Diezmo: Ojepe’ávo Yvága ventanakuéra
Yvága ventanakuéra ojepe’a hetáichagua. Ejerovia Ñandejára árare; umi jehovasa oúmante tapiaite.
Nda’aréi aĩ aja Sudamérica-pe, hermano Roger Parra, Venezuela-pegua, okomparti chendive ko tembiasa:
“2019-pe Venezuela oñembososo problemaita rupi ojapóva toĩ peteĩ apagón eléctrico hi’aréva cinco ára.
“Sarambi ha anarquía oĩ tapekuérape, ha heta tapicha ipy’aropu hi’upyrã’ỹre.
“Oĩ umi oñepyrũva ojapyhara umi negocio orekóva hi’upy, ohundívo opa mba’e oĩva hapépe.
“Che areko peteĩ panadería’i, upévare ajepy’apyeterei ore negocio-re. Familia-icha, rodesidi rome’ẽtaha opa tembi’u oĩva ore panadería-pe umi tapicha oikotevẽvape.
“Peteĩ pyhare pytũete aja, sarambi ou opárupi. Chepy’apývante niko che rembireko ha mitãkuéra ahayhuetéva.
“Ko’ẽvo aha ore panadería-pe. Ñembyasyrã, opa umi negocio hi’upy rehegua ore jerére oñehundi umi osakeávare, ha katu tuicha añesorprende ahechávo ore panaderíare ndojepokói. Mba’evete noñehundíri. Korasõ mirĩ reheve ame’ẽ aguyje che Ru yvagaguápe.
“Ag̃uahẽvo ógape, amombe’u che familia-pe Tupã jehovasa ha ñemo’ãgui.
“Opavave henyhẽ aguyjégui.
“Che ra’y tuichavéva, Rogelio, orekóva 12 áñonte, he’i, ‘Papá! Che aikuaa mba’érepa ñane tienda oñemo’ãkuri. Nde ha mamá akóinte pe paga umi diezmo.’”
Hermano Parra ombopaha he’ívo: “Ou che akãme umi Malaquías ñe’ẽ. ‘Ha ajaʼóta oporohundívape pene ñeime porãrã, ha nohundimoʼãi pene ñemitỹngue’ [Malaquías 3:11]. Roñesũ ha roaguyjeme’ẽ ñande Ru Yvagaguápe Imilagro rehe.”1
Cheraʼã pévape
Opa mba’e jarekóva ha opa mba’e ñandéva ou Tupãgui. Cristo discípulo-ramo, torýpe ñakomparti umi oĩva ñande jerére ndive.
Opa mba’e Ñandejára ome’ẽvare ñandéve, Ha’e ojerure tañame’ẽ jey Chupe ha Irréinope ko yvy ári, pe 10 porciento ñane ganánsiagui. Ha’e opromete ñandéve ñaneonrrádoramo ñane diezmo-pe, Ha’e “oipe’áta … umi yvága rokẽ, ha oñohẽta … peteĩ jehovasa, ndaiporivéi peve moõpa oñemoĩmbáta.”2 Oprometékuri ñandéve Ha’e ñanemo’ãtaha añágui.3 Umi promesa añeteguaite,4 Ñandejára he’i: “Cheraʼã pévape”5 peteĩ ñe’ẽjoaju ndojejuhúiva ni peteĩ ambue escritura-kuérape ndahaʼeirõ ojeʼe jave Malaquías-pe.
Umi yvága ventana ojepe’a heta forma-pe. Oĩ umi itemporálva, ha katu heta ijespirituálva. Oĩ umi isutílva ha ndahasýi ndajahechakuaái hag̃ua. Ejerovia Ñandejára árare; umi jehovasa oúmante tapiaite.
Ñañembyasy umi oñorairõva ndive ohupyty hag̃ua umi tekove remikotevẽ. Nda’aréi, Tupao odona 54 millones estados unidos dólares ome’ẽ hag̃ua mitãnguéra ha sykuérape opa mundo jereregua.6 Ha umi ofrenda de ayuno mensual reheve, ñande obispo-kuéra guenoite oipytyvõ miles-pe ñavo semana umi oikotevẽvape sapy’a tembi’u imesápe, ao ijehe ha ñemo’ã iñakã ári. Peteĩete solución permanente mboriahúpe g̃uarã ko yvórape ha’e Jesucristo evanhélio.7
Jerovia rehegua mba’e
Apóstol Pablo oadvertikuri yvypóra arandu oikũmbyha umi yvypóra mba’évante, ha katu hasy chupe ontendévo umi Tupã mba’éva.8 Yvóra oñe’ẽ diésmore ñande pirapiréreramo, ha katu pe diezmo ley isagrádova ha’e principalmente jerovia rehegua. Ñaneonrrádoramo ñande diésmope jahechauka hína ñane disposisiõ ñamoĩ hag̃ua Ñendejárape raẽvete ñande rekovépe, ñane rembipota ha ñande jepy’apykuéra ári. Apromete peẽme pejeroviáramo Ñandejárare, umi yvagagua jehovasa oúta.
Jesús he’i toñeme’ẽ “César-pe César mba’éva; ha Tupãme Tupã mba’éva.”9 Pe Salvador oikovejeýva ojerure Nefita-kuérape tohai irregistrokuérape umi Ipromésa oĩva Malaquías-pe.10 Ko’ã ñande árape, Ñandejára okonfirma jey pe diezmo ley idivínova he’ívo: “Ha kóva haʼéta che tavayguakuéra diésmo ñepyrũmby. Ha ohepymeʼẽta [hikuái] pe désima párte iganansiakuéragui káda áño; ha kóva haʼéta chupekuéra léi oñemovaʼỹva akoiete g̃uarã.”11
Ñandejára he’i hesakãporã mba’éichapa oñedesembolsava’erã pe diezmo, he’ívo: “Peguerupa diésmo alfolípe,”12 térã tojegueru umi diezmo Irréino restaurado-pe, Jesucristo Tupao Santokuéra Ára Pahapegua.13 Ha’e he’i umi diezmo isagrádova jeiporu ojejapóta ñembo’epópe pe Primera Presidencia consejo, pe Cuórum Doce Apóstoles, pe Obispado Presidente rupi, ha “che ñe’ẽ tee rupi, he’i Ñandejára.”14
Umi Ñandejára fondo sagrado
Ko’ã fondo isagrádova ndaha’éi Tupaogua liderkuéra mba’e. Ha’e Ñandejára mba’e. Ha Isiervokuéra oikuaaporãiterei imayordomía naturaleza sagrádo.
Presidente Gordon B. Hinckley omombe’u ko imitãrõguare rembiasa: “Che mitãrõguare aporandu che rúpe … Tupaogua fondo jeiporu rehe. Ha’e chemomandu’a chemba’eha pe obligación Tupã ome’ẽva apaga hag̃ua che diezmo ha ofrenda. Ame’ẽvo, [he’i che ru], upe ame’ẽva ndaha’evéima che mba’e. Ha’e Ñandejára akonsagrava’ekuépe mba’e.” Itúva he’ive: “Umi Tupaogua autorida ojapóva upéva reheve ani rejepy’apy [nde Gordon]. Ha’ekuéra oĩ responsable Ñandejára renondépe, ojerurétava cuenta ipoguikuéra.”15
Roñandu pypuku pohyikue ha’e haguére “responsable Ñandejára renondépe”.
Umi pende diezmo ha ofrenda pojera
Umi diezmo ha ofrenda-gui pojerápe pekonsagrava’ekuégui Ñandejárape, ary ohasava’ekuépe ojeiporu hetave mil millones de dólares americanos ojehovasa hag̃ua umi oikotevẽvape.16
Ñane responsabilida tuichavévape jagueraha hag̃ua pe evanhélio restaurado opa yvóra jerére jaguereko hetave 71.000 misionero-gui oservíva 414 misiones-pe.17 Pende diezmo ha ofrenda rupi, umi misionero, taha’eha’éva ifamilia situasiõ económica, ikatu oservi.
Oñemopu’ã hína umi templo opa yvóra jerére ojeipapakuaa’ỹicha. Ko’ág̃aite oĩ 177 templo omba’apóva, 59 oñemopu’ã térã oñerrenováva, ha 79 oĩ planifikasiõ ha diseño-pe.18 Pende diezmo oheja hína umi templo jehovasa tog̃uahẽ umi tenda Ñandejáramante ikatu opreve.
Oĩ hetave 30.000 congregación-gui miles de capilla-pe ha ambue instalación 195 tetã ha territorio-pe.19 Pende diezmo fiel rupi pe Tupao ojeipyso hína umi tenda mombyryha rupi peẽ araka’eve pevisitáne umi Santo hekojojáva apytépe peẽ araka’éve peikuaáne.
Ko’ág̃aite, Tupao opatrosina cinco institución de enseñanza superior.20 Umíva oservi hetave 145.000 estudiantes-pe. Oñembo’e ciento diez mil clase ñavo semana ñande seminario ha instituto-kuérape.21
Umíva ha hetave jehovasa ou hetavépe umi imitãva ha kakuaáva opáichagua situasiõ económica-gua opagáva peteĩ diezmo integro rupi.
Pu’aka espiritual oĩva diezmo ley divino-pe noñemedíri mboy pirapire oñeme’ẽvare, Ñandejára ojerurégui umi oreko hetáva ha umi imboriahúvape avei tome’ẽ diez porciento oganávagui.22 Pe pu’aka ou ñamoĩgui ñande jerovia Ñandejárare.23
Ñandejára abundancia adicional ojehechaukáva pende diezmo peme’ẽva pojerápe rupive omombarete Tupao reserva, ome’ẽvo oportunidad Ñandejára rembiapo oñemotenonde hag̃ua opa mba’e jaexperimentava’ekue mboypýri. Ñandejára oikuaa opa mba’e, ha ára ohasávape jahecháta umi Ipropósito isagrádova oñekumplívo.24
Umi jehovasa ou heta hendáicha
Umi diezmo rehegua jehovasa ou hetáichagua. 1998-pe, amoĩrũ upérõ Elder Henry B. Eyring-pe peteĩ Tupaogua reunión-pe Utah área ko’ág̃a ojeikuaáva Silicon Slopes-ramo, peteĩ comunida orekóva tuicha innovación tecnológica. Ha’ékuri peteĩ époka oĩvéva prosperida ha Elder Eyring oadverti Santokuérape ani okompara oguerekóva hikuái ambuekuéra ndive ha oipotave. Akóinte chemandu’áta ipromésare japagárõ peteĩ diezmo integro pokãvéta ipotapy umi mba’e materiales-re. Mokõi ary mboyve pe burbuja tecnológica okapu. Heta opyta mba’apo’ỹre ha umi compañía ohasa’asy upe ajuste financiero árape. Umi osegiva’ekue Elder Eyring ñemoñe’ẽ ojehovasa.
Ipromésa chemomandu’a ambue rembiasa. Aikuaa Charlotte Hlimi-pe, orekóva 12 áño, ag̃ui Carcasona, Francia-gui, 1990-pe aservi aja presidente de misión-ramo. Umi Hlimi niko peteĩ familia jeroviareko oikóva peteĩ apartamento’ípe ocho mitã ndive. Oreko hikuái pe Salvador ha pe proféta ra’anga pe tápiare. Iñentrevístape bendición patriarcal-rã, aporandu Charlotte-pe opagapa porãpa idiésmo. Ha’e he’i: “Héẽ, Presidente Andersen. Che sy chembo’eva’ekue oĩha jehovasa temporal ha espiritual avei ojehupytýva japagávo ñande diezmo. Che sy chembo’e akóinte japagárõ ñande diezmo, ndajaipotamo’ãi mba’eve. Ha Presidente Andersen, ore ndoroipotái mba’eve.”
Ome’ẽvo chéve permiso akomparti hag̃ua hembiasa, Charlotte ko’ág̃a orekóva 45 áño ha ojesellámava templo-pe he’i: “Che testimonio diésmogui añetete upérõ, ha ko’ág̃a katu imbaretevéntema. Cheaguijeterei ko tembiapoukapýre. Akumplivo upéva ahupyty meme hetaiterei jehovasa.”25
Peteĩ ára, peteĩteĩ ñande ñamohu’ãta ñande viáhe ko yvy ári. Ojapo veinticinco ary, pokã ára omano mboyve cancer-gui, che suegra, Martha Williams, orresivi peteĩ cheque’imi correo-pe. Pya’etévoi ojerure che rembireko, Kathy-pe, i-chequera opaga hag̃ua idiésmo. Isy ikangyetereígui ndaikatúi nunga ohai, Kathy oporandu isýpe ikatúpa ha’e ohai pe cheque. Isy ombohovái, “Nahániri Kathy. Chete ajapose.” Ha upéi he’ive, “che aĩporãse Ñandejára renondépe”. Peteĩ mba’e paha Kathy ojapova’ekue isýre ningo ome’ẽ idiésmo sobre ijobíspope.
Tupã rembiapo imba’eguasúva
Che hermano ha hermana-kuéra, Jesucristo Tupao Santokuéra Ára Pahapegua “ohesape”,26 oguerúvo jehovasakuéra hechapyrãva opa yvy ári. Oĩta umi ñanemokyre’ỹtava jaha hag̃ua tenonde gotyo ha umi nahániriva. Apensa pe karai arandu Gamaliel ñe’ẽnguérare, ohendúvo umi milagro apóstol Pedro ha Pablo ojapóva, he’i concilio Jerusalén-pe:
“Peheja [ko’ã kuimba’épe]: ko tembiapo … ha’érõ yvypóra rembiapo, opareíta:
“Ha katu Tupã rembiapóramo, ndakatumo’ãi pejoko; ani … pejejuhu peñorairõha hína Tupã kóntrape.”27
Peẽ ha che ñanemba’eguasu ko Tupã rembiapópe ko yvy ári. Kóva ndopareimo’ãi, uvei ohomeméta tenonde gotyo opa yvóra rupi, ombosako’ívo tape pe Salvador jeju jeýpe g̃uarã. Atestifika Presidente Russell M. Nelson ñe’ẽgui: “Ko’ã ára oútavape, jahecháta pe Salvador pu’aka jehechauka tuichavéva ko múndo araka’eve ohechava’ekue. Ko’ag̃a guive Ha’e ou peve … , Ha’e ome’ẽta ojeipapakuaa’ỹva privilegio, jehovasa ha milagrokuéra umi ijeroviarekóvape.”28
Kóva ha’e che testimonio. Jesús ha’e pe Cristo. Kóva ha’e Hembiapo marangatu. Ha’e ou jeýta. Jesucristo rérape, amén.