2010–2019
Pe Tuicha plan redensiõ rehegua
Octubre de 2016


Pe Tuicha Plan Redensiõ rehegua

Aikuaa ñañearrepentí añete ramo, ñande pekadokuéra añetehápe opa—¡ha ndohejái mba’eveichagua hapykuere!

Mése Presidente Boyd K. Packer omano mboyve, líder generales ha umi organizaciones auxiliares-pegua roguereko oportunidad porã oñe’ẽvo oréve. Ndaikatúi cheresarái mba’e he’iva’ekuére. Omombe’u ojeporekahague hekove ohasava’ekuére, oheka hag̃ua evidencia pekadokuéra ojapova’ekuére ha oñearrepenti añetéma haguére, ha ndojuhúi tapykuere mba’evéichagua. Ñandejára Jesucristo jahayhuetéva sacrificio expiatorio rupi, ha arrepentimiento añete rupive, ipekadokuéra oguepaitéma, ndojehuramoguáicha mba’eve. Upe árape, presidente Packer o’enkarga oréve, líder-háicha rotestifika hag̃ua ko’ã mba’e añeteguaha opavave oñearrepnti añetévape g̃uarã.

Aikuaa peteĩ kuimba’e ojapova’ekue peteĩ transgresion moral ojapo heta áño. Tiempo aja, ko kuimba’e otĩ ha ojepy’apy oho hag̃ua oñemongeta hembireko ha líder del sacerdocio-kuéra ndive. Ha’e oñearrepentipaitese, ha katu añetehápe oĩ dispuesto orrenuncia isalvación eterna ombohasarãngue hembireko térã ita’yrakuérape jehasa’asy, ñemotĩ, térã ikatúva ogueru ikonfesión.

Japeka vove, Satanás heta jey oñeha’ã omoinge ñane akãme iporãveha ñamo’ã ambuekuérape jehasa’asy oguerútava ojeikuaávo ñande pekadokuéra, avei ani ñamombe’u obispo-pe, ikatúva ohovasa ñande rekove ha’e orekógui llave del sacerdocio juez de Israel ramo. Ha katu, añetehápe niko pe iporãvéva ha icristianovéva ikatúva jajapo ha’e ñakonfesa ha ñañearrepenti. Kóva ha’e Ñande Ru Yvagagua plan redensiõ rehegua tuicháva.

Ipahápe, pe kuimba’e omombe’u ipekádo hembirekópe ha Tupaogua líder- kuérape, omombe’úvo ipohýva remordimiento. Ha’éramo jepe mba’e ijetu’uvéva ha’e ojapova’ekue, umi ñeñandu alivio, py’aguapy, mborayhu Salvador rehe ha oikuaa Ñandejára oipe’aha hína chugui pe mba’e ipohyietéva ha Ha’e ojapyhýva, ogueru chupe vy’a ijapyra’ỹva, oñeimporta’ỹre mba’épa ogueru ni oútava.

Imágen – Ta’anga
Ñandejára ome’ẽvo consuelo

Ha’e oĩ seguro hembireko ha ita’yrakuéra opyta vaietetaha, ha upéicha oiko; oĩtaha peteĩ consejo disciplinario ha relevo illamamiento-gui, ha upéicha oiko. Ha’e oĩ seguro hembireko oñandutaha kane’õ, ikorasõ rasýta ha ipochytaha, ha upéicha oñeñandu; ha oĩ convencido ha’e ohejátaha chupe oguerahávo imembykuéra, ha katu ndojapói upéicha.

Sapy’ánte tembiapovaiete ñandegueraha divorcio rapére, ha odepende circunstancias-re, ikatu oñeikotevẽ. Ha katu, ko kuimba’e asombro-rã hembireko oñañu ã chupe ha ojedediká oipytyvõ chupe opa ikatuháicha. Ohasávo ára, ha’e operdonapaite chupe. Ha’e o’experimenta pe pu’aka oporomongueráva ha’éva Ñandejára expiasiõ. Año rire, upe matrimonio mbohapy ita’yrakuéra ndive oguata hikuái mbarete ha fidelidad rehe; ména ha tembireko oserví templo-pe ha oreko peteĩ matrimonio iporãva, imbaretéva, henyhẽva mborayhuporãgui. Ko kuimba’e testimonio ipypykúva, ha imborayhu ha gratitud Ñandjárare ojehechakuaa hekovépe.

Amulek otestifika: “… aipota peju ha anive pemohatã pene korasõ… ha peñearreptirõ, … upepete omba’apóta peẽme ğuarã upe tuicha plan redensiõ  rehegua”1.

Che aservírõguare che ména ndive opresidívo peteĩ misión, peteĩ pyhareve roho aeropuerto-pe rogueru hağua peteĩ grupo tuicha misionerokuéra. Peteĩ mitãrusu ohenói ore atención, ha’etévaicha ndovy’ái, oñembyasýva ha ojeturbáva. Upe ka’aru, romaña porã hese. Pyharévo, ko mitãrusu omombe’u peteĩ mba’e omombe’uva’erãmakuri, ha ilíderkuéra odesidí ha’e oho jeytaha hógape. Rombyasetéramo jepe ijapu haguére ha noñearrepentírihague ou mboyve imisión-pe, aeropuerto rapére añetehápe ro’elogia mborayhúpe chupe, ipy’aguasu haguére omombe’u hağua, ojehuva’ekue ha ropromete roimetaha en contacto hendive.

Ko mitãrusu ojehovasypy oreko rupi túva ha sy ohayhúva chupe, líder del sacerdocio imba’eporãva, ha peteĩ barrio oporohayhukuaáva ha omombaretéva chupe. Un áño oñeha’ã rire oñe’arrepentipaite hağua ha oparticipa pe Ñandejára expiasiõ rehe, ha’e ou jeykuri ore misión-pe. Hasy chéve amombe’u hağua pe sentimiento vy’apavẽ rehegua roñanduva’ekue rohóvo roheka ko mitãrusúpe aeropuerto-pe; hehyhẽ espíritugui, ovy’a, ojerovia Ñandejára renondépe, ha okumplise fielmente pe imisión. Oiko chugui peteĩ misionero ijojaha’ỹva ha, ára rire che ména ndive roreko privilegio rohechávo isellamiento templo-pe.

Contrario-icha, aikaa ambue misionera, oikuaáva pekádo ojapova’ekue imisión mboyve, ha nomombe’úi, oimo’ã ojapotaha ojeguerahauka jey chupe hógape tiempo mboyve, oñembosako’i omba’apo heta hağua oserví aja imisión-pe ha omombe’u ipresidente-pe ára rire, ombopaha mboyvemi iservicio. Ha’e noñandúikuri pe ñembyasy Tupã he’iháicha ha katu oñeha’ã o’evadi Ñandejára amoroso plan ome’ẽva’ekue ñandéve.

Ore misión aja, aha che ménandi peteĩ kuimba’e entrevista bautismal-ra. Che ména ojapo aja entrevista, che aha’arõ okápe, umi hermana misionera ombo’eva’ekuéndi ko kuimba’épe. Opávo entrevista, che ména he’i misionera-kuérape ko kuimba’e ikatutaha oñemongarai. Upe kuimba’e hasẽ ha hasẽ omombe’úvo ha’e oimo’ãha ndaikatumo’aiha ikarai umi pekádo ojapova’ekuégui hekove aja ndohejamo’ãiha ikarai. Napy’ỹi ahecháva pe vy’apavẽ ha vy’a orekóva tapicha osẽva pytũmbýgui tesapépe ahecha haguéicha upe ára.

Imágen – Ta’anga
Ñandejára ome’ẽ esperanza

Élder D. Todd Christofferson otestifika:

“Jeroviápe [ñande] misericordioso Redentor ha Ipoder-re, umi mba’e ikatúva ha’e esperanza’ỹre iñambue esperanza-pe. Pe tapicha korasõ iñambue ha pekádo, ymave iporãvaicha, ha’etévaicha ijeja’e’ỹve … 

“Opa mba’e ojehepyme’ẽva arrepentimiento-rã, oguéta upe perdón vy’apavẽme”2.

Ko’ã experiencia chemomandu’á Enós-re, Mormón Kuatiañe’ẽmegua, upe “[ojerure Ñandejárape] ñembo’e mbaretépe” ha upéi ohendu peteĩ ñe’ẽ he’íva: “Enós, oñeperdona ndéve ne angaipakuéra…. 

“Ha che, Enós, aikuaa Tupã ndaikatuiha ijapu; upévare, che kúlpa oguepa.

“Ha che ha’e: Ñandejára, ¿mba’éicha piko oiko upéva?

“Ha ha’e he’i chéve: Ndejerovia rupi Cristo-re… upévare, tereho, nde jerovia ndesalva”3.

Ambosako’ikuévo ko discurso, aikuaase mba’éichapa ore nieto-kuéra oikũmby pe arrepentimiento ha mba’épa oñandu hikuái Ñandejárare, upérõ ajerure che membykuérape toporandu chupekuéra ko’ã porandu. Opoko che korasõre umi mba’e ombohovaiva’ekue ore nieto-kuéra.

¿Mba’e he’ise arrepentimiento?: “Embyepotirõ nde rapichápe, ikatu rejerure chupe perdón ha reipytyvõ opu’ã hağua”.

¿Mba’éicha reñeñandu reñearrepentirõ?: “Añandu Ñandejárape; añandu Imborayhu ha ñembyasyvai ogue”

¿Mba’e reñandu Jesús ha Túva Yvagagua rehe reñearrepenti jave?: “Añandu Jesús oimo’ãha ovaleha la pena ojapo pe Expiasiõ, ha Ha’e ovy’aha ikatútagui jaikove jey Hendive”.

¿Mba’ére Jesús ha Túva Yvagagua oipota añearrepenti? Che nieta mitãkuña he’iháicha: “¡Cherayhu rupi! Aprogresa hağua ha aiko hağua Ha’ekuéra oikoháicha, añearrepentíva’erã. Avei, che aipota pe Espíritu chendive, añearrepentiva’erã ára ha ára chemoirῦ porãite hağua. Araka’eve ndaikatúi aikuaa mba’éichapa ame’ẽta che aguije chupekuéra”.

Brynlee orekóva 4 año ohendúvo ko’ã porandu, he’i: “Che ndaikuaái, papi. Chembo’emi”.

Imágen – Ta’anga
Brynlee ha itúva

Pe conferencia ohasava’ekuépe, Elder Jeffrey R. Holland odeclara: “… hi’aréramo jepe peimo’ã peğuahẽha, hetave oportunidad pejavýramo jepe, heta peimo’ã ramo jepe pejavy, … térã mombyryve peimo’ã peho pende rógagui, pene familia ha Ñandejáragui, atestifika ndaha’eiha pehohague mombyry pe amor divino jehupytýgui. Ndaikatúi peñapymi pypuku ndaikatuihápe penderupyty Cristo expiasiõ tesape infinito”4.

Hi’ãite ningo chéve umi che membykuéra, nieto, ha peteĩteĩ, che hermano ha hermana kuéra,, toñandu pe vy’apavẽ Túva Yvagagua ha Salvador ñemoagui ñañearrepentígui ára ha ára ñande pekádo ha ñane mba’ekangykuéragui. Peteĩteĩ Túva Yvagagua ra’y oikotevẽ arrepentimiento-re. Pehechami mba’e pekádoguipa tekotevẽ ñañearrepenti. ¿Mba’épa ñandejoko? ¿Mba’eichapa tekotevẽ ñaimeporãve?

Che aikuaa, Presidente Packer experiencia ha testimonio-peguáicha, pe ñañearrepenti añete ramo ñande pekadokuéragui, añetehápe okañy ¡ha ndohejáiva mba’eveichagua pypore! Chete añandu pe mborayhu, vy’apavẽ, alivio ha jerovia Ñandejára renondépe añearrepentivo añetehápe.

Chéve ğuarã, umi milágro tuichavéva ndaha’éi pe Mar Rojo ñepeha’ã, montaña ñemongu’e, avei rete ñemohesãi. Pe milágro tuichavéva oiko humildad reheve jahávo Túva Yvagaguáre ñañemboja ha jajerure’asy tañaneperdona, ha upéi ñañemopotĩ umi pekadokuéragui, Ñandejára sacrificio expiatiorio rupi. Ñandejára Jesucristo réra sagrado-pe. Amén

Toñeimprimi