2010–2019
Py’aguasu Jesús testimonio-pe
Octubre de 2016


Py’aguasu Jesús testimonio-pe

Ndaikatúi ñapermiti ñane testimonio Ñandejára rehegua hesaka’ ỹ ha hasyve ita ñepysangarã rupi.

Tekove apyra’ỹ niko Tupã don tuichavéva ha oñeme’ẽva umi “[iñe’ẽrendúva Tupã mandamiento-kuérare ha opersevera] ipahaite peve”. Upéi ave, tekove apyra’ỹ ñande Ru Yvagaguándi oñenega “umi ndaipy’aguasúivape Jesús testimonio-pe” Oĩ heta ita ñepysangarã ndohejamo’ãiva ñande py’aguasu ha ikatu ojapo jahupyty’ỹ upe méta tekove apyra’ỹ rehegua. Umi ita ñepysangarã ikatu ikomplicada; pehejami tahechauka.

Ojapo heta áño che ru ojapo peteĩ oga’i upe ha’e okakuaava’ekue korapýpe. Umi pradera panorama niko iporãiterei ndaijojahái. Aha ahecha ojejapokuévo umi pared. Chemondýi peteĩ ventána omañáva peteĩ poste eléctrico-re ağui upe ógagui. Chéve ğuarã niko peteĩ distracción tuicháva pe vista porãitégui.

Imágen – Ta’anga
Poste eléctrico ojehecha ventana guive

Ha’e upémarõ: “Papá, ¿mba’ére reheja chupekuéra omoĩ pe poste eléctrico ventana renondetépe?”.

Che ru, peteĩ kuimba’e ipráctico ha hekopytu’uetéva, he’i emocionado: “¡Quentin, chéve ğuarã pe poste eléctrico mba’e iporãvéva ko hacienda-pe!”. Upéi he’i. “Amañárõ pe poste-re, chemandu’a, natekotevẽiha akarga y umi contenedores-pe yvu guive óga peve oñekosina hağua, ajohéi hağua che po térã ajahu. Ajapo haguéicha che mitã aja. Namyendyiva’erã tataindy térã lámparas aceite reheve pyhare alee hağua. Ahechase pe poste eléctrico amañávo ventana rupi”.

Che ru oreko peteĩ perspectiva iñambuéva poste eléctrico-re che arekóvagui. Chupe ğuarã pe poste he’ise peteĩ tekove iporãvéva, chéve ğuarã katu, peteĩ ita ñepysangarã pe vista porãitépe ğuarã. Che ru omomba’eve corriente, tesape ha ñemopotĩ opa jehecha iporãva ári. Upepete añeme’ẽ en cuenta upe poste ha’e aja peteĩ ita ñepysangarã chéve, he’iseha tuicha mba’e che rúpe ğuarã.

Peteĩ ita ñepysangarã ha’e “impedimento peteĩ jerovia térã entendimiento-pe ğuarã” térã “peteĩ obstáculo progreso-pe ğuarã”. Ñepysanga espiritual niko “ja’a pekádo térã rebeldía-pe” . Peteĩ ita ñepysangarã ikatu ha’e oimeraẽva mba’e ñandepe’áva jahupyty hağua umi meta justa.

Ani ñapermiti ñane testimonio Túva ha Ita’ýrare taikonfuso ha hasyeterei ñandéve ita ñepysangarã rupi. Ndaikatúi ja’a ñuhãme. Ñane testimonio Hesekuéra oikotevẽ ñaime potĩmbyre ha simple pe che ru defensa simple-icha avei poste eléctrico-re, opytáva ha’e okakuaa haguépe.

¿Mávapa umi ita ñepysangarã odesareáva ha okomplikáva ñane testimonio potĩ ha simple Túva ha Ita’ýrare ha o’impedi tañandepy’aguasu upe testimonio-pe?

Peteĩva umi ita ñepysangarã niko umi yvyporakuéra filosofía

Ñañekompromete jahupyty opáichagua jeikuaápe ha jaguerovia pe “Tupã gloria ha’eha inteligencia” Ha katu, avei jaikuaa pe estrategia oipuruvéva pe adversario ha’eha hína odesvia yvyporakuérape Tupãgui ha ojapo toñepysanga omoĩvo énfasis yvyporakuéra filosofía-pe, ha katu ndahaniri Ñandejára ha Imbo’epykuéra ári.

Pe apóstol Pablo niko peteĩ Jesucristo testigo mbarete iñexperiencia milagrosa rupi Ñandejára ndive omoambuéva hekove. Umi Pablo rembiasa ijojaha’ỹva ombosako’i chupe oñemoağui hağua yvyporakuéra opa cultura-guándie. Iporãiterei chupe umi tesalonisenses “simplicidad directa” ha umi filipenses “compasión bondadosa”. Ñepyrῦrã ojuhu hasyete oñemboja griegos aranduete ha sofisticado rehe. Atenas-pe, Areópago ryepýpe, oñeha’ã peteĩ enfoque filosófico ha oñemosẽ. Umi corinto ndive odesidi ombo’énte “pe Cristo crucificado doctrina.” Jaipuru hağua apóstol Pablo ñe’ẽ:

“… ha ni che ñe’ẽ ni che predicación ha’ékuri ñe’ẽ persuasivo yvypóra arandupegua, sino Espíritu techauka ha poder rupive,

“pende fe ani hağua oñemopyenda kuimba’ekuéra arandúpe, sino Tupã pu’akápe”.

Umi ñemombe’u Escriturakuéra-pegua ijojaha’ỹva Ñandejára ha Imisión rehegua oñemyesakã 1 Corintios-pe . Peteĩ capítulo, pe 15orresivi atención opa mundo-pe umi presentacion rupiEl Mesias George Frideric Handel mba’éva . Oreko doctrina ipypukúva Ñandejára rehegua. Mbohapyhápe El Mesias-pe,, oñembopu riremínte “Coro Aleluya”, heta umi versículo ojepurúva oñenohẽ 1 Corintios 15-gui. Mbovymi umi versículo-pe, Pablo omombe’u porã umi mba’e Ñandejára ohupytýva’ekue:

“[Upéva] ko’áğa Cristo oikovejey omano’akue apytégui … primicia umi oke’akue apytépe.

“…· pe ñemano oike haguére peteĩ kuimba’ére, avei peteĩ kuimba’ére omanóva jeikovejey.

“Adán-pe opavave omanoháicha, upéicha avei Cristo-pe opavave oikovéta…

¿Moõ oĩ, oh ñemano, nde aguijón? ¿Moõ, oh sepulcro, nde victoria?…

“Toñeme’ẽ katu gracias Tupãme, [ha’e] ome’ẽva victoria Ñandejára Jesucristo rupi”.

Jaikuaa pe Apostasía ojehuha peteĩ parte-pe umi kuimba’ekuéra filosofías ojehupi haguére umi Cristo doctrina simple ha esencial ári. Oñembo’e rãngue Ñandejára mensaje simple ha esencial, oñemoambue térã okañy heta añetegua hesakã porãva. Upéicha, pe cristianismo ojapyhy tradiciones filosóficas griegas ojeraha porã hağua umi cultura oĩvandi. Historiador Will Durant ohai: “Pe cristianismo nomboguéi pe paganismo, sino ojapyhy katu. Pe mentalidad griega, omanombotámava hína, oñemoambue”. Históricamente, ha ko’ã ñande árape, heta yvypóra omboyke pe Jesucristo evangelio, ndorekóigui vaicha, sofisticación intelectual iporãva.

Restauración ñepyrῦme, niko heta he’ívakuri ojapoha Ñandejára mbo’epykuéra. Heta tetã ojehecha ijupe naciones cristianas ramo; ha katu uvei upéramo, ojeprofetisa outaha ára hasyvéva ko’ã ñande árape.

Heber C. Kimball niko oĩ umi peteĩha Doce Apóstoles apytépe ko dispensación-pe ha presidente Brigham Young Primer Consejero ramo. Ha’e o’adverti: “Oğuahẽ ára hasyetereitahápe peẽme pehechakuaa peteĩ santo rova peteĩ Tupã pueblo enemigo rovágui. Upéi… pejesarekova’erã upe división guasúre, oğuahẽtagui ára tuicha ñemongu’épe, ha oĩ heta ho’átava”. Ombopaha oĩtaha “peteĩ PRUEBA tuicha oútava”.

Ko’ã ñande árape, cristianismo influencia heta tetãme, avei Estados Unidos-pe, michĩetereivéma. Creencias religiosa’ỹre, ndaipóri responsabilidad Tupã gotyo. Upévare, hasyeterei ñamoĩjey umi valores universales tohechauka mba’éichapa jaikova’erã. Py’ỹi, umi filosofías ojejoko mbaretéva oñorairõ oñondive.

Ñembyasyrã niko, kóva avei ojehu mbovy tupao miembro-kuéra ndive, okañýva ha oñeinfluensiáva umi ko’aĝagua opinión-kuéra —heta ojekuaaporãva hína noiporãiha.

He’iháicha Heber C. Kimball profesia, élder Neal A. Maxwell he’i 1982-pe: “Heta umi división ojehúta nañañearrepentí haguére ñande rekovaígui; Oĩta oñeme’ẽva opersevera rãngue ipaha peve; oĩtakatu oñembotavýtava umi apóstata-re; upéicha avei, ambue katu oñe’ofendéta; ¡ha péicha, káda dispensación oreko ita iñepysangarã!”.

Ambue ita ñepysangarã niko ha’e ndajahechaséi upe pekádo mba’eichaguápa ha’e añetépe.

Peteĩva aspectos ha’eñoite ha problemático ko’ã árape niko heta yvypóra oreko heko pekaminoso ha katu ndokonsiderái upeichaha. Noñandúi remordimiento ni ndohechakuaaséi hekovai peteĩ moralmente oĩvaíva ramo. Uvei heta umi he’íva orekoha peteĩ creencia Túva ha Ta’ýrare ojavy oroviávo pe postura Túva Yvagagua amoroso ndohaviramo’ãiha umi ñemboheko ohóva Imandamientokuéra contra-pe.

Upéicha nunga avei postura orekóva Coriantón, Alma hijo ra’y Libro de Mormón-pe. Coriantón orekókuri heko vaiete. Alma oñemoñe’ẽ chupe mba’e porãrã. Ñanderovasapy pe profeta Alma guasuete, oñanduva’ekue ha’ete voi “pe abismo iñypytῦva [ha]… pe tesape hechapyrãva”, ohaihague pe instrucción ome’ẽva chupe. Pecapítulo 39 Alma-pe, jalee mba’éichapa ha’e oñemoñe’ẽ pe proceso arrepentimiento rupi, ha upéi omombe’u mba’éichapa Cristo oúta oipe’a pecado. Omyesakã Coriantón-pe mba’érepa tekotevẽ arrepentimiento ndaikatúi haguére “mba’eve iky’áva o’ereda Tupã reino”.

Alma 42 oreko heta doctrinas iporãvéva Expiación rehegua, opa Escritura-kuéra apytépe. Alma oipytyvõ Coriantón-pe o’entende hağua ndaha’eiha peteĩ “injusticia upe pekador ojehejáramo peteĩ estado de miseria-pe”. Ha katu, ohechauka, oñepyrῦvo Adán-gui, Tupã misericordioso ome’ẽ hague peteĩ “tiempo oñe’arrepenti hağua” upe arrepentimiento’ỹre “ojefrustrava’erãmo’ã pe tuicha plan de salvación”. Alma avei ohechauka pe Tupã plan ha’eha peteĩ “plan de felicidad”.

Alma mbo’epykuéra niko ombo’eporã: “Péina ápe, pe justicia omomba’apo opa iderechokuéra, ha avei pe misericordia ojerure imba’éva; ha péicha, avave ndojesalvái sino umi oñearrepenti añetéva”. Ojehecháva añeteháicha, umi arrepentimiento rehegua glorioso rovasapy ha jajapo umi Ñandejára ombo’éva iñimportanteitéva. Naiñinhústoi ñamyesakãporã, Alma ha’eháicha Coriantón-ndi, umi jeiporavo pekaminóso consecuencia ha arrepentimiento’ỹ. Py’ỹi oje’e: “Are térã voive opavave mundo ombohovaiva’erã consecuencia-kuéra”.

Pe ijojaha’ỹva ha yvagagua tovasapy Ñandejára expiación rehegua oiko pe arrepentimiento rupi, oñembogue upe teko pekaminoso. Coriantón arrepentimiento rire Alma omohu’ã: “Aipota anive ndeipy’apy ko’ã mba’e, ha katu tandepy’apy umi nde pekadokuéra añónte, pe py’apy nderahátava arrepentimiento gotyo”.

Pe señalado japyhara ha’e peteĩ ita ñepysangarã

Profeta Jacob he’i umi judío ymaguarére “peteĩ pueblo ijajúra atãva”,… odespresiáva pe hesakãva, “ha ojukáva’ekue profeta-kuéra, ha oñeha’ã umi ndaikatúiva o’entende. Upévare, ohecha’ỹ rupi, oúva pe ohasa rupi upe oĩva señalado, ho’a manteva’erã”.

Oĩramo jepe heta tembiecharã mba’éichapa ikatu ojehasa pe oĩva señalado peteĩ iñimportánteva ko árape ha’e pe extremismo. Pe Evangelio extremismo niko oiko ojehupírõ oimeháichagua Evangelio principio oimeraẽva principio péichagua iñimportánteva avei ári ha ojagarra peteĩ postura ohóva amo gotyove térã oñemoĩva umi tupaogua líderes-re. Peteĩ tembiecharã ha’e oñedefendéro ñemoĩve, ñemoambue térã énfasis peteĩ Palabra de Sabiduría parte ambuéva ári. Ambue katu preparación hepýva umi “escenarios fin del mundo-pe ğuarã”. Mokõive tembiecharãme, oñemokyre’ỹ ambuekuérape o’aceptavo interpretaciones personales. “Ñakonvertívo peteĩ ley de salud térã oimeraẽ ambue principio peteĩ forma de fanatismo religioso ramo, jahasa hína upe señaládova.”

Ñañe’ẽvo doctrina importante-re, Ñandejára he’i: “He’ívéva hetave térã mbovyve kóvagui ndaha’éi chemba’e”. Jahupi ramo oimeraẽva principio omomichĩve haguáicha ñane compromiso ambue principio upéicha iñimportántevare térã ojejapyhy peteĩ postura oñemoĩva térã ohasapáva umi tupaogua líderes ombo’éva, jahasapa hína upe señaládova.

Avei, oĩ miembros ohupíva káusa, heta umiva apytépe iporãva, peteĩ estado yvateve doctrina básica del Evangelio-gui. Omoĩ idevoción umi káusare ikompromiso peteĩha ramo ha ombotapykue ikompromiso Ñandejárandi ha Imbo’epykuéra peteĩ posición secundaria-pe. Jahupi ramo oimeraẽva mba’e ñande devoción Ñandejárare ári, ñande reko ohechakuaa ramo chupe maestro ramonte ha ndaha’éi Túva Ra’y divino ramo, upéicha ramo jahasa hína upe señaládova. ¡Jesucristo ha’e pe señaládo!

Pe sección 76 Doctrina y Convenios-pe omyesakã upe “py’aguasu Jesús testimonio-pe” ha’eha prueba sencilla ha esencial umi o’eredátava reino yvagagua rovasapy ha umi o’eredátava pe rreino michĩvéva. Terrestre-icha Ñandepy’aguasu hağua ñaikotevẽ ñañesentra Ñandejára ha Isacrificio expiatorio pu’aka osupera haĝua pe ñemano ha, arrepentimiento rupive, ñanemopotĩ pekádogui ha jasegiva’erã Cristo doctrina. Avei ñaikotevẽ tesape’a ha jaikuaa Ñandejára tekove ha mbo’epy ñandegueraha hağua convenio rapére, oikehápe umi templo-pegua ordenanzas sagrada. Ñaimeva’erã firmes Cristo-pe, javy’ava’erã Iñe’ẽme ha japersevera ipaha peve.

Ñembopaha

Ñandepy’aguasúta ramo ñane testimonio Jesús-re, ja’evitava’erã umi ita ñepysangarã ojapyhýva ha oikóva ojoko umi progreso, upéi ave, ha’e kuimba’e ha kuña joheipyre. Jarresolve ñaime akóinte Iserviciope. Jaheka aja kuaapy, ñaikotevẽ jajei kuimba’ekuéra filosofías-gui omomichĩva ñane compromiso Ñandejára ndive. Jahechava’erã upe pekádo ha’eháicha ha ja’asepta Ñandejára expiación arrepentimiento rupi. Ñaikotevẽ ñamombia jahasa upe señaládova ha ñañesentra Jesucristo-pe, ñande Salvador ha Redentor, ha jasegi Idoctrina.

Che ru ohecha upe poste peteĩ mba’e rupi oñeme’ẽta corriente, tesape ha heta y oñekosina ha oñemopotĩ hağua. Ha’e peteĩ peldaño tekove porãverã.

Peteĩ escritor niko he’i umi ita ñepysangarã ikatuha oiko chugui “peldaños peteĩ carácter noble-rã ha ogueraháva yvága gotyo”.

Ñandéve ğuarã, Jesús testimonio-re py’aguasu ha’e peteĩ peldaño jakalifika hağua upe Salvador grasia ha reino yvagaguápe ĝuarã. Jesucristo niko upe téra añoite yvága guýpe ikatuha rupi jajesalva. Ame’ẽ peẽme che firme testimonio Idivinidad ha Ifunción magistral-gui upe Túva plan-pe. Jesucristo rérape. Amén.

Notakuéra

  1. Doctrina y Convenios 14:7; véase también Juan 17:3.

  2. Doctrina y Convenios 76:79.

  3. Tojehecha Leales a la Fe: Una referencia del Evangelio, 2004, pág. 196–198.

  4. Merriam-Webster’s Collegiate Dictionary, edición nro. 11, 2003, “stumbling block [ita ñepysangara”.

  5. Merriam-Webster’s Collegiate Dictionary, “stumble [tropezar]”.

  6. Doctrina y Convenios 93:36.

  7. Tojehecha Hechos 9:1–9; 26:13–18.

  8. Tojehecha Frederic W. Farrar, The Life and Work of St. Paul, 1898, pág. 319.

  9. Tojehecha Farrar The Life and Work of St. Paul, págs. 319–.320.

  10. 1 Corintios 2:4–5.

  11. Tojehecha George Frideric Handel, Messiah, edición T. Tertius Noble, 1912.

  12. 1 Corintios 15:20–22, 55, 57.

  13. Will Durant, The Story of Civilization, tomo 3, Caesar and Christ,1944, pág. 595.

  14. Heber C. Kimball, en Orson F. Whitney, Life of Heber C. Kimball, 1945, pág. 446.

  15. Tojehecha Neal A. Maxwell, “Tened buen ánimo”, Liahona, enero de 1983, pág. 129.

  16. Mosíah 27:29.

  17. Alma 40:26.

  18. Alma 42:1. Upe doctrina Santo de los Últimos Días-guápe oĩ opa humanidad-pe ğuarã, uvei umi nohenduséivape Cristo rehegua ko tekovépe, umi mitã omanova’ekue oreko’ỹre edad de responsabilidad ha umi oreko’ỹvape entendimiento (tojehecha Doctrina y Convenios 29:46–50; 137:7–10).

  19. Alma 42:5.

  20. Alma 42:8.

  21. Alma 42:24. Pehecha inglés-pe upe pronombre personal justicia-pe ğuarã ha’eha masculino ha misericordia-pe ğuarã katu femenino

  22. Robert Louis Stevenson, Carla Carlisle-pe, “A Banquet of Consequences”, Country Life Magazine , 6 de julio, 2016, pág. 48. Kuñakarai Carlisle ome’ẽ crédito a Robert Louis Stevenson pe frase-re. Oĩ ome’ĩva crédito ambuévape.

  23. Alma 42:29.

  24. Jacob 4:14.

  25. Peteĩ artículo revista Liahona-pe ğuarã 2003-pe, ajapo hincapié cuatro áreas-pe ikatúva ogueru ceguera teológica ha ñepysanga Jacob omombe’uva’ekue: umi kuimba’ekuéra filosofías ñemyengovia umi Evangelio añeteguávare, pe fanatismo religioso, umi gesto heroico peteĩ consagración diaria ñemyengovia ramo ha umi doctrina norma-kuéra jehupi. (see “Looking beyond the Mark,” Liahona, Mar. 2003, 21–24).

  26. Quentin L. Cook, “Traspasar lo señalado”, Liahona, marzo de 2003, págs. 22–24.

  27. Doctrina y Convenios 10:68.

  28. Doctrina y Convenios 76:79.

  29. Tojehecha2 Nefi 31:17 21.

  30. Tojehecha 2 Nefi 31:20–21.

  31. Henry Ward Beecher, en Tryon Edwards, comp., The New Dictionary of Thoughts, 1891, pág. 586.

  32. Tojehecha 2 Nefi 31:21; Mosíah 3:17.

Toñeimprimi