2010–2019
Cuarto piso, ultimo okẽ
Octubre de 2016


Cuarto piso, ultimo okẽ

Tupã “ ome’ẽ recompensa umi Chupe ohekavape”, péicha rupi ñaikotevẽ ñambota gueteri. Hermanakuéra ani penekangyti. Peheka Tupãme opa pene korasõ reheve.

Hermana ha amigakuéra ahayhuetéva tuicha jajehovasa ñande’atyjeývo ko conferencia mundial-pe, ñande profeta ha Presidente jahayhuetéva Thomas S. Monson dirección ha liderazgo guýpe. Presidente, ore rohayhu ha rosostene ndéve! Ore roikuaa nde rehayhuha tupaogua hermanakuérape.

Avy’aiterei aĩhaguére ko sesión hechapyrãvape Conferencia General tupaogua hermanakuérape ĝuarã.

Che hermanakuéra, pohechávo, ndaikatúi apensa’ỹvo umi kuñanguéra oguerekova’ekue tuicha influencia che rekovépe rehe: che jarýi ha che sy, umi oaceptara’ẽva’ekue pe invitacion ou ha ohecha haĝua mba’épa oĩ ko tupaópe1. Oĩ che rembireko ahayhuetéva, Harriet, añe’enamora hese ahecha ramo guive. Oĩ Harriet sy, ojoajuva’ekue tuapóre nda’aréi imena omano rire cáncer-gui. Upéi che hermana, che rajy, che nieta ha che bisnieta – opavave ko’ã ha’ékuri peteĩ influencia refinadora chéve ĝuarã. Ha’ekuéra añetehápe ogueru kuarahy bimbi che rekovépe. Ha’ekuéra chemokyre’ỹ ha’ehaĝua kuimba’e porãve ha peteĩ líder ipy’aporãvéva. Ha’ekuéra’ỹre che rekove idiferenteitereiva’erãmo’ã!

Ikatu pe chembohumildevéva ha’e aikuaaha upe influencia oĩ jey jey millones jave tupaope umi kuña de fe, katupyry, talento, inteligencia ha testimonio peẽicha rupive.

Ko’áĝa, ikatu oĩ pende apytépe noñandúiva omereceha upe ñemomorã tuichaitéva. Ikatu peimo’ã ndapevaleiha mba’eve terã ndapeguerekoiha tuicha influencia ambuévare. Ikatu ndaipeimo’ãi peẽ ha’eva “kuña ijeroviarekova” sapy’ánte pehasa rupi dúda terã kyhyje

Ko árape, añe’ẽse opavavépe umi oñeñandúva upéicha – ha upéva ikatu ñanemoinge opavavépe peteĩ terã ambue jave. Añe’ese fe rehe – mba’épa ha’e, mba’épa ikatu ha ndaikatúi ojapo, ha mba’épa jajapova’erã ja’activa haĝua pe fe pu’aka ñande rekovépe.

Mba’epa he’ise jerovia

Fe ha’e peteĩ jerovia atã peteĩ mba’e jagueroviáva rehe – peteĩ jerovia atã ñanemokyre’ỹva jajapo haĝua umi mba’e ambuéicha ndajajapoichene. “Upévare, jerovia ha’eha umi mba’e ñaha’arõva ha jaikuaá oĩha mba’e jahecha’ỹva”2.

Jepe kóva oguereko sentido umi gente ojeroviávape ĝuarã, py’ỹi iconfuso umi ndogueroviaivape ĝuarã. Ha’ekuéra omomýi iñakã ha oporandu, “Mba’éicha piko ikatu ñaime cierto umi ndaikatúivagui jahecha?” Chupekuéra ĝuarã upéva ha’e ohechaukáva religion vyroreiha.

Pe ha’ekuéra nontendéiva ha’e oĩha ambue laja jahecha haĝua ndaha’éiva ñande resa rupi añónte. ambue laja ñañandu haĝua ndaha’éiva ñande po añónte, ambue laja ñahendu haĝua ndaha’éiva ñande apysánte.

Kóva ojogua experiencia oguerekova’ekue peteĩ mitãkuña ohova’ekue oguata ijarýi ndive. Umi guyra purahéi hechapyrãiterei pe mitãkuñame ĝuarã, ha ha’e ohenduka opa ipúva ijarýipe.

“Ehendúpa upéva?” oporandu jey jey ijarýipe upe mitãkuña’i. Ha katu ijarýi nohenduporãi ha ndaikatúi odistingui umi ipúva.

Ipahápe ijarýi ojaivy ha he’i, “ambyasy ningo che mborayhu, ha katu nde jarýi ningo nohenduporãvéima”.

Pochýpe, upe mitãkuña’i ojagarra ijarýi rova ipópe, omaña hesaitépe ha he’i, “Jarýi, ehendu mbaretevéna!”.

Ko ñemombe’úpe oĩ mbo’epy mokõivépe ĝuarã umi ndogueroviáiva ha umi ogueroviáva. Ndaikatúigui ñahendu nde’iséi ndaiporiha mba’éve ñahendu haĝua. Mokõi gente ikatu ohendu mismo mensaje terã omoñe’ẽ mismo escritura-pe, ha ikatu peteĩva oñandu pe Espiritu Santo testimonio ha katu pe otro nahániri.

Ambuéicha katu, ñaipytyvõ haĝua umi jahayhúvape oñandu haĝua pe Espiritu ñe’ẽ ha pe tuicha, eterno ha pypuku Jesucristo evangelio porãngue, ja’évo chupekuéra “pehendu mbareteve”, ikatu ndahaéi tape iporãvéva.

Ikatu consejo porãvéva – oimera’ẽ persona-pe ĝuarã oaumentaséva ijerovia – ha’e tohendu de manera diferente. Apóstol Pablo ñanemokyre’ỹ jaheka haĝua pe ñe’ẽ oñe’ẽva ñande espíritu-pe ha ndaha’éi ñande apysápe añónte. Ha’e ombo’e: “Pe yvypóra natural ndopercibíri umi mba’e Tupã Espiritu reheguáva, chupeĝuarã ha’égui locura, ha ndaikatúi oikumby, umíva oñeikumbyva’erã espiritualmente”3. Térã ikatu ñakonsidera Saint-Exupéry Principito ñe’ẽ, he’iva’ekue: “Jahecha porã ñane korasõ reheve mante. Oimeraẽ mba’e esencial ndojehechái ñande resa reheve”4.

Pe jerovia pu’aka ha limitekuéra

Sapy’ánte hasy jacultiva upe jerovia umi mba’e ijespirituáva rehe jaikóvo peteĩ mundo físico-pe. Upevére, ovale la pena pe ñeha’ã, pe jerovia pu’aka ikatúgui ipypuku ñande rekovépe. Umi escritura ñanembo’e jerovia rupi umi mundo ojejepo, umi y oñemboja’o, umi omanova’ekue oñemopu’ã, umi ysyry ojedesvia hendágui ha umi montaña oñemomýi.5

Upevére, ikatu alguno oporandu: “Upe jerovia ipoderosoiterõ, ¿mba’ére piko ndaikatúi arrecibi peteĩ ñembohovái peteĩ ñembo’e añetévape? Naikotẽvéi amboja’o pe mar terã amomýi peteĩ montaña, pe aikotevẽvante ningo ha’e tokuera che mba’asy, terã che tuvakuéra toñeperdona, terã che kompañero eterno to’aparece che rokẽme peteĩ yvoty rramo ipópe reheve ha ambue pópe peteĩ anillo de kompromiso. ¿Mba’ére piko che jerovia ndaikatúi ojapo upéva?”.

Pe jerovia ipoderoso ha py’ỹi ojapo milagro, ha jaguereko ramo jepe tuicha jerovia, oĩ mokõi mba’e fe ndaikatúiva ojapo. Peteĩha, ndaikatúi ohasa ambue persona albedrio ári.

Peteĩ kuña oñembo’e heta ary imembykuña ndoviviríva pe evangelio toujey pe Cristo rebaño-pe, ha oñedesanima iñembo’ekuéra ojogua noñembohovaihaguére. Hasy chupe, especialmente ohendúramo ñemombe’u ambue hijo prodigokuéra oñearrepentíva idecisionkuéragui.

Ndaha’éi ofaltaha ñembo’e terã jerovia. Ha’e ontendeva’erã, hasyetérõ jepe ñande Ru Yvagaguápe, Ha’e ndoforsamo’ãi avavépe oiporavo haĝua pe tekojoja rape. Pe vida preterrenalpe Tupã ndoforsáikuri ita’ýra ha tajyrakuérape osegui haĝua chupe. ¿Menovetépa ko’áĝa Ha’e nañandeforsamo’ãi jahasávo ko vida terrenal rupi?

Tupã oinvitáta ha omokyre’ỹta. Tupã oipysóta ipo kane’o’ỹre mborayhu, inspiración ha kyre’ỹ reheve Ha katu Tupã araka’eve ndoforsamo’ãi avavépe, upéva ombyaítagui Iplan guasu ñande progreso eternorã.

Pe mokõiha aspecto jerovia ndaikatúiva ojapo ha’e oforsa ñande voluntad Tupã voluntad ári. Ndaikatúi jaforsa Tupãme okumpli haĝua umi ñande jaipotáva, noimportái ñapensarõ ñaimeha en lo correcto terã ñañembo’ehague añetehápe. Penemandu’áke Pablo experiencia ojerure’asyramo Ñandejárape heta vece orrecibi haĝua pytyvõ ohasa aja peteĩ prueba personal, ha’e ohenóiva“un aguijón en [la] carne.” Upevére péva ndaha’éi Tupã voluntad. Ohasa rire tiempo Pablo oñeme’ẽ en cuenta upe prueba ha’eha peteĩ jehovasa ha oagradece Tupãme nombohovaihague iñembo’e ha’e oipotaháicha.6

Pe confianza ha fe

Nahaniri, fe propósito ndaha’éi ñakambia Tupã voluntad, ha katu ñanembokatupyry ja’actua haĝua Ha’e oipotaháicha. Fe ha’e confianza, confianza Tupã ohechaha umi ñande ndaikatúiva jahecha ha oikuaa umi ñande ndajaikuaáiva.7 Sapy’ánte, ñaconfia ñande visión ha juicio rehe ndohupytýiri.

Ahechakuaa upéva piloto de avión ramo, umi ára avevera’erãme niebla espesa terã nubekuéra ha ndaikatúi ahecha ndaha’éirõ unos metros tenonde gotyo. Aconfiamanteva’erã umi instrumeto de navegación rehe he’íva chéve moõpa aĩ ha moõ gotyopa aha. Ahenduva’erã umi torre de control instrucción; aseguiva’erã pe guía ome’ẽva chéve pe máva oguerekóva información ijexactavéva pe che aguerekóvagui. Pe máva ndaikatúiva ahecha ha katu a’aprendeva’erã ajerovia hese. Aconfiava’erã pe mávare ohecháva umi che ndaikatúiva ahecha. Ajeroviava’erã ha a’actua upéicha, aĝuahẽ haĝua seguro che destino-pe.

Fe he’ise ñaconfiaha Tupã sabiduría rehe ha avei ñaconfiaha Imborayhu rehe. Upéicha avei, he’íse ñaconfia Tupã ñanderayhuha perfectamente, opa mba’e Ha’e ojapóva, cada jehovasa ome’ẽva ha cada jehovasa, por un tiempo, ojokóva, ha’e ñande felicidad eterna-rã.8

Ndaikatúirõ jepe ñantende mba’érepa oiko umi mba’e, terã mba’érepa oĩ ñembo’e noñembohováiva, ikatu jaikuaa ipahápe opa mba’e oguerekóta sentido. “… umi ohayhúvape ĝuarã Tupãme, opa mba’e omba’apóta oñodive imba’eporãrã.”9.

Opa mba’e oiko porãta. Opa mba’e oĩ porãta.

Ñande ñaimekuaa seguro umi ñembohovái oĝuahẽtaha ha ikatu jaikuaa porã ndaha’éi javy’atanteha umi ñembohovái rehe, ha katu ñaiméta conmovido pe grasia, poriahuvereko, py’aporã ha mborayhu ñande Ru Yvagagua oguerekóva ñanderehe, Ita’ýra ha tajyrakuéra.

Embotante gueteri upe okẽ

Oĝuahẽmeve upe momento, ja’actua pe fe jaguerekóva rupi,10ñañeha’ãvo tapiaite ñambokakuaa ñande fe. Sapy’ánte kóva ndaha’éi peteĩ tembiapo hasy’ỹva. Umi ikane’õ pya’éva, ndoguerekóiva paciencia, ndoñekomprometéiva ha ndoguerekóiva cuidado, ikatu ohechakuaa pe fe hasy jahupyty. Umi oñedesanima ha ojedistrae pya’éva, haimete ndaikatúi oñande fe. Jerovia ohupytýta umi ipy’a mirĩva, ojesarekóva ha oñeha’ãva.

Ou umi ohepyme’ẽvape pe tekojoja precio.

Ko verdad oñemoha’ãnga pe experiencia oguerekova’ekue mokõi misionero oservíva Europa-pe, peteĩ zona oĩháme pokã converso bautismo. Ikatu Oiméne icomprensible chupekuéra ĝuarã topensa umi mba’e ha’ekuéra ojapóva ndojapomo’ãi tuicha diferencia.

Upevére, ko’ã mokõi misionero ohechauka oguerekoha fe, ha oĩ comprometido pe tembiapo ndive. Oguereko pe actitud avave nohendúirõ imensaje, ndaha’emo’ã nomoĩhaguére iñeha’ã porãve.

Peteĩ ára, oñandu deseo ovisita haĝua umi residente oĩva peteĩ edificio de departamento oguerekóva cuatro pisos oñeñangareko porãva rehe. Oñepyrũ primer piso-pe ha ombota cada okẽ opresentávo pe Salvador Jesuccristo ha Itupao Restauración mensaje.

Imágen – Ta’anga
Hermana Uchtdorf edificio de apartamento imitãrõ guare

Avave pe primer piso-pe nohenduséi chupekuéra.

Ikatu ndahasýi chupekuéra he’i: “Roñeha’ãmakuri; japyta ko’ápeve ha jaha ambue edificio-pe”.

Upevére, ko’ã mokõi misionero oguereko fe ha oĩ comprometido pe tembiapópe, upévare ombota cada okẽ segundo piso-pe.

Avave nohendúi jey chupekuéra.

Tercer piso-pe oiko upeichaite avei; ha avei oiko upéicha cuarto piso-pe, ombota peve hikuái pe uktimo okẽ cuarto piso-pe.

Peteĩ mitãkuña oipe’a pe okẽ, opukavy ha ojerure toha’arõ oñe’ẽ aja isy ndive.

Isy oguerekóva treinta y seis áñonte, nda’aréi operde iména ha noñe’ẽséi umi misionero mormón ndive. Upévare ha’e he’i imembýpe tomondo chupekuéra.

Upevére, imemby ojerure’asy isýpe. “Umi mitãkaria’y iñamableiterei”, he’i, “ha oipurúta unos pocos minutos”.

Upéicha rupi pe sy oacepta vai vai. Umi misionero okomparti imensaje ha ome’ẽ pe sýpe peteĩ libro olee haĝua: pe Libro de Mormón.

Ha’ekuéra oho rire, pe sy odecidi oleetaha pokã páginante.

Oleepa pe libro pokã árape.

Imágen – Ta’anga
Hermana Uchtdorf familia misionerokuéra ndive

Nda’aréi uperire, ko familia hechapyrãva oguerekóva peteĩ sy añónte oike ýpe oñemongarai haĝua.

Pe familia’i oasistívo ibarrio local Francfort, Alemania-pe, peteĩ diácono pyahu ohechakuaa peteĩ imembykuña porãngue ha he’i ijupe: “!Ko’ã misionero ojapo hína peteĩ trabajo porã!”.

Imágen – Ta’anga
Hermana Uchtdorf oñe’ẽvo Noruega-pe

¡Py’ỹi ahupi che korasõ gratitu reheve umi mokõi misionero ndopytaiva;ekue pe primer piso-pe! Py’ỹite che korasõ henyhẽ aprecio-gui ijerovia ha hembiapokuére. Py’ỹi ame’ẽ aguyje ha’ekuéra ohohaguére tenonde gotyo oĝuahẽ meve pe cuarto piso, ultimo okẽme.

Ojepe’áta peẽme

Pe fe duradera jehekápe, pe ñande cometido ñañeconecta haĝua Tupã ha Ipropósito ndive, ñanemandu’áke pe Ñandejára promesa rehe: “Pembota, ha ojepe’áta peẽme”11.

¿Ñeñeme’ẽta piko por vencido ñambota rire peteĩ terã mokõi okẽ? ¿ peteĩ piso terã mokõi?

Terã ¿ñakontinuáta jahekávo ñaĝuahẽ meve pe cuarto piso, ultimo okẽme?

Tupã “ome’ẽ recompensa umi Chupe ohekavape,”12 normalmente pe recompensa ndajatopái pe primer okẽme. Upéicha rupi tekotevẽ ñambotave jahávo; Hermanakuéra ani penekangy. Peheka Tupãme opa pene korasõ reheve. Peipuru jerovia. Peguata tekojojápe.

Apromete peẽme, péicha pejapóramo, jepe pe cuarto piso, pe ultimo okẽ meve, pehupytýta umi ñembohovái pehekáva. Petopáta fe, ha peteĩ dia penerenyhẽta tesapegui okakuaáva “mas y mas resplandeciente hasta el dia perfecto”13.

Che hermanakuéra en Cristo pohayhuetéva, Tupã ningo ha’e real;

Ha’e oikove.

Ha’e penderayhu.

Ha’e pendeikuaa.

Ha’e penentende.

Ha’e oikuaa umi ñembo’e kirirĩ oĩva pene korasõme.

Ha’e napenderejareíri.

Ha’e ndahesarái pendehegui.

Che testimonio ha jehovasa apostólico opavave peẽme ĝuarã ha’e tapeñandu pene korasõme ha pende apytu’ũme ko verdad sublime pendejeheguiete. Peiko jeroviápe che amiga ha hermanakuéra pohayhuetéva, ha “Ñandejára [ñane] Tupã penemopu’ãta miles de veces ha pendehovasáta Ha’e opromete haguéicha!”14

Aheja peẽme che fe, che convicción ha che testimonio seguro ha firme kóva ha’eha Tupã obra. Jesucristo ñande amado Salvador réra sagrado-pe. Amén.

Toñeimprimi