa Christ ho nsɛm wɔ abrabɔ yi mu, mbofra a wowu ana woedu nkontaabu ber, na hɔn a wonnyi ntseasee no kã enyido-adzehu no ho.

  9. Nkyerɛyerɛ na Ahyɛmudzi 76:89.

  10. Hwɛ John 5:29.

  11. Farrar nyaa no nwomasũa wɔ King’s College, London na Trinity College, Cambridge. Nna ɔyɛ Ngyeresi Asɔr (Anglican) no sɔfo, Westminister Abbey ne archdeacon, Canterbury Cathedral dean, na royal Household chaplian.

  12. Hwɛ Frederic W. Farrar, The Life of Christ (1874).

  13. Hwɛ Farrar, Eternal Hope, xxxvi–xxxvii. Frederick Farrar nyaa atsenkã dɛ ɔntsen nkyerɛkyerɛ a ɔfa afɔbu na hɛl ho. Ɔpaa mu kãa no dza ɔfrɛ no “nokwar a ɔnnyɛ dzen, a wɔnngye ho kyim. Nyɛe ‘bu fɔ’ na nsɛnfua ɔtsetse dɛm no no mu kor mpo nnyi Ahyɛmu Dadaw no mu Nsɛnfua biara nnyi Greek kasa a wɔdze kyerɛɛw Ahyɛmu Fofor no a okura dɛm nkyerɛasee no.” Ɔkɔ do kyerɛkyerɛ dɛ nsɛnfua afɔbu yɛ “mfom kɛse wɔ nkyerɛasee mu [na] ɔkontom na osiw Ewuradze ne nsɛm a Ɔakã no” (Eternal Hope, xxxvii). Farrar so kyerɛɛ ɔdɔ mbordo a Ɔsor Egya akyerɛ wɔ Bible mu no dɛ ɔyɛ adanse binom so dɛ hɛl na afɔbu dɛ ma ɔwɔ Borɔfo nkyerɛasee mu no nnyɛ nokwar (hwɛ Eternal Hope, xiv–xv, xxxiv, 93; hwɛ Quentin L. Cook, “Our Father’s Plan—Big Enough for All His Children,” Liahona, Esusow Aketseaba 2009, 36).

  14. Dza ɔda nnuho na Werdambɔ ntamu no wɔakyerɛ mu wɔ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 19:15–18, 20. Ma ɔkã ho no, onnyiwiei ntsẽa wɔakyerɛ mu wɔ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi19:10–12.

  15. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 59:23.

  16. Hwɛ Mosiah 27:25; Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 112:13; hwɛ Dale E. Miller, “Bringing Peace and Healing to Your Soul,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2004, 12–14 so.

  17. Hwɛ Mosiah 2:41.

  18. Hwɛ Dallin H. Oaks, “The Challenge to Become,” Ensign, Ɔberɛfɛw 2000, 33; Liahona, Sanda 2001, 41; hwɛ 2 Corinthfo 5:17; Bible Dictionary, “Conversion.”

  19. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 123:12.

  20. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 1:17, 23.

  21. Sɛ dɛm nye hɛn pɛ a, “wɔto nsa frɛ [hɛn] wɔ edwuma no ho” (Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 4:3; hwɛ Thomas S. Monson, “Called to the Work,” Liahona, Obiradzi 2017, 4–5) so.

  22. Matthew 28:19.

  23. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 112:28.

  24. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 110:10.

  25. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 110:11.

  26. Hwɛ Russell M. Nelson, “Preaching the Gospel of Peace,” Liahona, May 2022, 6–7; san so hwɛ Russell M. Nelson, “Hope of Israel” (wiadze nyina mu mpaabɔsom, Ɔbiradzi 3, 2018), HopeofIsrael.ChurchofJesusChrist.org.

  27. Teachings of Presidents of the Church: Joseph Smith (2007), 444.

  28. Hwɛ Russell M. Nelson, “Let God Prevail,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2020, 92–95.

  29. Alma 5:14.

  30. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 18:15; san so hwɛ James 5:19–20.

  31. Hwɛ Alma 26:22; Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 18:13–16; hwɛ Bible Dictionary, “Conversion so.”

Tsintsim