Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Nkɔnhyɛ ne Mãhyɛ
Ebɔbira 2020 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Nkɔnhyɛ ne Mãhyɛ

Nkɔnhyɛ horow a Jesus Christ n’asɛmpa ne mãhyɛ ne Nsanananmu no wɔahyɛ mã no yɛ beberee.

Mo nuanom adɔfo, ɔyɛ me enyimnyamhyɛ dɛ mekasa wɔ wiadze mfɛndzanan ehyiadzi a wɔayɛ atsenkã a ɔkãa Joseph Smith n’Enyido-Adzehu a Odzi Kan wɔ Nyankopɔn Egya na Ne Ba, Jesus Christ ho, wɔ Kwaa Krɔnkrɔn mu, dza, a asɛmbisa nnyi ho no. Nna dɛm enyido-adzehu no yɛ adze kɛse n’ahyɛse wɔ asɛmpa ne Nsanananmu na no nsunsuando nyinara ho a, ofi Mormon Nwoma dze kesi asɔfodzi etumdzi na nsaafee ne nsanee, Ewuradze no nokwar Asɔr ne nhyehyɛɛ, Nyankopɔn ne temple horow, nkɔnhyɛfo na asomafo a wodzi baano wɔ nda a odzi ekyir edwuma yinom mu no.

Nhyehyɛɛ krɔnkrɔn do no, Nyankopɔn ne tsetse nkɔnhyɛfo, Sunsum Krɔnkrɔn no kenyan hɔn no, hyɛɛ nkɔm wɔ Nsanananmu no ho na dza nna ɔwɔ dɛ ɔba wɔ hɛn nda mu, mberano na mber ne mãhyɛ. Edwuma nankasa “kenyaan” tsetse adzehufo no hɔn “akra”.1 Mbersantsen mber nyina mu no, wɔhyɛɛ ho nkɔm, sõo ho dae, nyaa ho enyido-adzehu, na wɔhyɛɛ Nyankopɔn n’ahenman wɔ asaase ne ndaamba ho nkɔm, dza Isaiah frɛɛ no “ahobowdze ɔnye awanwadze bi.’’2

Nkɔnhyɛ horow a Jesus Christ n’asɛmpa ne mãhyɛ ne Nsanananmu no wɔahyɛ mã, a Jesus Christ n’Asɔr ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo ka ho no, yɛ beberee. Naaso, ndɛ no, mibetsĩ kakra a mepɛ no nko mu. Me Primary akyerɛkyerɛfo na wɔkyerɛɛkyerɛ me na mosuae so wɔ me maame dɔfo hɔ.

Mfonyin
Daniel a ɔwɔ gyata buw no mu

Daniel, a ɔdze ne gyedzi wɔ Ewuradze Jesus Christ mu na Nyankopɔn n’abɔfoe hɔn som mu a wogyinae, siiw ngyata no kwan no, nye nyia no a ohun hɛn nda wɔ enyido-adzehu mu no. Ɔrekyerɛ adaasõ mu maa Babylonnyi Ɔhen Nebuchadnezzar no, Daniel hyɛɛ nkɔm dɛ Ewuradze N’Asɔr bɔsoɛr wɔ nda a odzi ekyir no mu tse dɛ ɔbo ketseketse bi a “wɔnndze nsa twae fii bepɔw do.’’3 “Wɔnndze nsa,’’ n’asekyerɛ dɛ ɔnam ngyinamu krɔnkrɔn do no, Ewuradze n’Asɔr benyin wɔ kɛseyɛ mu kɛpem dɛ ɔbɛhyɛ asaase do nyina mã a “wɔnnkɛsɛɛ [no] da … [mbom] obegyina afebɔɔ.’’4

Mfonyin
Daniel rekyerɛ adaasõ ase

Ɔyɛ dasegye a no mu yɛ dur dɛ Daniel ne nsɛm no rehyɛ mã ber a Asɔrmba, wɔ wiadze mfɛndzanan, nyina rohwɛ na woritsie ehyiadze no ndɛ.

Ɔsomafo Peter nokwafo no kãa “efisiesie mber pa amayɛ a wɔbɛkã ndzɛmba nyina abɔ mu kor … ofitsi wiadze n’ahyɛse.’’ ho asɛm.5 Ɔsomafo Paul kyerɛɛw dɛ wɔ mber ne mãhyɛ mu no Nyankopɔn “Ɔbɛkã … ndzɛmba nyina abɔ mu kor wɔ Christ mu,’’6 “Jesus Christ nankasa nye kutuwdo-bo tsitsir.’’7 Dɛm nkɔnhyɛsɛm yinom kitsaa me ara yie ber a mekaa Rome Italy Temple tu hyɛ Nyame nsa dwumadzi no ho. Nna nkɔnhyɛfo na asomafo no nyinara wɔ hɔ a wɔregye Jesus Christ, wiadze no Pomfo ho dase, dɛ mbrɛ Peter na Paul yɛe no. Asɔr no yɛ mfatoho tseasefo wɔ dɛm efisiesie no ho, enuanom na nkyerɛbaa, na hɛn asɔrmba yɛ adasefo wɔ tsetse nkɔnhyɛ horow krɔnkrɔn no ho.

Mfonyin
Nkɔnhyɛfo nye Asomafo wɔ Rome Italy Temple

Joseph a nna ɔwɔ Egypt no hyɛɛ nkɔm dɛ: “Adzehunyi bi na Ewuradze me Nyankopɔn beyi no, ɔno na ɔbɛyɛ Adzehunyi a wɔasan mu eyi no ama m’asen mu eduaba.’’8 “Osiandɛ ɔbɛyɛ [Ewuradze] n’edwuma.’’9 Joseph Smith, Nsananamu ne nkɔnhyɛnyi, nye adzehunyi no.

John Nyikyerɛnyi no dze nsɛm yinom hyɛɛ Otumfo no sor bɔfo bi a nna ɔdze Nsanananmu ne ndzɛmba a ohia robɔmu aba no ho nkɔm dɛ: “Na muhun ɔbɔfo bi so a orutu nam ɔsorsor finimfin a okura onnyiewei asɛmpa bi rekã akyerɛ hɔn a wɔtsetse asaase do, aman, nye mbusuakuw, nye kasa, nye nkorɔfo.’’10 Nna Moroni nye ɔbɔfo no. Ohun hɛn nda dɛ mbrɛ wɔakyerɛw wɔ Mormon Nwoma mu no. Oyii noho kyerɛe mpɛn pii no, osiesie Joseph Smith maa no som no, a Mormon Nwoma no: Jesus Christ N’ahyɛmu Kor So ne nkyerɛase kã ho.

Mfonyin
Moroni rupuei Joseph Smith do

Nkɔnhyɛfo bi so hyɛɛ hɛn nda no ho nkɔm. Malachi kãa Elijah a “ɔbɛdandan egyanom hɔn akoma aba mba do, na mba hɔn akoma aba hɔn egyanom do’’ ho asɛm.11 Elijah aba, na no nsunsuando no, ndɛ, yɛwɔ 168 temple horow sisi asaase do. Temple kor biara som asɔrmba a wɔfata dɛ wɔyɛ ahyɛmudzi krɔnkrɔn ahorow na wɔgye ayɛdze horow nhyira ma hɔnara hɔnho na hɔn ewuakɔrfo. Edwuma krɔnkrɔn yi a Malachi kãa ho asɛm no yɛ “adze tsitsir ma Bɔadze ne nhyehyɛɛ ma Ne mba hɔn onnyieiwei hyɛbea.’’12

Yɛtse dɛm mber no a wɔhyɛɛ ho nkɔm no mu; ihɛn nye nkorɔfo a wɔdze Jesus Christ ne Mbae a Otsĩa Ebien ho akwankyerɛ ahyɛ hɛn nsa; ɔwɔ dɛ yɛboaboa Nyankopɔn ne mba ano, hɔn a wobetsie na wɔagye asɛmpa no daapem nokwar, ahyɛmudzi, na anohoba horow no ato mu no. President Nelson frɛ no “tafɛrbanyinmbɔmukɛsenara adze kɛsenara na edwuma kɛsenara wɔ asaase [no] do ndɛ.’’13 Megye dase wɔ dɛm awanwadze no ho.

Mfonyin
Worutu Durban South Africa Temple no ahyɛ Nyame ne nsa

Edwuma a President Russell M. Nelson dze maa me, wɔ Kwakwar afe yi mu no, mutuu Durban South Africa Temple no hyɛɛ Nyame ne nsa. Ɔyɛ da a mowerɛ nnkefir da wɔ m’abrabɔ nyina mu. Nna menye asɔrmba a wɔabɛgye asɛmpa no dɛ mbrɛ Jeremiah hyɛɛ ho nkɔm fi tsetse no wɔ hɔ—“ɔbaako efi kurow bi mu, na beenu efi ebusua bi mu.’’14 Jesus Christ ne nkyerɛkyerɛ no ka hɛn nyina bɔmu kor—wiadze nyina—dɛ Nyankopɔn ne mbambanyin na mbabaa, dɛ nuambanyin na nkyerɛbaa wɔ asɛmpa no mu. Ɔmmfa ho mbrɛ yesi hwɛ adze anaa yɛhyɛ hɛn ntar, yɛyɛ nyimpa kor a yɛwɔ Egya wɔ Sor a ne nhyenhyɛɛ fi ahyɛse no na ɔda ho yɛ nye dɛ N’ebusua bɛsan abɔmu kor ber a wɔreyɛ na worisie temple ahyɛmudzi krɔnkrɔn horow.

Hɔn a wokitsa asɔfodzi mboano kakraba bi wɔ skuuldan mu wɔ Kirtland, Ohio, wɔ 1834 mu no, Nkɔnhyɛnyi Joseph hyɛɛ nkɔm dɛ, “Asɔfodzi kakrabaa na hom hu no wɔ ha anafua yi, naaso Asɔr yi bɛhyɛ America Etsifi na Anaafo mã—ɔbɛhyɛ wiadze mã.’’15

Mfe a ɔnnkyɛree mu no meetu kwan akɔ wiadze nyina ekehyia Asɔrmba. Mo nuanom a wɔwɔ Asomafo Duebien no hɔn Quorum mu enya dwumadzi horow dɛmara. Naaso, woana botum nye hɛn nkɔnhyɛnyi dɔfo, President Nelson ayɛ pɛ wɔ n’edwumayɛ mu, ɔno a wɔ ne mfe ebien a odzi kan mu dɛ Asɔr ne President no dze no akɔ ekehyia Ahotseweefo wɔ “ amanhorow 32 na U.S. nsaase do’’16 dze agye Christ tseasefo no ho dase.

Mekaa mber a minyaa m’asɛmpakã ɔfrɛ dɛ aberantsɛba. Nna mepɛ dɛ mosom wɔ Germany, tse dɛ m’egya, nuabanyin, na akonta. Nna obiara nnyi fie no, medze ahoɔhar kobuei nkrataa adakaba na mobuei ɔfrɛ no do. Mekenkaan dɛ wɔafrɛ me kɔ Boka Mansin Asɛmpakã Dwuma, n’asoɛe a nna ɔwɔ New York City. M’abawgurae, ntsi no mokɔr dan mu na mobuei me kyerɛwsɛm no kenkanee dze nya awerɛkyekyer. Mehyɛɛ ase dɛ merekenkan Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi mu dɛ: “Hwɛ, na hu dɛ, mowɔ nkorɔfo pii wɔ dɛm mbea yi do, mantɔw a etwa hɛn ho ehyia yi nyina do; na wobobue abow pa bi wɔ dɛm mbea a etwa ehyia mantɔw yi ho wɔ boka asaase yi do.’’17 Nna dɛm nkɔnkhyɛ no, a wɔdze maa Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith wɔ 1833 mu no, yɛ nyikyerɛ ma me. Afei muhun dɛ, wɔafrɛ me kɔ asɛmpakã pɛpɛɛpɛ no a nna Ewuradze pɛ dɛ mosom mu no. Mekyerɛkyerɛɛ Nsanananmu na ne nwanwa ahyɛse no ber a hɛn Egya a ɔwɔ Sor kãsae kyerɛ Joseph Smith na ɔkãa dɛ, “Iyi nye Modɔ Ba No. Tsie No!”18

Ne tsitsiryɛ ma Asɔr no nyinara nye Isaiah no nkɔnhyɛ, mfe bɔbor 700 ansaana Jesus Christ n’awoe: “Na ɔbɛba dɛ no mu no, na wɔdze Ewuradze fi bepɔw no do bɔbɔ mbepɔw no do, na wɔbɛma no do abɔ akoko nyina do, … na amanaman bɛpem aba hɔ.’’19

M’adwen mu no, mususu hɛn asɔrmba na anyɛnkofo ɔpepe a wɔdze enyinam rohwɛ dza ɔrokɔdo yinom wɔ tɛlɛbihyɛn, internet, anaa akwanhorow bi so do. Yɛabɔmu atsena ase tse dɛ “wɔ mbepɔw no do.’’20 Ɔyɛ Brigham Young na ɔkãa nkɔnhyɛsɛm no dɛ “Iyi nye bea no a oye.’’21 Ahotseweefo no, binom yɛ mara m’ewuakɔr edzikamfo, yɛɛ edwuma dze kyekyer Zion wɔ Abo Mbepɔw no do “wɔ nyia no a ɔkã ne pɛ na enyikadze kyerɛ asaase do amanaman no.’’22

Mfonyin
Salt Lake Temple wɔ Olympics ber mu wɔ 2002

Migyina ha ndɛ wɔ daadze krɔnkrɔn no do a ɔaatwe aserɛfo ɔpepe aba ha. 2002 mu no, Salt Lake City gyee Winter Olympic Games no wɔ ha. Tabernacle Adwontowkuw no toow ndwom wɔ mbuei nhyehyɛɛ no ase na Asɔr no enyigye agor na nhyehyɛɛ horow dze maa ahɔho na hɔn a wɔka ho fi amanaman pii, pii mu. Aber nyina mebɛkaa dɛ muhu temple no dɛ ɔda anafua wiadzemfɛndzanan amandzɛɛ dawurbɔ no mfonyin no do.

Mfonyin
Asɔr na NAACP baanodzifo

Mber asen no, United States presidentfo, ahemfo, atsɛmbuafo, prime ministerfo, aban nsiananmufo, na edzibewdzifo fi mbeambea pii aba Salt Lake City na wɔnye hɛn baanodzifo edzi ehyia. President Nelson gyee National Association for the Advancement of Colored People, a United States organization a wɔhwɛ nyimpa eyiedzi do a wɔnnyɛ ayamumpamu baanodzifo no baa ha. Mekaa dɛ menye baanodzifo yinom gyina etsipɛn ber a President Nelson, kaa hɔnho nye hɔn serɛɛ enyibuei na ebusuakuw koryɛ kɛsenara wɔ wiadze mu ho asɛm.23

Beberee na wɔaba Temple Square ha na wɔnye hɛn Asɔr baanodzifo abɔ bagua ehyia mu Mfatoho, afe a etwa mu kɔ no, mobɔbɔ edzin kakra a, yegyee United Nations 68th Civil Society Conference, wiadze nyina mboano wɔ ha, n a dza odzi kan a ɔtse dɛm a ɔannyɛ no wɔ New York City. Yɛnye Vietnam’s Committee for Religious Affairs, aban nsiananmufo fi Cuba, Philippines, Argentina, Romania, Sudan, Qatar, na Saudi Arabia aman horow mu dzii ehyia. Yɛsanee so gyee Muslim World League hɔn kyerɛwfo panyin wɔ ha.

Dza merekã ho asɛm yi yɛ Isaiah no nkɔnhyɛ ne mãhyɛ wɔ nda a odzi ekyir no mu a, amanaman bɛpem aba ho “Ewuradze fi bepɔw no.’’24 Salt Lake Temple kɛse no gyina dɛm ahoɔfɛw na enyimnyam ne finimfin.

Mfonyin
Salt Lake Temple sorɔnsorɔmbea

Ɔnnyɛ daadze hɔ nsiesie na wɔatwe nkorɔfo aba hɔ, a ɔwɔ mu dɛ hɛn nsiesie no yɛ fɛfɛɛfɛw dze; ɔyɛ nyamesom a ho tsew a wɔda no edzi wɔ Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo na no nkorɔfo hɔn sunsum, mpontu, papayɛ, na ayamuyie mu; hɛn dɔ dɛ mbrɛ Nyankopɔn si dɔ na hɛn enyimpisi ma dza ɔkrɔn yie, dza Joseph Smith frɛɛ no, Christ n’edwuma no.’’25

Yennyim mber a Agyenkwa no bɛsan aba, mbom iyi dze yenyim. Otwar dɛ yɛyɛ krado wɔ akoma na adwen mu, yɛfata dɛ yehyia No, na ɔyɛ hɛn enyimnyamhyɛ dɛ yɛwɔ kyɛfa wɔ dza wɔhyɛɛ ho nkɔm nyinara ho mbertsantsen no.

Megye dase dɛ President Russell M. Nelson nye Ewuradze no nkɔnhyɛnyi wɔ asaase do, na hɔn a wɔkã noho yɛ Asomafo a Nyankopɔn frɛɛ hɔn, a wɔama hɔn tsipia dɛ nkɔhyɛfo, adzehufo na nyikyerɛfo. Na, mo nuanom adɔfo, Nsanananmu no rokɔ do.

Medze Joseph Smith no nkɔnhyɛ no dze wie, nsɛm a megye dase dɛ ɔyɛ nokwar: “Nsa a ho nntsew biara nnkotum asɛɛ edwuma no ne kankɔ; atseetsee bɔsoɛr, dɔmtutuw bɔbɔmu, nsordaafo bɔboano, nsekubɔ bɔsopa, naaso Nyankopɔn no nokwar no bopuei akokodur mu, enyimnyam mu, na obegyina n’anan do, kɛpem dɛ , ɔakɛhɛn asaasetɔw biara mu, ɔakɔ mantɔw biara mu, ɔatserɛw ɔman biara mu, na ɔagyegye asowa biara mu, kɛpem dɛ obowie Nyankopɔn no botae horow no, na Jehovah Kɛse no bɛkã dɛ oewie edwuma no.’’26 Megye dase so dɛ Joseph Smith no nkɔnhyɛ yinom rehyɛ mã.

Mobɔ anohoba dɛ sɛ hom dzi hɛn nkɔhyɛnyi dɔfo, President Russell M. Nelson, n’apamfo, Asomafo no, na Asɔr baanodzifo nkaa no hɔn nkenyan afotu do, na ber a hom yɛ aso ma tsetse nkɔnhyɛfo no a wɔhyɛɛ hɛn nda ho nkɔm no a, wɔdze sunsum na Nsanananmu edwuma no bɛhyɛ hom mã, wɔ hom akoma na ɔkra no bun mu. Mobɔ anohoba dɛ hom bohu Nyankopɔn ne nsa wɔ hom abrabɔ mu, hom bɛtse Ne nkenyan, na hom atse No dɔ nkã. Jesus Christ ne dzin mu, a medze ndaase ma N’asɛmpa na N’Asɔr Nsanananmu, dze kyerɛ No dɔ a onnyi saso no, amen.

Tsintsim