Conferencia General
Oñemo’ãvo konveniogua tavaygua ñe’ẽpu generación pyahúpe
Octubre 2023-gua Conferencia General


Oñemo’ãvo konveniogua tavaygua ñe’ẽpu generación pyahúpe

Peteĩ ñane responsabilida isagradavéva ha’e ñaipytyvõ ñane mitãnguérape oikuaa porã ha oikuaaite hag̃ua Jesús ha’eha pe Cristo.

Peteĩ moménto oporomopy’akyrỹivéva Mormón Kuatiañe’ẽme ha’e Salvador oikovejeýva visíta témplope umi tavayguakuéra tierra de Abundancia-pe oĩvape. Peteĩ ára ñehekombo’epy, ñemonguera ha jerovia ñemongakuaa rire, Jesús omañauka tavayguápe umi generación pyahúre: “Omanda togueru hikuái umi imitã michĩme”.1 Oñembo’e hesekuéra ha ohovasa peteĩteĩme. Upe experiencia niko oporombopy’a kyrỹieterei pe Salvador Ete hasẽ peve heta jey.

Upémarõ, oñe’ẽvo multitúpe, Jesús he’i:

“Na’ápe pene mitã michĩ.

“Ha omañávo … ohecha hikuái yvága ojepe’a, ha ohecha ángel-kuéra oguejýva yvágagui”, oministrávo ita’yrakuéra.2

Heta jey apensa ko experiencia-re. Oiméne niko omboyku peteĩteĩva korasõ! Ha’ekuéra ohecha Salvador-pe. Ha’ekuéra oñandu Chupe. Ha’ekuéra oikuaa Chupe. Ha’e ombo’e chupekuéra. Ha’e ohovasa chupekuéra. Ha Ha’e ohayhu chupekuéra. Noñestrañái ko evénto sagrádo rire, umi mitã okakuaaha oipytyvõ hag̃ua oñemboguapývo peteĩ py’aguapy, ñakãrapu’ã ha mborayhu cristiano sosieda, hi’aréva generación aja.3

Nahechapyrãiteiva’erãmo’ã ñane mitãnguéra ikatúrõ oreko experiencia ãichagua Jesucristo-ndi, peteĩ mba’e ombojoajúva ikorasõkuéra Hendive! Ha’e ñaneinvita, oinvita haguéicha umi tuvakuérape Mormón Kuatiañe’ẽme, ogueru hag̃ua Chupe umi imitã michĩva. Ikatu ñaipytyvõ chupekuéra toikuaa Isalvador ha Redentor-pe ojapo haguéicha ko’ã mitã. Ikatu jahechauka chupekuéra mba’éichapa ojuhuva’erã Salvador-pe escritura-kuérape ha omopyenda umi ifundaménto Hese.4

Ramoite, peteĩ amígo porã chembo’e peteĩ mba’e yma ahechakuaa’ỹvakue pe karai arandu parávolare ojogapova’ekue peteĩ ita guasu ári. Lucas omombe’uháicha, pe kuimba’e iñarandúva omopyenda jave hóga, “ojo’o pypuku.”5 Ndaha’éi ñeha’ã reínte—ha’eva’ekue ñeha’ã tuicháva!

Ñamopu’ã hag̃ua ñande rekove ñane Redentor, Jesucristo, ita guasu ári, jajo’o pypukuva’erã. Jaheja opa mba’e yvy reínteva térã ojepuru’ỹva ñande rekovépe. Jajo’ónte jahávo jajuhu peve Hese. Ha ñambo’e ñane mitãnguérape ojoaju hag̃ua Hese umi ordenánsa ha konvénio sagrádo rupive, ikatu hag̃uáicha og̃uahẽ vove umi oposición ára vai ha hi’yrenyhẽva, ikatútava oiko, sa’i oguapýta hesekuéra “pe ita guasu ári oñemboguapýre [hikuái].”6

Ko’ãichagua mbarete ndaha’éi reinte oútava. Noñembohasái generación oúvape peteĩ herencia espiritual ramo. Peteĩteĩ ojo’o pypukuva’erã ojuhu hag̃ua ita guasu.

Jaikuaa ko mbo’epy ambue Mormón Kuatiañe’ẽ ñemombe’úgui. Upe réi Benjamín he’i jave itavayguápe idiscurso paha, oñembyaty hikuái familia-icha ohendu hag̃ua iñe’ẽ.7 Réi Benjamín ome’ẽ testimónio mbarete Jesucristo-gui, ha itestimónio ombopy’akyrỹi pypuku tavayguápe. He’i hikuái:

“Pe Espíritu … ogueru peteĩ ñemoambue mbarete ore pype térã ore korasõme. …

Ha roĩ dispuesto rojapóvo peteĩ konvénio ñande Tupãndi rojapo hag̃ua ipotapy … ára hemby aja oréve.”8

Ikatu oñeha’ãrõ umi mitã michĩete ituvakuéra oñemoambue pypukúva sapy’ánte oñemoambue ha ojapo umi konvénio ijehegui. Ha katu, ndojekuaái mba’érepa ndoje’éi upe registro-pe, upe konvénio ojapova’ekue tuvakuéra noñemoneĩri mbovy umi ita’yrakuéra apytépe. Heta áño upe rire “oĩ heta pe ñemoñareʼaty pyahu apytépe ndaikatúiva oikũmby réi Benjamín ñeʼẽnguéra, michĩgui gueteri hikuái ára haʼe oñeʼẽramo guare itavayguakuérape; ha ndogueroviái hikuái ituvakuéra jepokuaa.

Ndogueroviái hikuái ojeʼevaʼekue umi omanomavaʼekue jeikovejeýre, ni ndogueroviái hikuái pe Cristo jeju rehegua …

“Ha noñemongaraiséi hikuái; ni ndojoajuséi tupaóre. Ha haʼékuri peteĩ tavaygua ndojoajúiva ijerovia rehe.9

Mbaʼeichagua ñepensa ñanemboʼévapa! Umi generación pyahúpe g̃uarã, ndohupytýi upe jerovia Jesucristo-re tahaʼe “ituvakuéra tradisiõ.” Haʼekuéra tekotevẽ oreko ijehegui upe jerovia Cristo-re. Tupã konvénio tavayguáicha, mbaʼéicha ikatu ñamoĩmbarete ñande raʼykuéra korasõme umi konvénio jejapose Hendive ha ñeñongatuse?

Ikatu ñañepyrũ jasegívo Nefi ehémplo: “Ha roñeʼẽ Cristo-re, ha rovyʼa Cristo-pe, romboʼe Cristo-gui, roprofetisa Cristo-gui, ha rohai ore profesía-pe oĩháicha, ore raʼykuéra oikuaa hag̃ua moõpa ohekavaʼerã hikuái iñangaipa jora.”10 Umi Nefi ñeʼẽme oike ñeha’ã meme ha ñane mitãnguérape ñamboʼe hag̃ua Cristo rehegua. Ikatu jaʼe porã pe konvénio tavaygua ñeʼẽpu ani hag̃ua ogue generación pyahúpe ha Jesús ani hag̃ua haʼe peteĩ téma domingo-guánte.11

Upe konvénio tavaygua ñeʼẽpúpe oĩ umi ñane testimónio ñeʼẽ. Oĩ umi proféta oikovéva ñeʼẽme. Ha oñeñongatu atã Escritura-kuérape. Upépe ha’e umi ñane mitãnguéra oikuaatahápe Jesús-pe ha ojuhutahápe ñembohovái iporandukuérape g̃uarã. Upépe oikuaáta ijehegui Cristo doctrina. Upépe ojuhúta hikuái esperánsa. Ko’ãva ombosako’íta chupekuéra peteĩ tekove ohekávape g̃uarã añetegua ha oikóvo konveniokuéra rapére.

Chegustaite ko presidente Russell M. Nelson ñemoñe’ẽ:

“Moõ ikatu jaha ñahendu hag̃ua Chupe?

“Jahakuaa escritura-kuérape. Umíva ñanembo’e Jesucristo ha iñevanhéliogui, Iñexpiasiõ tuichakue ha pe ñande Ru tuicha jevy’a rehegua plan ha redensiõgui. Ñeñapymi ára ha ára Tupã ñe’ẽme i-crucial ñande jeikove espiritual-pe g̃uarã, uvei ko’ã ára tuicha guyryry jave. Umi Cristo ñe’ẽ he’íta ñandéve mba’éichapa ñambohovaiva’erã umi jehasa’asy araka’eve ñaimo’ã’ỹva ñambohovaketaha.”12

Upéicharõ, mba’éicha javy’a umi Cristo ñe’ẽ reheve ha ñahendúta Chupe? Upéicha, ha’ete opyta porãháicha peẽmente! Ikatu peñembyaty pene familia-ndi peñe’ẽ hag̃ua umi mba’e Espíritu Santo penembo’eva’ekuére Escritura-kuéra jeikuaahámeEju, chesegi rupi . Ikatu peñembyaty ára ha ára pene mitãnguérandi peleévo umi Escritura versíkulo ha pehekávo oportunida pehesa’ỹijo hag̃ua mbo’epykuéra pehasa aja oñondive. Pejuhúnte pe oikóva peẽme ha pene familia-pe g̃uarã, upéi peñeha’ã pejapo porãve pehóvo.

Pekonsidera ko idea Pembo’e Salvador ojapoháicha: “Ojejapyhývo peteĩteĩ, peteĩ noche de hogar-pe, peteĩ Escritura-kuéra mbo’epy sesiõ térã peteĩ ñemongeta Evanhéliore ikatu ndahetái vaicha. Ha katu umi ñeha’ã’imi ñembojo’a ha jeyjey ojejapo meméva ára ohasávo, ikatu ipu’akave ha omombareteve pe moménto tuichaite sapy’apy’a ojejapóvagui térã peteĩ mbo’epy mandu’ápe opytávagui. … Anínte peñeme’ẽ ha ani pejepy’apy pehupyty hag̃ua peteĩ mba’e tuichaitéva káda jey. Peñeha’ã meménte pehóvo.”13

Peteĩ ñane responsabilida isagradovéva ha’e ñaipytyvõ ñane mitãnguérape oikuaa porã ha oikuaaite hag̃ua Jesús ha’eha pe Cristo, Tupã oikovéva Ra’y, Isalvador ha Redentor personal, omoakãva Itupao! Ndaikatúi ñapermiti pe ñane konvénio ñe’ẽpu iñe’ẽngu térã okirirĩ ñañe’ẽ ramo Hese.

Ikatu peñandu sapy’ánte napeimeporãiha péicha, ha katu araka’eve napeñeñanduiva’erã pene’año. Ehémplo ramo, umi consejo de barrio oĩ autorizado ojapo hag̃ua mbo’ehára consejo aty tuvakuérape g̃uarã. Ko’ã aty trimestral-pe, tuvakuéra ikatu oñembyaty oikuaa hag̃ua ambuekuéra experiencia, oñomongeta mba’éichapa omombarete familia ha oikuaa umi principio clave ñembo’e cristiano rehegua. Ko aty ojejapova’erã tupao hora mokõiháme.14 Ogueraha peteĩ barrio-gua miembro ojeiporavova’ekue obispo-re ha osegiva’erã umi reunion regular mbo’ehára consejo pegua, oipurúvo Pembo’e Salvador ojapoháicha recurso raẽvete ramo.15 Obispo-kuéra, pende barrio ndojapóiramo ko’ág̃a umi aty mbo’ehára consejo tuvakuérape g̃uarã, pemba’apo Escuela Dominical presidente ha consejo de barrio-ndi peñembosako’i hag̃ua.16

Che angirũnguéra ahayhuetéva Cristo-pe, pejapo porãve hína upe peimo’ãvagui. Pemba’apónte upévape. Pene mitãnguéra omaña, ohendu ha oikuaaha’ãhína. Pembo’évo chupekuéra, peg̃uahẽta upe naturalésa añete jeikuaápe Tupã ra’y ha rajykuéra ojehayhuetéva ramo. Ikatu penderesarái sapy’aite Salvador-gui, ha katu apromete peẽme Ha’e ndahesaramo’ãiha pendehegui! Umi moménto Espíritu Santo oñe’ẽhápe peẽme opytáta pene korasõ ha pene akãme. Ha peteĩ ára pene mitãnguéra he’i jeýta pe Enós testimónio: “Aikuaa che tuvakuéra hekojojaha, “[ha’ekuéra] chembo’e haguére … Ñandejára disciplina ha amonestasiõme, ha tahovasapy che Tupã réra upévare.”17

Ñamoneĩ pe Salvador invitasiõ ha jagueraha ñande ra’ykuérape Hendive. Jajapóvo, ha’ekuéra ohecháta Chupe. Ha’ekuéra ohendúta Chupe. Ha’ekuéra oikuaáta Chupe. Ha’e ombo’éta chupekuéra. Ha’e ohovasáta chupekuéra. Ha, O, mba’eichaitépa Ohayhúta chupekuéra. Ha, O, mba’eichaitépa ahayhu Chupe. Pe Héra sagrádope, Jesucristo. Amén.

Notakuéra

  1. 3 Nefi 17:11.

  2. 3 Nefi 17:23–24; tojehecha avei 3 Nefi 17:11–22.

  3. Tojehecha 4 Nefi 1:1–22.

  4. Tojehecha Lucas 6:47–49; Helamán 5:12.

  5. Lucas 6:48.

  6. Helamán 5:12.

  7. Tojehecha Mosíah 2:5.

  8. Mosíah 5:2, 5. Tojehecha “ndaipóri mavave ánga, ndahaʼéiramo umi mitã michĩ, ndoikeivaʼekue upe konvéniope ha omoĩvaʼekue hiʼarikuéra Cristo réra” (Mosiah 6:2).

  9. Mosiah 26:1–2, 4.

  10. 2 Nefi 25:26.

  11. “Oĩ heta mba’e oñembo’eva’erã Jesucristo evangelio restaurado-pe: umi principio, mandamiénto, profesía ha Escritura-kuéra ñemombe’u. Ha katu opa ko’ãva ha’e peteĩ yvyra rogue reheguánte, opavave orekóre peteĩ propósito: oipytyvõ opavavépe ou hag̃ua Cristo-pe ha oñeperfecciona Hese (tojehecha Jarom 1:11; Moroni 10:32). Upéicha, noñeimportái pembo’éva, penemandu’a pembo’e añeteha Jesucristo-re ha mba’éichapa peg̃uahẽta Ha’éicha” (Teaching in the Savior’s Way: For All Who Teach in the Home and in the Church [2022], 6).

  12. Russell M. Nelson, “Pehendu ChupeLiahonaMayo 2020, 89.

  13. Teaching in the Savior’s Way31.

  14. Ikatu ojejapo umi adaptación especial tuvakuéra ombo’évape g̃uarã Primaria-pe, mba’éichapa oñembyatýta 20 minúto purahéi aja Primaria-pe térã ojejapo peteĩ aty ambue moméntope (tojehecha Manual General: Jaservívo Jesucristo Tupao Santokuéra Ára Pahapeguápe, 17.4, Gospel Library).

  15. Miembro ha lider-kuéra ikatu o’ordena Enseñando a la manera del Salvador Sercicio de Distribución rupive. Oĩ avei disponible Biblioteca del Evangelio-pe.

  16. Tojehecha Manual General13.5.

  17. Enós 1:1. Penemandu’a pe oguerovia’ỹva generación pyahu apytépe Mormón Kuatiañe’ẽme oĩ hikuái Alma upe ta’ýra ha Mosíah ra’ykuéra. Alma upe ta’ýra ipahápe ohechakuaávo tekotevẽha omoambue hekove, imandu’a itúva ombo’eva’ekuére Jesucristo-re, mbo’epykuéra ha’etévaicha Alma ndoikuaaiva’ekue. Ha katu mandu’a upévare opyta, ha upe mandu’a osalva espiritualmente Alma-pe (tojehechaAlma 36:17–20).

Toñeimprimi