Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Mormon Nwoma No ne Mpuei
Ebɔbira 2020 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Mormon Nwoma No ne Mpuei

Nokwar abakɔsɛm na Mormon Nwoma n’adasefo etsitsir no gye dase dɛ nokwar nna Mormon Nwoma no ne mpuei no yɛ awanwadze.

Ber a mber bi nna ɔnye Asɔr mu elderfo rehyia no, Nkɔnhyɛnyi Joseph paa mu kãa dɛ: “Yi Mormon Nwoma na nyikyerɛ no fi hɔ, nna hɛn nyamesom wɔ hɛn? Yennye bi.’’1 Mo nuanom na nkyerɛbaa adɔfo, Enyido-Adzehu a Odzi Kan n’ekyir no, Mormon Nwoma no n’ahobow mpuei no nye adze tsitsir a otsĩa ebien a ɔkyerɛ dɛ Jesus Christ n’asɛmpa ne Nasananamu wɔ mberano yi mu no rokɔdo nkakrakakra na ogudo rokɔdo. Mormon Nwoma no gye dase wɔ Nyankopɔn no dɔ ma Ne mba na wɔ Ewuradze Jesus Christ ne etuhoakyɛ na werdamm afɔrbɔ krɔnkrɔn ho, na No som dwuma n’ewietu wɔ Nephifo hɔn ntamu ntsɛmara wɔ No Wusoɛr ekyir.2 Ɔsan so gye dase dɛ ɔnam Ne nda a odzi ekyir edwuma do no Israelfifo hɔn asefo no wɔdɛ wɔbɛyɛ kor na dɛm no wɔnntwa hɔn nnkyen afebɔɔ.3

Ber a yesua kyerɛwsɛm nwoma krɔnkrɔn yi no mpuei wɔ nda a odzi ekyir yinom mu no, yehu dɛ nna edwuma no nyina yɛ nwanwa—ofi Nkɔnhyɛnyi Joseph a ɔgyee sika mprɛtse no fi bɔfo krɔnkrɔn hɔ dze kesi ne nkyerɛasee a ɔnam “Nyankopɔn n’akyɛdze na tum,’’ do,4 ne nsie, na wɔnam Ewuradze ne nsa do dze pueii gua do.

Mormon Nwoma no ne mpuei no hyɛɛ ase koraa ansaana Joseph Smith rebɛgye sika mprɛtse no efi bɔfo Moroni ne nsamu. Tsetse nkɔhyɛfo dadaw no hyɛɛ nwoma krɔnkrɔn yi ne mbae wɔ hɛn nda mu ho nkɔm.5 Isaiah kãa nwoma bi a ɔasɔw ano ho asɛm, dɛ ber a obopuei no nna nkorɔfo ridzi aperper wɔ Nyankopɔn n’asɛm ho. Gyinabew yi bɛma ngyinado a Nyankopɔn botum ayɛ Ne “ahobowdze ɔnye anwanwadze bi,’’ a ɔbɛma “enyansafo hɔn nyansaa [no] ahera, na hɔn abadwembafo ntseasee [no] ehuntsa hɔn’’ ber a aberɛfo no “bɛma hɔn enyigye adɔɔ so wɔ Ewuradze mu, na adasa mu ehiafo asɛpɛw hɔnho wɔ Israel Krɔnkrɔnnyi no mu.’’6 Ezekiel kãa Judah poma (Bible no) na Ephraim poma (Mormon Nwoma no) a wɔdze robɔmu no ho asɛm. Ezekiel (wɔ Ahyɛmu Dadaw mu no) na Lehi (wɔ Mormon Nwoma mu no) beenu no kyerɛ dɛ “wɔbɔbɔ mu enyin’’ dze asopa ator nkyerɛkyerɛ, dze akyekyer asomdwee, na wɔdze hɛn aba ahyɛmudzi horow ho nyimdzee.7

Fankwa 21, 1823 ne ewimbir no, mfe ebiasa wɔ onyaa Enyido-Adzehu a Odzi Kan ekyir no, bɔfo Moroni bɛserɛɛ Joseph mpɛn ebiasa, Nephinyi nkɔnhyɛnyi a odzi ewiei wɔ tsetse America, a nna ɔnam no nokwar mpaabɔ no nsunsuando no. Hɔn nkɔmbɔdzi a ɔgyee anafua nyina no, Moroni kãa kyerɛɛ Joseph dɛ Nyankopɔn wɔ ahobowdze edwuma dze ma no ma ɔyɛ—America asaasetɔw do tsetse nkɔnhyɛfo hɔn nkenyan nsɛm ne nkyerɛase na wɔdze bopue guado ama wiadze.8 Adzekyee no, Joseph kɔɔr bea no, ɔnnwar fi ne fie, bea no a Moroni n’abrabɔ n’ewiei, no ɔdze mprɛtse no siei mfe ɔha pii ahyɛse no Hɔ no, Joseph hunn Moroni bio, a ɔkyerɛkyerɛɛ no dɛ onsiesie noho dɛ ndaamba ɔbɛgye mprɛtse no.

Mfe anan a odzi do no, afe biara ne Fankwa 22 da no, Joseph gyee nkyerɛkyerɛ bi kaa ho fi Moroni hɔ a ɔfa mbrɛ wobesi bobu Nyankopɔn n’ahenman wɔ nda a odzi ekyir ho nyimdzee. Joseph n’ahosiesie no dza ɔka ho so nye Nyankopɔn n’abɔfoe hɔn nsera, dɛm ntsi woriyi dza obesisi n’ahentum na enyimnyam a wɔbɔkɔdo wɔ mberano yi mu no kyerɛ.9

Ɔnye Emma Hale hɔn awar wɔ 1827 no ka ahosiesie no ho. Ɔyɛɛ asɛdze a ohia tsitsir dɛ ɔboaa Nkɔnhyɛnyi wɔ nabrabɔ na som dwuma nyina mu. Nokwar, wɔ Fankwa, 1827 mu no, Emma nye Joseph kɔɔr koko no do bea a nna wɔdze mprɛtse no esuma, na ɔtweɔɔn no ber a Moroni dze kyerɛwsɛm no hyɛɛ Joseph ne nsamu. Joseph gyee anohoba no dɛ wɔdze mprɛtse no besie sɛ ɔdze ne mbɔdzenmbɔ nyina bɔbɔ ho ban dze esie kɛpem dɛ wɔdze bɛsan bɛba abɛhyɛ Moroni ne nsamu.10

M’anyɛnkofo adɔfo wɔ asɛmpa no mu, ndɛ nhwehwɛmu pii fi tsetsember do no sii ber a worututu archaeology ndzɛmba efi daadze anaa mpo wɔreyɛ woaratu woarasa dwumadzi bi. Naaso, bɔfo bi, na ɔkyerɛɛ Joseph Smith mprɛtse no ho kwan. Nna no nsusuando nankasa yɛ awanwadze.

Nna kwan so a wɔdze kyerɛɛ Mormon Nwoma n’ase no so yɛ awanwadze. Tsetse kyerɛwsɛm krɔnkrɔn yi no “wɔannkyerɛ ase’’ wɔ kwan a abemfo bɛkyerɛ tsetse nsɛm ase a woesua tsetse kasa. Otwar dɛ yɛhwɛ kwan no dɛ ɔyɛ “nyikyerɛ’’ a wɔdze edwindaze a wosuomu ne mboa a Ewuradze dze mae a ɔnntse dɛ “nkyerɛasee’’ no a obi a ɔwɔ kasahorow ho nyimdzee dze mae. Joseph Smith paa mu kãa dɛ ɔnam Nyankopɔn no tum do, “ɔdze [hieroglyphs] kyerɛɛ Mormon Nwoma no ase, no ho nyimdzee a nna wiadze nnyim a no mu awanwadze a osii no [mo] nko migyina ano, ɔbabun a onnyi nyimdzee, dze nyikyerɛ fofor robɔko etsia wiadze nyansaa, na mfe ɔha duawɔtwe mu kotooyɛ a adɔɔ so no.’’11 Ewuradze no mboa wɔ mprɛtse ne nkyerɛase ho no—anaa sɛ merekã a, nyikyerɛ—so da edzi sɛ yɛrohwɛ mber tsiabaa nwanwa a Joseph Smith dzii dze kyerɛ ase no a.12

Joseph n’akyerɛwfo no gye dase fa Nyankopɔn no tum a ɔdaa edzi ber a nna wɔreyɛ Mormon Nwoma no ne nkyerɛasee ho edwuma no. Oliver Cowdery kãa no mber bi dɛ: “Nda yinom yɛ nda a mo werɛ nnkefir—dɛ mebɛtsena ase etsie ndze a ɔdze sor nkenyan kasa, na ndaase kɛse a okenyaan m’akoma! Adzekyee nye adzesaa nyina mokɔr do, a biribiara ennsianka, dza mekyerɛɛw fi n’anomu, ber a nna ɔkyerɛ ase … Mormon Nwoma no.”13

Abakɔsɛm fibea kyerɛ dɛ fi mber a Joseph nyaa mprɛtse no wɔ 1827 mu no, nna wɔbɔɔ mbɔdzen dɛ wobowia dze efi no hɔ. Ɔkyerɛɛw dɛ “wɔbɔɔ mbɔdzen biara a wobotum dɛ wɔbɛgye [mprɛtse no] efi [ne]’’ nkyɛn na dɛ enyitsew kwan biara a nyimpa fa do a nsa kã a ɔbɛyɛ yie biara no wɔfaa do.’’14 Wɔhyɛɛ Joseph na Emma ma wotui fi Manchester, New York, dze kɔr Harmony, Pennsylvania, ma woenya bea a ɔyɛ dwudwoodwo efi dɔmtutuw na ankorankor a nna wɔpɛ dɛ wowia mprɛtse kɔ no nkyɛn.15 Dɛ mbrɛ abakɔsɛmnyi bi akyerɛɛw no: “Dɛm ntsi Joseph ne mber dzendzen a odzi kan dɛ ɔnweɔn mprɛtse no baa ewiei. … Mbom nna mprɛtse no sie yie, na wɔ n’aperdzi mu dɛ ɔdze besie no, ekyingye biara nnyi hɔ dɛ nna Joseph esua Nyankopɔn na nyimpa akwan ho nsɛm dodow a obenya ho mfaso yie wɔ mber a ɔbɛba no mu.’’16

Ber a nna ɔrekyerɛ Mormon Nwoma no ase no, Joseph suae dɛ Ewuradze beyi adasefo ma woehu mprɛtse no.17 Iyi yɛ dza Ewuradze Noara kyekyeree ne fã ber a Ɔkãa dɛ, “ma asɛm biara ngyina adasefo beenu anaa baasa anomu.’’18 Nna Oliver Cowdery, David Whitmer, na Martin Harris, nye Joseph n’ahyɛse anyɛnkofo no bi wɔ Nyankopɔn n’ahobowdze edwuma nkyekyeree no wɔ mberano yi mu, nna adasefo edzikanfo a wɔfrɛɛ hɔn ma wɔgyee dase tsitsir wɔ Mormon Nwoma no ho. Wɔgyee dase dɛ bɔfo bi, a ofi Ewuradze nkyɛn bae no, na ɔdze tsetse abakɔsɛm no kyerɛɛ hɔn, na wohunn akyerɛw no a nna woekrukye wɔ mprɛtse no mu no. Wɔgyee dase so dɛ wɔtsee Nyankopɔn ne ndze fi sor a ɔpaa mu kãa dɛ Nyankopɔn n’akyɛdze na no tum do na wɔdze kyerɛɛ tsetse nkyerɛwee ase. Afei wɔhyɛɛ hɔn mbra dɛ wɔngye no ho dase nkyerɛ wiadze nyina.19

Anwanwadze mu ara Ewuradze frɛɛ adasefo baawɔtwe dɛ wɔnhwɛ sika mprɛtse no mma hɔnho na wɔnyɛ Mormon Nwoma no ne krɔnkrɔnyɛ na nokwar ho adasefo soronko. Wɔgyee ase dɛ wohunii na ahwɛyie mu ara wɔhwehwɛɛ mprɛtse no na hɔn akyerɛw a woekrukye no mu. Mpo atseetsee, abɛbrɛsɛ, na nkodzen ahorow mu no, na mpo ekyir a hɔn mu binom rofom wɔ hɔn gyedzi mu no, adasefo dubiako yinom a woyii hɔn dɛ Mormon Nwoma n’adasefo no ammpow hɔn dasee ahorow no dabiarada dɛ woehu mprɛtse no. Nna ɔnnka Joeph Smith nko bio wɔ Moroni ne nsera na sika mprɛtse ho nyimdzee no ho.

Lucy Mack Smith kyerɛɛw dɛ ne ba no duu fie a nna dɛwdzi ahyɛ no mã wɔ wɔdze mprɛtse no kyerɛɛ adasefo no ekyir no. Joseph kyerɛɛkyerɛ mu kyerɛɛ n’awofo dɛ,” nna metse dɛ ɔyɛ dɛ adzesodze duudur efi mo do a nna ɔyɛ dur dodow ma me dɛ mo soa, na ɔma me kra dzi dɛw, dɛ ɔnnka mo nko koraa wɔ wiadze no mu.’’20

Joseph hyiaa etsĩadze wɔ Mormon Nwoma ne ntsintsimii mu ber a nna nkyerɛase no reba ewiei. Otumii ma ntsintsimiinyi bi a ne dzin dze Egbert B. Grandin wɔ Palmyra, New York, dɛ ontsintsim ber a Martin Harris, a wɔ gyedzi kɛse na afɔrbɔ nyɛe mu ekyir no, dze ne haban sii awɔwba dze tua ntsintsimii no kaw. Ɔnam etsĩadze a nna ɔrokɔdo wɔ wɔdze Mormon Nwoma no puei guado ne fa bi no ntsi, nokwar mu ara Martin Harris tɔɔn ne haban 151 acres(0.6 km2) dze tua ne mpueii no kaw. Nyikyerɛ a wɔdze maa Joseph Smith do no, Ewuradze kyerɛkyerɛ Martin Harris dɛ mma ɔnnkata n’egyapadze do na wɔmfa ma kwa ma wɔmfa ntsintsim nwoma a “nokwar na Nyame n’asɛm wɔ mu no.’’21 Ebɔw 1830 mu no, wotsintsiim Mormon Nwoma no nkorkor 5,000 a odzi kan no, na ndɛ bɔbor ɔpepe 180 na woetsintsiim no wɔ kasahorow bor ɔha mu.

Nokwar abakɔsɛm na Mormon Nwoma n’adasefo etsitsir no gye dase dɛ nokwar nna Mormon Nwoma no ne mpuei no yɛ awanwadze. Mbom, nwoma yi no tum no nngyina n’abakɔsɛm fɛfɛɛfɛw no do nko, mbom wɔ ne nsɛm a tum wɔ mu, a ne saso nnyi hɔ no a wɔasesa abrabɔ a wonnkotum akan—a medze ka ho!

Mekenkaan Mormon Nwoma no nyina mber a odzi kan ber a nna meyɛ seminary adzesuanyi kumabaa. M’akyerɛkyerɛfo kamfoo ma me no, mehyɛɛ ase kenkaan ne mbueienyi nkrataafa no. Anohoba a ɔwɔ Mormon Nwoma no ne nkrataafa a odzi kan mu no da ho gyegye wɔ m’adwen mu: “Wɔndwendwen wɔ [hɔn] akoma mu … , na wombisa Nyankopɔn [wɔ gyedzi mu] … wɔ Christ ne dzin mu dɛ ana nwoma no yɛ nokwar. Hɔn a wɔfa dɛm kwan yi do … no nam Sunsum Krɔnkrɔn no tum do benya no nokwar na no krɔnkrɔnyɛ ho dase.’’22

Dɛm anohoba no wɔ m’adwen mu, medze enyiber rohwewɛ ehu no nokwar ho nsɛm bio no, na wɔ mpaabɔ sunsum mu no, musuae Mormon Nwoma no, nkakra nkakra, ber a mowiee me dapɛn biara seminary adzesua no. Mekaa no tse dɛ ɔyɛ ndeda a dɛm awerɛhyɛmu nkãtse no hyɛɛ m’akoma mu mã nkakrakakra, obuei me ntseasee mu, na m’enyi gyee mbordo, dɛ mbrɛ Alma kãa ho asɛm wɔ Nyankopɔn n’asɛm a ɔkãe kyerɛɛ no nkorɔfo mu no.23 Nkãtse n’ewiei no daan nyimdzee a ɔgyee ndwow wɔ m’akoma mu na ɔbɛyɛɛ me dasee ne fapem wɔ dza osisii tsistsir no na nkyerɛkyerɛ a yehu no nwoma krɔnkrɔn yi mu no ho.

Suahu horow yinom na binom so a wɔsom bo do no, nokwar Mormon Nwoma no bɛyɛɛ kutuwdo-bo a nna me gyedzi wɔ Jesus Christ mu na me dasee wɔ N’asɛmpa ne nkyerɛkyerɛ no ho ahom. Ɔbɛyɛɛ fadum horow mu kor a ɔgyee Christ no werdam afɔrbɔ krɔnkrɔn ho dase kyerɛɛ me. Ɔbɛyɛɛ akokyɛm wɔ m’abrabɔ nyina mu dze tsia ɔbɔnfo ne mbɔdzenbɔ dɛ ɔbɛma me gyedzi ayɛ mberɛw na ɔdze ekyingye ahyɛ m’adwen mu na ɔama me akokodur ma medze ahoɔdzen apaamu agye Agyenkwa no ho dase akyerɛ wiadze.

M’anyɛnkofo adɔfo, me dasee wɔ Mormon Nwoma no ba nsensenaba tsia nsenseaba24 dɛ anwanwadze wɔ m’akoma mu. Besi ndɛ no, dase yi kɔdo nyin ber a mokɔdo ara, dze nokwar akoma hwehwɛ, dɛ mebɛtse Nyankopɔn n’asɛm yie dɛ mbrɛ ɔwɔ kyerɛwsɛm nwoma soronko yi mu no.

Hɔn nyinara a wɔtse me ndze ndɛ no, moto nsa frɛ hom dɛ wɔmbɛka Mormon Nwoma n’ahobowdze mpuei no ho wɔ homara hom abrabɔ mu. Mobɔ hom anohoba dɛ sɛ mpaabɔ mu na daa daa mu ara hom sua ne nsɛm no a, hom botum akɔdo bio enya n’anohoba na nhyira horow fɛfɛɛfɛw no Mesan si dɛm anohoba no a ɔda ho gyegye wɔ ne nkrataafa nyina mu no do bio dɛ: sɛ hom “bisa Nyankopɔn, Onnyiewiei Egya no wɔ Christ ne dzin mu, dɛ sɛ dɛm ndzɛmba yinom nnyɛ nokwar a; na sɛ hom dze nokwar akoma bisa, pra hom akoma mu, na hom nya gyedzi wɔ Christ no mu a, ɔnam Sunsum Krɔnkrɔn no tum do bɛda nokwar a ɔwɔ mu no edzi akyerɛ hom.’’25 Motum ma hom awerɛhyɛmu dɛ Ɔdze nyiano no bɛma wo wɔ woankasa wo kwan ara mu dɛ mbrɛ Ɔayɛ ama me na dodow Hom suahu bɛyɛ enyimnyam na krɔnkrɔn dɛ mbrɛ Joseph Smith ne suahu ahorow yɛe maa no no, dɛmara dɛ ɔyɛe dze maa adasefo a wodzi kan no na ma obiara a wɔahwehwɛ dɛ obenya nwoma krɔnkrɔn yi no nokwar na emudziyɛ ho no.

Megye me dasee dɛ nokwar Mormon Nwoma no yɛ Nyankopɔn n’asɛm. Megye dase dɛ nkyerɛwee krɔnkrɔn yi “da asɛmpa no ne nkyerɛkyerɛ no edzi, ɔda nkwagye ho nhyehyɛɛ edzi na ɔkã dza sɛ nyimpa yɛ a ɔnam do benya asomdwee wɔ dɛm asetsena yi mu na oenya nkwagye a onnyiewiei wɔ asetsena a ɔreba no mu.’’26 Megye dase dɛ Mormon Nwoma no yɛ Nyankopɔn n’edwindadze a ɔdze Israel mboano no bɛba hɛn nda mu na ɔdze aboa nkorɔfo ma wɔaba ebohu Ne Ba, Jesus Christ. Megy dase dɛ Nyankopɔn tse ase na ɔdɔ hɛn na Ne ba, Jesus Christ, nye wiadze Agyenkwa no, hɛn nyamesom no kutuwdo-bo. Mekã ndzɛmba yinom wɔ hɛn Pomfo, hɛn Wura, na hɛn Ewuradze, mpo Jesus Christ ne dzin krɔnkrɔn no mu, amen.

Tsintsim