Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Yɛreyɛ Kor dze Enya Nyankopɔn n’Edwuma Konyimdzi mu
Ebɔbira 2020 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Yɛreyɛ Kor dze Ewie Nyankopɔn n’Edwuma

Kwan a oye dodow a yɛdze bɛhyɛ hɛn ndaamba krɔnkrɔn mã nye dɛ yɛbɔbɔmu ayɛ edwuma, a wobodua asɔfodzi tum na etumdzi do ehyira hɛn.

Nkyerɛbaa na nuambanyin adɔfo, ɔyɛ ahomka dɛ menye hom wɔ ha. Beebiara a eretsie no, motu fua me nkyerɛbaa na medze akomapa nasamu kyia ma mo nuanom mbanyin. Yɛyɛ kor wɔ Ewuradze n’edwuma.

Sɛ yɛdwen Adam na Eve ho a, ɔtaa dɛ hɛn adwen a odzi kan nye hɔn abrabɔ a odzi mu wɔ Eden Ture no mu. Mosusu dɛ wimu bedzi mu aber nyina—ɔnnyɛ hyew dodow na ɔnnyɛ awɔw dodow—na nduaba adɛɛdɛw na nduadzewa, na wobobodo firii ma wotum tsew ama woetum edzi mber biara a nna wɔpɛ. Osiandɛ nna iyi yɛ wiadze fofor ma hɔn no ntsi, nna beberee wɔ hɔ a wɔhwehwɛ, ntsi no nna dabiara yɛ enyigye ber a nna wɔnye mboa no tsena na wɔhwehwɛ hɔn ndzɛmba afɛɛfɛw a woetwa hɔnho no. Wɔmaa hɔn mbrasɛm dɛ wonndzi do na wonyaa akwan horow a wɔdze bedzi nkyerɛkyerɛ no do, a ahyɛase no ɔmaa ahoper na basaayɛ.1 Naaso mber a wɔbɔɔ awdenpɔw a ɔsesaa hɔn abrabɔ afebɔɔ no, wosuae dɛ wɔbɔɔmu yɛ edwuma na wɔyɛɛ kor dze wieii botae ahorow a nna Nyankopɔn wɔ ma hɔn—na ma Ne mba nyinara.

Afei susu awarfo kor yi wɔ ɔnnkyebo ɔbra mu. Nna ɔwɔ dɛ wɔyɛ edwuma dze nya hɔn edziban, mboa no bi hunn hɔn dɛ edziban ma hɔn na nna tafɛrbanyinmbɔmu horow wɔ hɔ a nna wɔbɔmu fa apam na wɔbɔ mpaa a nna wobotum edzi do nko. Mosusu dɛ annyɛ koraa nna mber bi wɔ hɔ a hɔn adwen annyɛ kor wɔ mbrɛ wo besi bɔhwɛ tafɛrbanyinmbɔmu horow no. Mbom, ɔnam Asehwe do no, nna woesua dɛ ɔyɛ adze tsitsir dɛ wodzi dwuma wɔ koryɛ na ɔdɔ mu. Hɔn nkyerɛkyerɛ a wonyae fii mbea krɔnkrɔn mu no, wɔkyerɛkyerɛɛ hɔn nkwagye ho nhyehyɛɛ na Jesus Christ n’asɛmpa no ho fapem a ɔma nhyehyɛɛ no yɛ edwuma. Osiandɛ nna wɔtsee ase dɛ hɔn asaase do tsirmpɔw na onnyieiwei botae sɛ no ntsi, wonyaa ahomka na konyimdzi wɔ worusua abɔmu ayɛ edwuma wɔ ɔdɔ na tseneneeyɛ mu.

Mfonyin
Adam na Eve rekyerɛkyerɛ hɔn mba adze

Mber a wɔwoo mba no, Adam na Eve kyerɛɛkyerɛ hɔn dza nna woesua efi ɔsor asomafo hɔ. Nna hɔn botae nye dɛ wɔbɔboa hɔn mba ma hɔn so wɔatse ase na wɔagye fapem no atomu a ɔbɛma woenya enyigye wɔ abrabɔ yi mu, dɛmara dɛ wɔayɛ ahosiesie dze asan akɔ hɔn ɔsor awofo nkyɛn ber a ekyir no woetu hɔn ahoɔdzen mpon na wɔakyerɛ hɔn setsie ama Nyankopɔn . Nhyhyɛɛ no mu no, Adam na Eve suae dɛ hɔn enyibɔsɔ hɔn ahoɔdzen a ɔnnsaa no na wɔboaa hɔnho wɔ hɔn onnyiewei edwuma tsitisir mu.2

Ber a mfe ɔha na apem bae na ɔkɔree no, mbanyin na mbaa hɔn nkenyan na wɔdandan hɔnho no dze boa ne pefeeyɛ no dze atornsɛm na ntseasee a onnyi hɔ sesaa no. Mber a nna ɔda ahyɛse nwanwa wɔ Eden Ture no mu na ndɛ ntamu no, abɔnsam edzi konyim kakra wɔ no botae mu dɛ ɔbɛpaa mbanyin na mbaa ntamu wɔ ne mbɔdzenbɔ mu dɛ obedzi hɛn akra do konyim. Lucifer nyim dɛ sɛ otum sɛɛ koryɛ a mbanyin na mbaa tse ho nkã, sɛ otum ma yɛyɛ basaa wɔ hɛn krɔnkrɔn bo a yɛsom na ahyɛmudzi asodzi horow ho a, obedzi konyim dɛ ɔresɛɛ ebusua ebusua, a wɔyɛ mfesantsen ne fapem a ohia tsitsir.

Satan kenyan ntotoho dɛ edwindadze a ɔma ahopɔw anaa abɔhofiaa nkãtse, a ɔdze onnyiewiei nokwar no suma dɛ Nyankopɔn na ɔdze mbanyin na mbaa hɔn awosu nsonsonee no mae na wɔsom bo pɛ. Ɔabɔ mbɔdzen dɛ obobu mbaa hɔn mboa ma ebusua na ɔmanmu no enyimtsĩa, dɛm ntsi wɔtsew hɔn nkenyan nhyɛdo ma papa do. No botae nye dɛ obofua tum ho aperdzi do akyɛn dɛ ɔbɛkamfo mbanyin na mbaa hɔn mboa soronko a wɔdze kamfo hɔn ho nkorkor no na ɔboa koryɛ no.

Ntsi, mber abasen no na wɔ wiadze nyina no, mbaa na mbanyin hɔn ndandanee krɔkrɔn na ɛso mboa na asodzi soronko ho ntseasee no yewee koraa. Dɛ wɔyɛ mbaa, wɔ amanaman pii mu no bɛyɛɛ nkowaa dze maa mbanyin no kyɛn dɛ wɔyɛ etsipɛmfo wɔbɔmu no, hɔ dwumadzi ahorow no do huanee. Sunsum mu kankɔ yɛɛ nyaa koraa wɔ sum mber mu; nokwar, sunsum mu kan kakraba na otumii hɛn adwen na akoma mu a nna amambra ahyɛ do no.

Na afei asɛmpa a wɔdze asanananmu no hyerɛɛn “sen ewia’’3 ber a Nyankopɔn Egya na Ne Ba, Jesus Christ, peuii akokɔwaba Joseph Smith do wɔ 1820 ne fefɛw ber wɔ kwaa krɔnkrɔn no mu wɔ New York etsifi afamu. Dza osii no hyɛɛ ndɛ da nyikyerɛ a ohueii fi sor no ase. Nna ndzɛmba mu kor a odzi kan wɔ Christ ne tsetse Asɔr a wɔdze bɛsa ananmu no nye Nyankopɔn n’asɔfodzi etumdzi. Ber a Nsanananmu no kɔɔrdo tuu mpon no, mbanyin na mbaa hyɛɛ ase hun ndaamba a yɛrebɔmu ayɛ edwuma dɛ etsipɛmfo no ho hia bio a, Ɔno maa ho etumdzi na akwankyerɛ wɔ edwuma krɔnkrɔn yi mu no.

Mfonyin
Relief Society ne Nhyehyɛɛ

1842 mu no, ber a nna mbaa a wɔwɔ Asɔr a orinyin pɛ dɛ wɔtsew kuw a wɔgye tum dze boa edwuma no, President Joseph Smith nyaa nkenyan dɛ ɔnhyehyɛ hɔn “wɔ asɔfodzi n’ase wɔ asɔfodzi ne nhwɛdo do.’’4 Ɔkãa dɛ, “afei medan saafee no ma hom wɔ Nyankopɔn ne dzin mu ;…—nda pa n’ahyɛse nye iyi.’’5 Na ofitsi da no a wɔdan saafee no, nwomasua, amanyɛ, na sikasɛm akwanhorow ma mbaa ahyɛ ase nkakrakakra dze atserɛw wiadze nyina.6

Asɔr nhyehyɛɛ fofor ma mbaa no, wɔtoo no dzin Relief Society, no ɔnntse dɛ ndɛ mbaa ekuwekuw osiandɛ nkɔnhyɛnyi na ɔtsewee a ɔdze asɔfodzi etumdzi dze dzii dwuma dze etumdzi ma mbaa, asodzi krɔnkrɔn ahorow, na edzibew wɔgye to mu wɔ Asɔr ne nhyehyɛɛ no mu, a ɔnntsew no ho.7

Ofi Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith n’aber do dze ba hɛn dze do no, ndzɛmba ho nasnananmu a ɔrokɔdo no dze enyibuei wɔ asɔfodzi no ho etumdzi na tum ho hia wɔ ɛroboa mbanyin na mbaa beenu no ma woewie hɔn asodzi krɔnkrɔn ahorow a wɔdze ama hɔn no. Ɔnnkyɛree no wɔakyerɛkyerɛ dɛ mbaa a wɔdze hɔn esi hɔ wɔ nyia a okitsa asɔfodzi n’akwankyerɛ ase no, dze asɔfodzi etumdzi dzi dwuma wɔ hɔn ɔfrɛ mu.8

Ɔbɛsɛ 2019 mu no, President Russell M. Nelson kyrɛɛkyerɛ mu dɛ mbaa a wɔaendow hɔn wɔ templ no wɔ asɔfodzi tum wɔ hɔn abrabɔ mu na wɔ hɔn efiefie ber wosie ahyɛmudzi krɔnkrɔn ahorow no a wɔnye Nyankopɔn yɛe no.9 Ɔkyerɛɛkyerɛ mu dɛ “woebuei ɔsor mu ama mbaa a wɔama hɔn Nyame no tum akyɛdze a ɔpem fi hɔn asɔfodzi ayɛdze mu tse dɛ ma ɔyɛ ma mbarimba a wokitsa asɔfodzi no.’’ Na ɔhyɛɛ akyerɛbaa biara nkuran dɛ, “hom wɔ kwan dɛ hom twe Ewuradze no tum dze boa hom ebusua na binom a hom dɔ hɔn no mpɛn dodow a hom pɛ.’’10

Ntsi n’asekyerɛ nye dɛn ma emi na ɔwo? Yɛretse asɔfodzi etumdzi na tum no ase esi dɛn dze nsesa aba hɛn abrabɔ mu? Nsaafee no kor nye yɛbɛtse ase dɛ sɛ mbanyin na mbaa bɔmu yɛ edwuma a yɛyɛ kɛsenara bordo kyɛn yɛba paa mu ayɛ.11 Hɛn asɛdze ahorow yɛ nkamfo sen mpiresi. Ɔwɔ mu dɛ wɔnhyɛ mbaa nkɔ asɔfodzi dzibew mu, mbrɛ yɛahyɛ no nsew dada no, wɔdze asɔfodzi tum hyira mbaa ber a wosie hɔn ahyɛmudzi horow, na wɔdze asɔfodzi etumdzi no dzi dwuma sɛ wɔma hɔn ɔfrɛ a.

Dzifuu fɛɛfɛw da bi no, ɔyɛɛ me adom ma menye President Russell M. Nelson tsenaa ase wɔ Joseph na Emma Smith hɔn mu fie a wɔsanee si no bio wɔ Harmony, Pennsylvania, a ɔbɛn bea a wɔdze Aaron Asɔfodzi no sanananmu wɔ nda a odzi ekyir yinom mu. Hɛn nkɔmbɔdzi mu no, President Nelson kãa mbaa hɔn asɛdze a wodzii no wɔ Nsananmu no ho asɛm.

President Nelson: “Adze a ohia dodow no mu kor a mekae sɛ me ba asɔfodzi ne nsanananmu bea yi ha a, nye mbaa hɔn asɛdze a ohia a wodzii no wɔ Nsanananmu no mu ho.

“Mber a Joseph dzii kan hyɛase kyerɛ Mormon Nwoma no ase no, woana na ɔkyerɛwee? Oye, ɔyɛ kakra, mbom nnyɛ pii. Emma baa mu.

“Na afei modwen mbrɛ Joseph sii kɔɔr ndua mu a ɔbɛn hɔn fie wɔ Palmyra, New York kɔbɔɔ mpaa ho. Henfa na ɔkɔree? Ɔkɔɔr Kwaa Krɔnkrɔn no mu. Ebɛnadze ntsi na ɔkɔr hɔ? Osiandɛ sɛ nna ne Maame pɛ dɛ ɔbɔ mpaa a, hɔ na ɔkɔ.

“Hɔn nye mbaa hɔn mu beenu a nna wɔwɔ asɛdze tsitsir horow wɔ asɔfodzi ne nsanananmu na Asɔr ne Nsanananmu no mu. Yɛrenngye kyim, yebotum akã dɛ hɛn nyernom hɔnho hia dɛmara dɛ nna wɔtse no. Nokwar wɔyɛ.’’

Tse dɛ Emma na Lucy na Joseph no, sɛ yenya pɛ dɛ yebosua efi hɛn hɔ nkorkor na yɛbɔmu wɔ hɛn botae mu dze bɛyɛ Jesus Christ n’esuafo na yɛboa binom wɔ anamɔn kwan no do a nna yɛyɛ dzen dodow.

Wɔkyerɛkyerɛɛ hɛn dɛ “asɔfodzi no hyira Nyankopɔn ne mba hɔn abrabɔ wɔ akwan horow pii mu. … [Asɔr] ɔfrɛ, temple ayɛdze, ebusua nkitahodzi, na kommyɛ, aankorankor ɔsom mu no, Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo mbaa na mbanyin dze asɔfodzi tum na etumdzi no kɔ kan. Mbanyin na mbaa hɔn ndɔboa yi a wodua No tum do yɛ Nyankopɔn n’edwuma dze wie konyimdzi mu no nye Jesus Christ n’asɛmpa a wodua Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith do dze san ananmu no n’adze tsitsir.’’12

Nkabɔmu hia tsitsir ma edwuma krɔnkrɔn no a wɔayɛ hɛn adom na wɔafrɛ hɛn dɛ yɛnyɛ no, mbom onnsi ara. Ɔgye mbɔdzenmbɔ na mber ma nokwar ara yɛabɔmu afa apam—dze etsie hɛnho nkorkor, yɛatse binom hɔn adwenkyerɛ ase, na yɛakyɛ suahu horow—na mbom kwan no nsusuando no yɛ nkenyan adwenpɔw beberee. Sɛ wɔ fie anaa wɔ hɛn Asɔr asodzi horow mu o, kwan a ɔyɛ dzen dodow a yɛbɛhyɛ hɛn ndaamba krɔnkrɔn mã nye dɛ yɛbɔbɔmu ayɛ edwuma, a wobodua asɔfodzi tum na etumdzi do wɔ hɛn asɛdze horow a wɔnnsɛ naaso wɔyɛ nkamfo dze ehyira hɛn.

Dɛm etsipɛmfo dwumadzi no tse dɛn wɔ ahyɛmudzi mbaa hɔn abrabɔ mu ndɛ? Menkyɛ mfatoho bi.

Mfonyin
Awarfo tsena baesikle a wɔyɛe do

Alison na John wɔ etsipɛmfo dwumadzi a nna ɔyɛ soronko. Wotwuuw baesikle bi a hɔn na wɔyɛe wɔ mpiresi atsentsen na ntsĩatsĩa mu. Ama woesi mpire konyiimdzi mu wɔ dɛm hɛn no do no, otwar dɛ akafo no yɛ kor. Ɔwɔ dɛ wɔtwer wɔ akwankyerɛ kor noara do wɔ mber pa mu. Kor nnkotum ahyɛ kor do, mbom otwar dɛ hɔn nkɔmbɔdzi yɛ pefee na kor biara yɛ n’afamu dze. Sahen no, wɔ enyim, wɔ nhyɛdo wɔ ber a ɔtwe brake na ber a ogyina. Ekyirdzifo no, wɔ ekyir no, hia dɛ ɔkyɛn n’asowa wɔ dza ɔrokɔdo no do na ɔyɛ krado dɛ ɔbɛma tum bi aka ho sɛ wɔka ekyir kakra anaa dɛ ɔtwemu sɛ wɔbɛn etwuwfo binom dodow a. Otwar dɛ wɔboa hɔnho nkorkor ma wɔakɔ kan na woenya hɔn botae.

Alison kyerɛɛkyerɛmu dɛ: “Mber kakra a odzi kan no, nyimpa a ɔwɔ sahen gyinabew no bɛkã dɛ “Soɛr’ sɛ ohia dɛ yɛsoɛr na Bɔ brake’ sɛ dɛ wogyae dɛ wohima a. Mber kakra ekyir no, nyimpa a nna ɔyɛ ekyirdzfo no suae hu mber a sahen no rebɛyɛ asoɛr anaa oegyaa dɛ ohima, na onnhia dɛ wɔbɛkã hwee bio. Yesuae dɛ yebohu mbrɛ kor biara besi ehu dza wɔreyɛ na wotum hu sɛ nna kor reper na [afei] kor no bɔ mbɔdzen dɛ ɔbɛyɛ dza kor no enntum annyɛ no Nokwar dɛ ne nyina fa awerhyɛmu na yɛrebɔmu ayɛ edwuma ho.’’13

John na Alison yɛɛ kor nnyɛ ber a worihima hɔn baesikle no nko, mbom wɔyɛɛ kor wɔ hɔn awar mu so dɛmara. Kor biara pɛɛ kor no n’enyigye sen ɔnoara ne dze koraa; kor biara hwehwɛɛ papa wɔ hɔnho nkorkor na wɔyɛɛ edwuma dze boae. Wɔyɛɛ baanodzi ho nhyehyɛɛ na obiara nyaa kwan dze boae sɛ nna etsipɛnnyi kor ridzi aper a. Kor biara no mboa soom bo ma kor no na wonyaa nyiano papa dze maa hɔn tafɛrbanyinmbɔmu horow ber a nna wɔdze hɔn talent na mboadze ahorow bɔɔ mu. Nokwar dɛ wɔnam Christsu ɔdɔ do atakyer hɔnho.

Worutum ehu hɔn nhwɛdo krɔnkrɔn no dɛ wɔrobɔmu ayɛ edwuma wɔ koryɛ mu no hia tsitsir wɔ ndɛ da yi mu a “midzi kan’’ nsɛmnsɛm etwa hɛnho ehyia no. Mbaa wɔ akyɛdze krɔnkrɔn. a ɔda edzi14 na wɔama hɔn asodzi ahorow soronko, naaso ɔno nndɔɔso— anaa no ho—nnhia nkyɛn mbanyin hɔ akyɛdze na asodzi ahorow. Wɔahyehyɛ hɛnnyinara na wohia dze Ɔsor Egya ne nhyehyɛɛ krɔnkrɔn no abrɛ Ne ba kor biara kwan papa dze ahyɛ ne ndaamba krɔnkrɔn no mã.

Ndɛ no, “Yehia mbaa a wɔwɔ hɛn Maame Eve n’akokodur na enyido-adzehu’’15 ma wɔnye hɔn enuanom no ayɛ kor wɔ wɔdze akra reba Christ hɔ mu.16 Mbanyin hia dɛ wɔyɛ etsipɛmfo nokwarfo kyɛn dɛ wɔbɛyɛ dɛ hɔn nko na wɔwɔ asodzi dɛ wodzi dwuma dɛ “ apɛbi akyerɛ’’ etsipɛmfo ber a mbaa no yɛ edwuma no dodow. Mbaa hia dɛ wonya pɛ dɛ “ wotu anamɔn kɔ kan [na] wɔfa [hɔn] gyinabew a ɔsɛ na ohia’’17 dɛ etsipɛmfo kyɛn dɛ wɔdwen dɛ wohia dɛ hɔnankasa wɔyɛ ne nyinara anaa wɔtweɔn ma wɔkã dza wɔyɛ kyerɛ hɔn.18

Yeruhu hu mbaa dɛ wɔka ho a ohia tsitsir no nnyɛ dɛ yɛreyɛ nkyekyɛmu mbom ɔyɛ yɛretse nokwar nkyerɛkyerɛ ase ho asɛm. Kyɛn dɛ yɛbɛyɛ nhyehyɛɛ ma ɔdze dɛm aba no, yebotum dze hɛnho ahyɛmu ayɛ edwuma ma mbaa asom bo dɛ mbrɛ Nyankopɔn yɛ no dɛ etsipɛmfo etsitsir wɔ nkwagye na nkwagye ntowdo edwuma no mu.

Ana yɛayɛ krado a? Yɛbɛper edzi kusum ayɛmmpamu do, na mbom yeefua nhwɛdo krɔnkrɔn na ndzeyɛɛ a ogyina fapem nkyerɛkyerɛ do. President Russell M. Nelson to nsa frɛ hɛn dɛ “yɛnsusuo hɛn nsamu nnantsew wɔ edwuma krɔnkrɔn yi mu … [mfa] mboa nsiesie wiadze no mma Ewuradze ne Mbae a Otsĩa Ebien no.’’19 Ber a yɛyɛ no, yebosua dɛ ankorankor biara no mboa som bo na yeenyin wɔ dzenyɛ a yɛdze hyɛ hɛn asɛdze krɔnkrɔn no mã. Yɛbɛtse enyigye kɛsenara nkã akyɛn ma yeenya da.

Hom mma hɛn mu kor biara mfa dɛ yɛbɛyɛ kor wɔ Ewuradze ne nkenyan kwan mu dze aboa ma N’edwuma akɔ kan Hɛn Agyenkwa dɔfo, Jesus Christ ne dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Hwɛ Genesis 3:1–18; Moses 4:1–19.

  2. Hwɛ Moses 5:1–12 Nyiyimu yinom kyerɛkyerɛ Adam na Eve hɔn nokwar etsipɛmfo dwumadzi: wɔbɔmu nyaa mba (nyiyimu 2); wɔbɔɔ mu yɛɛ edwuma dze hwɛɛ hɔnho na hɔn ebusua (nyiyimu 1); wɔbɔmu bɔɔ mpaa (nyiyimu 4); wɔbɔɔ mu dzii Nyankopɔn ne mbrasɛm do na wɔbɔɔ mu bɔɔ afɔr (nyiyimu 5); wɔbɔɔ mu suaa adze (nyiyimu 4, 6–11) na wɔbɔɔ mu dze Jesus Christ n’asɛmpa no kyerɛɛkyerɛ hɔn mba (nyiyimu 12).

  3. Joseph Smith—Abakɔsɛm 1:16

  4. Joseph Smith, in Sarah M. Kimball, “Auto-Biography,” Woman’s Exponent, Fankwa 1, 1883, 51; san so hwɛ Teachings of Presidents of the Church: Joseph Smith (2007), 451.

  5. Joseph Smith, in “Nauvoo Relief Society Minute Book,” 40, josephsmithpapers.org.

  6. Hwɛ George Albert Smith, “Address to the Members of the Relief Society,” Relief Society Magazine, Mumu 1945,

  7. Hwɛ John Taylor, in Nauvoo Relief Society Minutes, Ebɔw 17, 1842, available at churchhistorianspress.org. According to Eliza R. Snow, Joseph Smith also taught that women had been formally organized in previous dispensations (hwɛ Eliza R. Snow, “Female Relief Society,” Deseret News, Ebɔbira 22, 1868, 1; Daughters in My Kingdom: The History and Work of Relief Society [2011], 1–7).

  8. Hwɛ Dallin H. Oaks, “The Keys and Authority of the Priesthood,” Liahona, Esusow Aketseaba 2014, 49–52.

  9. Hwɛ Russell M. Nelson, “Spiritual Treasures,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2019, 78, 79.

  10. Russell M. Nelson, “Spiritual Treasures,” 77.

  11. “Naaso asɛmpa a wɔdze asanananmu no kyerɛkyerɛ onnyiewiei adwenkyerɛ no dɛ kunnom na nyernom dan dan kor biara. Wɔyɛ pɛr. They are partners” (Bruce R. Hafen and Marie K Hafen, “Crossing Thresholds and Becoming Equal Partners,” Ensign, Dzifuu 2007, 28).

  12. Gospel Topics, “Joseph Smith’s Teachings about Priesthood, Temple, and Women,” topics.ChurchofJesusChrist.org.

  13. Ankorankor krataa kyerɛw.

  14. Hwɛ Russell M. Nelson, “A Plea to My Sisters,’’ Liahona, Ɔberɛfɛw 2015, 95–97.

  15. Russell M. Nelson, “A Plea to My Sisters,’’97.

  16. Hwɛ General Handbook: Serving in The Church of Jesus Christ of Latter-day Saints, 1.4, ChurchofJesusChrist.org.

  17. Russell M. Nelson, “A Plea to My Sisters,’’97.

  18. “Me nkyerɛmbaa dɔfo, ma hom ɔfrɛ tse biara, ma hom gyinabew ahorow tse biara no, yehia hom nsusui, hom nhunmu, na hom nkenyan, Yehia hom ma wɔakasa na wɔakyerɛhom adwen wɔ, ward, na stake abaguafo mu. Yehia akyerɛbaa warfo biara ma ɔakasa dɛ “ etsipɛnnyi boafo na odzi mu ber a hom nye hom nkunnom bɔmu yɛ kor wɔ hom ebusua nhwɛe mu. Ɔwarfo anaa sigyanyi, hom nkyerɛmbaa wɔ ahoɔdzen horow na nkenyan soronko bi a ɔda edzi a hom enya dɛ akyɛdze horow fi Nyankopɔn hɔ. Hɛn enuanom nnkotum esuasua hom nhyɛdo soronko. …

    “… Yehia hom ahoɔdzen!’’ (Russell M. Nelson, “A Plea to My Sisters,’’ 97.)

  19. Russell M. Nelson, “A Plea to My Sisters,’’97.

Tsintsim