Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Ana Ɔnnsɛ dɛ Yɛkɔ Do Boa wɔ Dɛm Dwumadzi Kɛse Yi mu?
Ebɔbira 2020 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Ana Ɔnnsɛ dɛ Yɛkɔ Do Boa wɔ Dɛm Dwumadzi Kɛse Yi mu?

Ɔwɔ dɛ daa yɛkaa bo a Joseph na Hyrum Smith, na mbanyin anokwafo, mbaa, na mbofra tuae, dze kyekyeer Asɔr no.

President, yɛda wo ase papaapa wɔ mbueisɛm nwanwa a ɔtse dɛm. Enuanom na nkyerɛbaa, mfe 215 [ahaebien duenum] a abɛsen kɔ no, Joseph na Lucy Mack Smith woo babanyin kakraba bi wɔ Vermont wɔ mantaw a wɔfrɛ no New England a, ɔwɔ America etsifi boka afamu.

Joseph na Lucy Mack gyee Jesus Christ dzii, wɔkenkaan hɔn kyerɛwsɛm krɔnkrɔn no, na wɔbɔɔ mpaa nokwar mu, na wɔdze gyedzi nantseew wɔ Nyame mu.

Wɔtoo hɔn abɔdomaba babanyin fofor no dzin Joseph Smith Kakraba.

Brigham Young kãa faa Smith ebusua no ho dɛ: “Ewuradze dze n’enyi ato no do [Joseph Smith], na n’egya do, na n’egya n’egya, na hɔn edzikamfo do dze kesi Abraham do, na fi Abraham kesi nsuyirii no, fi nsuyirii kesi Enoch do na fi Enoch kesi Adam do. Ɔahwɛ dɛm ebusua no na dɛm bɔgyaa no ber a oridzi ɔfow sian fi odzikanyi no mu besi dɛm banyin no n’awoe. Wohun Joseph [Smith] siei mbersantsen mu.”1

Joseph Kakraba n’ebusua dɔ no, na ɔtwe bɛn no nua panyin Hyrum papaapa, a nna ɔka kakra ma oedzi mfe esia ber a wɔwoo Joseph no.

Mfeda Ɔbɛsɛ no, metsenaa ogyabea n’enyim ɔbo bi do wɔ Smith fie kakraba no a ɔwɔ Sharon, Vermont, bea a wɔwoo Joseph no. Metsee Hyrum no dɔ a ɔwɔ ma Joseph no ne nkã na modween no ho dɛ ɔdze no nuabanyin abɔdomaba no ne nsamu na ɔrekyerɛkyerɛ no mbrɛ obesi bɛnantsew.

Ndzɛmba annkɔ yie amma Smith Egya na Enã no, na ɔhyɛɛ hɔn ma wotuu hɔn ase mpɛn pii ansaana ewiei no worifi New England na wɔrobɔ adwenpɔw akokodur mu dɛ wobotu akɔ anee ekyir kakra akɔ New York Mansin mu.

Osiandɛ nna koryɛ wɔ ebusua no mu ntsi wɔbɔɔ mu sɔɔw ɔhaw yinom no na wokehyiaa abagurasɛm dɛ wɔbɛhyɛ abrabɔ ase bio wɔ asaase acre ɔha2 do wɔ Manchester a, ɔbɛn Palmyra, New York.

Minngye minndzi dɛ hɛn mu dodowara nyim honandua mu na atsenkã mu taferbanyinmbɔmu a erehyɛ abrabɔ ase bio a ɔdze brɛɛ Smith ebusua no—wɔrodɔw asaase no, worudua nduadzewa ahorow, worisi ndua dan na haban mu adan binom so, worekedzi paa, na wɔreyɛ adze wɔ fie akɔtɔn no wɔ korow mu.

Aber a ebusua no boduur New York anee no, nna nyamesom ahokekã redzɛw wɔ hɔ—a wɔfrɛɛ no Nkenyan Kɛse a Otsĩa Ebien.

Dɛm ber yi a ekyingye na wentwiwentwi rokɔ do wɔ nyamesom ekuw ekuw mu no Joseph nyaa enyido-adzehu nwanwa bi, ndɛ wɔfrɛ no Enyido-adzehu a Odzi Kan no. Ɔayɛ hɛn nhyira dɛ yɛwɔ dza osii ho nsɛm anan a Joseph kãe na no mu na mefa m’asɛm.2

Joseph kyerɛɛw dɛ: “Ber a dɛm nhuanyan kɛse no rokɔ do no mehyɛɛ ase dwendween papaapa na midzii atseetsee ara yie; mbom nna ɔwɔ mu dɛ nkã a metse no no mu dɔ dze, naaso motwee moho koraa fii ekuwekuw yinom ho, mbom aber biara a mutumii no mokɔr hɔn nhyiamu dodowara bi. … [Naaso] nna adwensɛɛ na aperper kɛse a ɔrokɔ do wɔ asɔr horow no mu ntsi, nna ɔyɛ dzen ma obi a osuar tse dɛ emi, na m’adwen mu mmbuei biara wɔ nyimpa na ndzɛmba ho dɛ mibenya adwen a osi pi dze akyerɛ nyia nedze ye na nyia nedze muo.”3

Joseph danee kɔr Bible mu dze kɔhwehwɛ ne nsɛmbisa ho mbuae na ɔkenkaan James 1:5: “Na sɛ hom mu biara ne nyansaa tɔ sin a,ombisa Nyankopɔn a ɔdze ma nyimpa nyina kwa na ɔnnkã enyim no, na ɔdze bɛma no.”4

Ɔkyerɛɛw dɛ: “Dɛm kyerɛwsɛm yi no tum nnkitsaa nyimpa biara n’akoma pɛn kyɛn dza iyi dze yɛɛ me dɛm ber yi mu. Ɔyɛɛ dɛ mbrɛ ɔdze ahoɔdzen kɛse bi hwiraa m’akoma mu nyina. Modweendween ho mpɛn pii.”5

Joseph baa bohun dɛ nnyɛ abrabɔ mu nsɛmbisa ne nyiano nyina na ɔwɔ Bible mu; mbom ɔkyerɛɛ mbanyin na mbaa mbrɛ wobotum nye Nyame bedzi nkitaho akɔntsen wɔ mpaabɔ mu dze enya hɔn nsɛmbisa ho nyiano no.

Ɔdze sɔɔw do dɛ: “Dɛm ntsi ber a m’adwen sii pi dɛ mimbisa Nyame no, mokɔr kwaa bi mu dɛ morokɔbɔ mbɔdzen ayɛ. Ɔyɛ anapa a wimu atsew ara yie, wɔ afe apem ahaawɔtwe eduonu mu.6

Iyi ekyir hɔnara no, Joseph see dɛ “kan [fadum] no tɔɔr mo do [na] muhun Nyimpa-su beenu bi a hɔn hyerɛn na hɔn enyimnyam no murunntum nnkã ho asɛm, dɛ wɔsensɛn mo sor wɔ wimu. Hɔn mu kor bɔɔ me dzin na ɔkasaa kyerɛɛ me, ɔtseen ne nsa wɔ kor no do—[Joseph] Oyi nye mo Dɔba no. Tsie No!7

Nkyii Agyenkwa no kasae: “Joseph, me ba, wɔdze wo bɔn akyɛ wo. Kɔ wo kwan, nantsew m’ahyɛdze mu, na sie me mbrasɛm. Hwɛ, emi nye enyimnyam Ewuradze no. Wɔbɔɔ me mbeamudua mu maa wiadze no, ama hɔn a wɔbɛgye me dzin edzi no eenya onnyiewiei nkwa.’’8

Joseph dze sɔɔw do, “Dɛm ntsi, aber a minyaa ahoɔdzen, a mubotum dze akasa no, nkyii mibisaa Nyimpa-su a wɔsensɛn m’etsifi wɔ kan no mu no asɔr no mu dza oye.”9

Ɔkaa dɛ, “Wɔkãa kyerɛɛ me dɛ nyamesom ekuwekuw no nyina gye nkyerɛkyerɛ a ɔnntsen dzi na hɔn mu biara nnyi hɔ a Nyame gye no tum dɛ ɔyɛ n’asɔr na n’ahenman Na … aber noara no [me] nya[a] anohoba dɛ asɛmpa ne mãhyɛ no wɔbɛda no edzi akyerɛ me ndaamba.”10

Joseph kyerɛɛw so dɛ, “Muhun abɔfo pii wɔ enyido-adzehu yi mu.”11

Enyimnyam enyido-adzehu yi ekyir no, Joseph kyerɛɛw dɛ: “Ɔdɔ hyɛɛ me kra mu mã, na medze enyigye kɛse dzii ehurusi nda pii. … Nna Ewuradze kã moho.”12

Opuei fii Kwaa Krɔnkrɔn no mu dze bɛhyɛɛ n’ahoboaboa ase dɛ ɔbɛyɛ Nyame no nkɔnhyɛnyi.

Joseph so hyɛɛ ase dɛ oruhu dza tsetse nkɔnhyɛfo no hunii no—wɔpow wo, ɔkotsia, na atseetsee. Joseph kaa dɛ ɔnye asɔfo no a wɔabɔ hyew wɔ nyamesom ho nkenyan mu no kor kyɛɛ dza oehu na watse no:

“Dza ɔyɛe no yɛɛ me ahobow; ɔammfa dza mekãa enyido-adzehu no no annyɛ hwee, mbom ɔyɛɛ no ebufuw so kɛse, ɔkãa dɛ ne nyinara fi abɔnsam, na dɛ ndzɛmba a ɔtsetse dɛm dɛ enyido-adzehu anaa nyikyerɛ biara nnyi hɔ dɛm nda yinom mu; na dɛ ndzɛmba a ɔtsetse dɛm nyinara gyaae wɔ asomafo no hɔn aber do, na biribiara nnyi hɔ a ɔtse dɛm a ɔbɛba bio.

“Annkyɛr biara na muhun dɛ, nkorɔfo a wɔfrɛ hɔnho nyamesomfo no ehuanyan adwembɔn kɛse etsia me wɔ nsɛm a mekae no ho na iyi na ɔama wɔretseetsee me pii, na dɛm atseetsee no kɔr do yɛɛ kɛse; … na nna iyi nnyɛ nã wɔ asɔrasɔrfo nyina mu—hɔn nyina bɔɔmu tseetsee me.”13

Mfe ebiasa ekyir no, wɔ afe 1823 mu no, ɔsorsor buei bio dɛ ɔyɛ Jesus Christ N’asɛmpa Nsan-ananmu wɔ nda a odzi ekyir mu no n’afa a ɔrokɔ do. Joseph kyerɛɛw dɛ bɔfo bi a, wɔfrɛ no Moroni no puee no do na ɔsee dɛ, “na Nyame wɔ dwumadzi bi dze ma me… [na dɛ] “nwoma bi a wɔakyerɛw no wɔ sika mprɛtse do” a Asɛmpa ne mãhyɛ a ɔwɔ hɔ daapem no a Agyenkwa no dze maa tsetsemba [ America] no wɔ nwoma no mu.”14

Ewiei no, Joseph ne nsa kãe, ɔkyerɛɛ ase, na ɔdze tsetse nkyerɛwee a, ndɛ wɔfrɛ no Mormon Nwoma no, puee guado.

No nuabanyin Hyrum a, ɔayɛ n’ekyirtaafo ber nyina no, nkankara ne nan a wɔyɛɛ no ɔperehian yaayaw wɔ 1813 mu a, ɔyɛ owu na nkwa asɛm no, yɛɛ sika mprɛtse dasefo no mu kor. Nna ɔyɛ asɔrmba beesia no so hɔn mu kor ber a Jesus Christ N’Asɔr no wɔkyekyeer afe 1830 mu no.

Hɔn abrabɔ mu no, Joseph na Hyrum bɔɔ mu hyiaa dɔmtutuw na atseetsee. Mfatoho, wɔkɛdaa Liberty Fiadze abosoom enum wɔ awɔw ber afe 1838–39 mu a, nna hɔn dabew mu nnyɛ korakora.

Ebɔbira afe 1839 mu no, Joseph kyerɛɛw Emma a ɔkyerɛɛ hɔn gyinabew wɔ Liberty Efiadze hɔ mu: “Megye dzi dɛ seisei bɛyɛ abosoom enum na nda esia na yɛahyɛ ɔweɔmfo a oekum n’enyim anafua na anapa ne nhyɛ ase, na yɛayɛ ankonam hyɛ efiadze no mu fĩ sunkamm, na daadze mbobow no so yɛ dede a ɔtwer sẽ. … Mbrɛ ɔbɛdan biara no, wobeyi hɛn efi [bea] yi na ɔyɛ hɛn dɛw. Dza ɔbɛba biara mbra, yennkenya tu a omuo kyɛn iyi. … Yɛronnsõ daa mpo dabiarada dɛ yɛbɛba Liberty a ɔwɔ Clay County, Missouri bio. Yennya mbordo a ɔdze hɛn botwa afebɔɔ.”15

Ohyiaa atseetsee enyim na enyim no, Hyrum daa gyedzi wɔ Ewuradze n’anohoba mu edzi, a tadua kã ho dɛ obefi n’atamfo nsa sɛ ɔsan mu yi a. Nhyira a Hyrum gyee fii Joseph Smith nsa no ase no, Ewuradze bɔɔ no anohoba: “Ibenya tum a edze befi w’atamfo nsa. Wɔdze enyiber a wɔnnkɛbrɛ bɔhwehwɛ wo nkwa, naaso ibefi nsa. Sɛ ipɛ a na erohwehwɛ a, ibenya tum a ɔwo ara dze wɔ nkwa bɔto hɔ dze ahyɛ Nyame enyimnyam.16

Ɔbiradzi afe 1844 mu no, Hyrum Smith nyaa kwan dɛ ɔbɛsan mu atsena nkwa mu anaa ɔdze no nkwa bɔto hɔ dze ahyɛ Nyame enyimnyam na ɔdze “no bɔgyaa asɔw ne dasegye ano”—ɔnye no nua dɔfo Joseph afã na afã.17

Aka dapɛn kor ansaana wɔrokɔ Carhage, akwantu no a wɔannsan no, bea a wokum hɔn okummon, a dɔm ehufo a wɔdzedze akodze na wɔakã hɔn enyim ama wonnhu hɔn no, Joseph kyerɛɛw dɛ “Mutuu mo nua Hyrum fo dɛ ɔmfa n’ebusua na wɔmfa nsudo-hɛn na wɔnkɔ Cincinnati.”

Sɛ mekaa Hyrum no mbuae a, ɔda ho kitsa mo dodow: “Joseph, Munnkotum egya wo ekyir.18

Ntsi Joseph na Hyrum kɔɔr Carthage, bea a wokum hɔn wɔ gyedzi ntsi maa Christ n’edwuma na ne dzin.

Dza Asɔr no dze too gua wɔ hɔn okum wɔ gyedzi ho ntsi nye dɛ: Joseph Smith Ewuradze no Nkɔnhyɛnyi na Adzehunyi ɔdze Mormon Nwoma aba a ɔnam Nyankopɔn n’akyɛdze na no tum do kyerɛɛ ase, na ɔnam nankasa no do so na wɔdze epue guado wɔ asaasetɔw ebien mu; ɔdze daapem asɛmpa ne mãhyɛ no, a ɔwɔ mu no, akɔ asaase ne mfɛndzanan nyina; na ɔdze nyikyerɛ na mbrasɛm a ɔyɛ dɛm Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi nwoma yi, nye enyansasɛm na nkyerɛkyerɛ binom so a ohia ma adasamba hɔn yieyɛ epue guado; ɔaboaboa Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo mpempem ano, ɔakyekyer kuropɔn kɛse, ɔbɛyɛɛ atsenkã na oegya dzin a wonnkotum apepa da. Na ɔtse dɛ Ewuradze no nkorɔfo a wɔseraa hɔn ngo wɔ tsetseberdo no, ɔdze nankasa no bɔgyaa asɔw no ndwuma ano; na no nuabanyin Hyrum so yɛɛ dɛmara. Ber a wɔtse nkwa mu no, hɔn mu ammpaapaa na owu mu so hɔn mu anntsetsew!”19

Wokum hɔn wɔ gyedzi ntsi ekyir no, wɔdze Joseph na Hyrum hɔn emu no sanee baa Nauvoo, a woegur hɔn na wɔahyɛ hɔn ntar ama Smith ebusua no etum ehu hɔn adɔfo no. Hɔn nã dɔfo no kaa dɛ: “Mber no nyina nna makyekye mo werɛ ara yie, a medze me kra mu ahoɔdzen biara afrɛ Nyame dɛ Ɔnhyɛ me dzen; mbom ber a mehɛɛn dan no mu no, na muhun me mbabanyin beenu no dɛ wɔatsen hɔn mu deda hɔ no, na metsee m’ebusua a woregyam [na] sũ a … ofi hɔn nyernom, mba, nuambanyin na nkyerɛbaa hɔ no, nna wɔabor mo do koraa. Megyaa moho rusũ frɛ Ewuradze, wɔ me kra n’amandzehu dɛ, ‘Me Nyame! Me Nyame! Ɔyɛ dɛn na apow ebusua yi!’”20

Dɛm awerɛhow na ahohiahia ber mu no, ɔkae dɛ ɔtsee dɛ wɔrekã kyerɛ no dɛ, “Enã, mma nnsũ mma hɛn; yɛdze ɔdɔ edzi wiadze do konyim.”21

Nna woedzi wiadze do konyim ampaara. Joseph na Hyrum Smith, tse dɛ ahotseweefo nokwafo a wɔakyerɛw wɔ Nyikyerɛ nwoma no mu no, “wofi ahohia kɛse no mu, na wɔahor hɔn ntar, na aayɛ fitaa wɔ Eguambaa no bɔgyaa mu … [na] wɔwɔ Nyankopɔn ahengua no enyim, na wɔsom no adzekyee nye adzesaa wɔ n’asɔrdan mu: na nyia ɔtse ahengua no do no [bɛtsena hɔn mu].

“Ɔkɔm renndze hɔn bio, na eso nsukɔm renndze hɔn bio; na eso ewia anaa ɔhyew biara rennkã hɔn.

“Na Eguambaa no a ɔwɔ ahengua no finimfin no bɛyɛ hɔn guanhwɛfo, na ɔdze hɔn akɔ nkwa nsubura ho: na Nyankopɔn bɛpepa nyinsuwa nyina efi hɔn enyiwa mu.’’22

Ber a yerehyɛ enyigyesɛm yi ho fa no, ɔyɛ Enyido-adzehu a Odzi Kan ne mfe ahaebien afrenhyia no, ɔwɔ dɛ daa yɛkaa bo a Joseph na Hyrum Smith, na mbanyin anokwafo, mbaa, na mbofra tuae, dze kyekyeer Asɔr no ama emi na ɔwo yeetum eenya nhyira pii na nokwar yinom nyina a yɛwɔ no ndɛ a woeyi akyerɛ no. Hɔn nokwardzi onnyi dɛ hɛn werɛ fir no dabiarada!

Ɔataa ayɛ me nwanwa, siantsir a Joseph na Hyrum na hɔn ebusua ebusua ɔsɛ dɛ wohu amandze pii dɛm yi. Bia ɔbɛyɛ dɛ wodua hɔn amandzehu mu wɔbaa bohun Nyankopɔn wɔ kwan bi do a nkyɛ wɔammba no dɛm a, wobohu No. Ɔnam ɔno ntsi, wɔdwendwen Gethsemane na Agyenkwa no me mbeamudua no ho. Tse dɛ ma Paul kãa no, “Na hom nna wɔdze adom hom Christ ntsi, nnyɛ dɛ hom gye no dzi nko, na mbom dɛ hom hu amandze wɔ ne ntsi so.”23

Ansaana no wu wɔ afe 1844 mu no, Joseph kyerɛɛw krataa a ɔyɛ ndam maa Ahotseweefo no. Nna ɔrefrɛ hɔn wɔ dwumadzi ho, a ɔkɔ do wɔ Asɔr no mu ndɛ.

“Enuanom [na nkyerɛbaa], ana ɔnnsɛ dɛ yɛkɔ do boa wɔ dɛm dwumadzi kɛse yi mu? Hom nkõ nkɔ hom enyim na mma hom nnsan hom ekyir. Hom nnya akokodur, enuanom [na nkyerɛbaa]; na wɔnkɔ do,wɔnkɔ do nkedzi konyim! …

“… Dɛm ntsi, hom mma hɛn a yɛyɛ asɔr na dɔm yi, na yɛyɛ Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo yi, yɛmbɔ afɔr mma Ewuradze wɔ tseneneeyɛ mu.”24

Ber a yeritsie Sunsum no wɔ mfe 200 a yɛrehyɛ fa dapɛn ewiei yi no, hom nsusu afɔrbɔ a hom dze bɛma Ewuradze wɔ tseneneeyɛ mu wɔ nda a ɔreba no mu. Nya akokodur—enye obi a igye no dzi no nkyɛ, na ma ohia kɛse noara no, meserɛ fa ber pa yɛ!

Minyim dɛ Agyenkwa no enyi gye ber a yɛdze akoma mu afɔrbɔ wɔ tseneneeyɛ mu ma No, tse dɛ ma n’enyisɔɔ dɛm enuanom nwanwa beenu yi, Joseph na Hyrum Smith, nye Ahotseweefo anokwafo nyina no. Iyi ho na megye me dase ahobrɛadze mu wɔ Jesus Christ ne dzin krɔnkrɔn no mu, amen.

Tsintsim