2010–2019
Tapeguereko ambición Cristo-re
Octubre de 2016


Tapeguereko ambición Cristo-re

Jareko ambición Cristo-re jaservi jave fielmente, ja’aceptávo humildad reheve, japersevera py’aguasúpe, ñañembo’e kyre’ỹvo ha japarticipávo dignamente.

Che hermano ha hermana-kuéra pejehayhuetéva, ko árape añe’ẽse umi Tupaogua imitãvape, umíva apytépe umi ñane misionero-kuéra maravilloso. Avei, umi hermano ha hermana ikorasõ mitãvape oñeinvita kyre’ỹ ohendu hağua.

21 agosto ohasava’ekuépe, presidente Russell M. Nelson odedika Templo Sapporo-gua porãite, mbohapyha templo Japón-pe. Templo Sapporo-gua oñemopu’ã Japón norte gotyo, peteĩ tenda hérava Hokkaido-pe. Utah-icha, Hokkaido oñemopyendava’ekue pionero-kuéra industrioso ha omba’apóváre.

1876-pe, peteĩ mbo’ehára katupyry hérava Dr. William Clark1 –pe oñeinvita oho hağua Hokkaido-pe ombo’e. Oikóramo jepe Japón-pe ocho mése ajánte, ijespíritu cristiano oheja ipypore opytáva umi estudiantes imitãva ha ndaha’éivape cristiano. Oho mboyve, ome’ẽ hemimbo’ekuérape peteĩ mensaje de despedida opytava’ekue omanove’ỹ hağuáicha ko estatua de bronce-pe2. He’i: “MItakuimba’ekuéra, ¡peguerekóke ambición!”—“Peguereko ambición Cristo-re”3 Ijerure “jaguereko ambición Cristo-re” ikatu ñanepytyvõ jaraha hağua ñande decisiones cotidianas ko’ağagua Santos de los Últimos Días ramo.

Imágen – Ta’anga
Dr. William Clark

¿Mba’e he’ise “jaguereko ambición Cristo-re”? Jaguereko ambición Cristo-re he’ise ñaime kyre’ỹ, centrado ha dedicado Hembiapópe; jaguereko ambición Cristo-re nde’iséi jajeporavotaha jahupyty hağua honor público; jaguereko ambición Cristo-re he’ise jaserviha fiel ha mba’apópe ñande barrio ha rama-kuérape, jajekeha’ỹre ha korasõ ovy’ávare.

Ñane misionero-kuéra ojapóva servicio opa mundo pýpe niko ejemplo porã umi oreko añetévare ambición Cristo-re. Ojapo heta año, hermana Yamashita ha che rojapo servicio Misión Japón Nagoya-pe. Ore misionero-kuéra oreko tuicha ambición Cristo-re. Peteĩva ha’e mitãrusu hérava élder Cowan.

Imágen – Ta’anga
Élder Cowan presidente ha hermana Yamashita ndive

Élder Cowan ndorekói hetyma derécho peteĩ accidente bicicleta rupi orekova’ekuére imitãme. Sa’i semanas oike rire misión-pe, cherenói iñirῦ; pe élder Cowan retyma prótesis opẽ oho aja bicicleta-pe. Rogueraha peteĩ establecimiento porãme oñemyatyrõ hağua ha upépe, peteĩ koty ha’eñóvape, ahecha ypy hetyma ha añeme’ẽ en kuénta mba’éichatépa oiméne hasýra’e chupe. Oñemyatyrõ iprótesis ha oho jey hi’área-pe.

Upeichavérõ, semana ohasakuévo, upe prótesis opẽ jey jey. Pe Área-pegua asesor médico orrekomenda élder Cowan toho jey hógape ha toñerreasigna chupe ambue misión. Che añemoĩ upe recomendación-re, élder Cowan ha’e haguére peteĩ misionero valeterei ha orekóre peteĩ deseo mbarete opytávo Japón-pe. Sa’i sa’ípe, élder Cowan hi’ağui ohóvo ilímite físico-pe; upeichavérõ, noñe’ẽmbeguéi ni ndojekehái.

Oñeakonseha jey chéve élder Cowan ohova’erãha oservi tenda natekotevẽihápe oiko bicicleta ári. Ajepy’amongeta pe situación-re; apensa élder Cowan ha ifutúrore, ha añembo’e upévare. Añandu pe impresión upeichava’erãha, élder Cowan oho jeyva’erã hógape ha oha’arõ pe reasignación. Ahenói chupe teléfono rupi, amombe’u chupe che mborayhu ha jepy’apy, ha ha’e chupe che decisión. Nde’íri mba’eve, ahendúnte hasẽ’asy teléfono kupépe. Ha’e chupe: “Élder Cowan, natekotevẽi rembohovái chéve ko’áğa; rohenóita ko’ẽrõ. Por favor, ekonsideramína che recomendación ñembo’e kyre’ỹme”.

Ahenóivo chupe ko’ẽ rire, humildad reheve he’i ojapotaha che consejo.

Entrevista paha areko vove hendie, aporandu chupe: “Élder Cowan, pe solicitud misional-pe, ¿rejerure piko tereñembou peteĩ misión natekotevẽihápe reipuru bicicleta?”.

“Heẽ, presidente, ajapókuri”, ombohovái.

“Élder Cowan”, ha’e, “reñehenói Misión Japón Nagoya-pe, reikova’erãhápe bicicleta-pe. ¿Ere piko ra’e nde presidente de estaca-pe?”.

Imbohovái chesorprende. He’i chéve: “Nahániri, ndajapói. Ajapyhy pe decisión upépe Ñandejára cherenóiramo, aháta gimnasio-pe ha a’entrenátakuri che rete ikatu hağuáicha ajupi bicicleta ári”.

Ore entrevista pahápe, tesay hesápe, oporandu chéve: “Presidente Yamashita, ¿mba’ére piko aju Japón-pe? ¿Mba’ére piko aĩ ko’ápe?”.

Avasila’ỹre, ambohovái chupe: “Élder Cowan, aikuaa peteĩ mba’érepa reju ko’ápe: Reju chevenefisia hağua. Ağuahẽ akomprende ajapoha hína kuri servicio peteĩ mitãkaria’y tuichávandi, ha ha’e peteĩ bendición roikuaa ndéve”.

Chembovy’a amombe’u peẽme élder Cowan ojevyha hóga ohayhuetévape ha oñerreasigna oservi hağua peteĩ misión-pe ikatutahápe oipuru kóche oñemomýi hağua. Aĩ orgulloso ndaha’éi élder Cowan añórente, sino opa umi misionero-kuéra mundo rupi oservíva voluntariamente oñe’ẽmbegue ni ojekeha’ỹre. Gracia mante, élderes ha hermana-kuéra, pende fe rehe, pene concentración ha pereko haguére peteĩ ambición imbaretéva Cristo-re.

Libro de Mormón oreko heta ñemombe’u yvyporakuéra orekóva rehegua ambición Cristo-re. Alma, ta’ýra, omuña Tupaópe ha imiembro-kuérape imitã aja. Areve, oñandu peteĩ korasõ ñemoambue tuicháva ha ha’e peteĩ misionero mbarete; oheka Ñandejára ñemboguata ha ohovasa iñirῦnguérape ojapokuévo servicio hendiekuéra. Ñandejára omombarete chupe ha ha’e ovense umi prueba-kuéra ombohovaiva’ekue.

Pe Alma avei ome’ẽva’ekue ko consejo ita’ýra Helamán-pe:

“… omoĩva ijerovia Tupãre oñesostenéta itribulacion-kuérape ha ijehasa’asy ha ijeiko’asýpe… 

“[Peñongatu] Tupã mandamiento-kuéra… 

“Eporandu Ñandejárape opa ne rembiapópe, ha ha’e ndegueraháta iporãvehápe”4

Ore familia mokõiha niko oiko heta ára imitã aja mombyry Tupaógui. Okumplívo veinte áño, oreko peteĩ experiencia oraháva chupe omoambuese hekove. Mborayhúpe, ñembo’épe ha ifamilia tupao ha miembro-kuéra ñeipytyvõme, ha umía ári Ñandejára poriahuvereko ha gracia rupi, ojevy jey Tupaópe.

Upéi oñehenói ojapo hağua servicio Misión Washington Seattle-pe. Ñepyrurã opadese tuicha desánimo; káda pyhare, tre mese oñepyrῦ aja, oho baño-pe hasẽ. Élder Cowan-icha, oñeha’ã o’entende “¿Mba’ére piko aĩ ko’ápe?”.

Oservi rire peteĩ año aja, rorresivi peteĩ correo electrónico ombohováiva ore ñembo’e. He’i: “Ko’áğa añete añandu Tupã ha Jesús mborayhu. Añeha’ãta taha’e umi profeta-kuéra ymaguaréicha. Ahasa ramo jepe dificultade niko, añete avy’a. Jesús-pe aservi niko iporãve opa mba’égui. Ndaipóri iporãvéva kóvagui. Avy’aiterei”.

Ha’e oñandu Alma-icha: “Ha, ¡oh vy’apave, ha mba’e tesape tuicha maravillósava piko pe ahecháva’ekue! Heẽ, che ánga henyhẽ peteĩ vy’a ipypukúva ha’e haguéicha avei imba’asy”5.

Tekovépe niko heta prueba jahasa, ha katu, jarekórõ ambición Cristo-re, ikatukuaa ñañesentra Hese ha ñañandu vy’a uvei umía pa’ῦme. Ñane Redentor niko ejemplo tuichavéva; Ha’e o’entende Imisión sagrada ha iñe’ẽrendu Tupã upe Túva oipotávape. Mba’e tovasapýpe ha’e ñanemandu’a Imaravilloso ejemplo káda semana japartisipávo Santa Cena-pe.

Che hermano ha hermana-kuéra pejehayhuetéva, jaguereko ambición Cristo-re jaservi jave fielmente, ja’acepta humildad reheve, japerseverãrõ py’aguasúpe, ñañembo’e kyre’ỹ ha japarticipávo dignamente.

Jaguereko ambición Cristo-re ja’aseptávo ñande jehasa’asy ha ñande prueba-kuéra paciencia ha fe reheve, ha jajuhu vy’a ñane konveniokuéra rapére.

Atestifika Ñandejára ñandekuaaha; oikuaa pene ñorairõ ha pendepy’apýva; oikuaa peserviseha devoción reheve ha, sí, ambición reheve. Ha’e tapendegueraha ha tapendenderovasa pejapokuévo. Jesucristo rérape. Amén.

Notakuéra

  1. William Smith Clark (1826–1886) era profesor de química, botánica y zoología, y fue coronel durante la Guerra Civil de los Estados Unidos. Fue un líder en enseñanza agrícola y presidente del Massachusetts Agricultural College. (Véase “William S. Clark,” wikipedia.com.)

  2. Estatua ubicada en la Colina de Observación Sapporo Hitsujigaoka.

  3. William S. Clark, en Ann B. Irish, A History of Ethnic Transition and Development on Japan’s Northern Island, 2009, pág. 156.

  4. Alma 36:3; 37:35, 37.

  5. Alma 36:20.

Toñeimprimi